Preskočiť na obsah
  |  

Rusko bombarduje na ukrajinskom pobreží lode s potravinami pre Gazu, tvrdí Londýn

Na správy britských spravodajských služieb sa odvolal premiér Keir Starmer, ktorý v stredu vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je „ochotný hazardovať s globálnou potravinovou bezpečnosťou“ s cieľom víťazstva.

Útoky Ruska na ukrajinské prístavy v Čiernom mori údajne zasiahli civilné obchodné plavidlá s obilím, ktoré boli pripravené zásobovať Pásmo Gazy pod záštitou OSN, citoval britského premiéra denník Telegraph. Tajné služby podľa neho zistili, že lode s obilím sa stali „vedľajšími škodami“ ruských raketových útokov.

Od 5. do 14. októbra mali ruské rakety zasiahnuť najmenej štyri obchodné lode, tvrdia tajné služby. Jednou z nich bola loď plaviaca sa pod vlajkou Panamy, ktorá pod hlavičkou OSN prevážala slnečnicový olej. Moskva tiež údajne zasiahla aj lode so zásielkami pre Egypt a Južnú Afriku.

„Ruské nevyberavé útoky na prístavy v Čiernom mori zdôrazňujú, že Putin je ochotný riskovať celosvetovú potravinovú bezpečnosť v snahe prinútiť Ukrajinu, aby sa podriadila,“ vyhlásil Starmer. „Tým poškodzuje milióny zraniteľných ľudí v Afrike, Ázii a na Blízkom východe, aby sa pokúsil získať prevahu vo svojej barbarskej vojne,“ dodal s tým, že Kremeľ „nerešpektuje normy a zákony, ktorými sa riadi náš medzinárodný systém“.

(sab)

  |  

Štát dodatočne uvoľní obciam 50 miliónov eur, krajom odpustí časť dlhu

Pre vyčlenenie dodatočnej peňažnej náhrady obciam a mestám zo všeobecnej pokladničnej správy sa štát rozhodol v súvislosti s výpadkom podielových daní.

Aktuálna daňová prognóza očakáva prevod podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v roku 2024 medziročne nižší o približne 50 miliónov u obcí a 20 miliónov eur u samosprávnych krajov.

„Hlavným dôvodom výpadku sú vratky, ktoré si uplatnili daňovníci v termíne zúčtovania DPFO a ktoré im daňová správa poukázala v mesiaci apríl 2024 s negatívnym dosahom na prevod dane samosprávam v máji," uviedlo ministerstvo financií v predkladacej správe k materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Odpustenie časti 20 miliónov eur z nesplatenej istiny dlhu VÚC rezort financií rozdelil rovnomerne po 2,5 milióna eur na každý samosprávny kraj. Vláda podľa schváleného materiálu chápe požiadavky samospráv, jej možnosti pomoci sú však limitované nepriaznivým stavom verejných financií.

„Napriek tomu sa však po dohode so zástupcami samospráv navrhuje schváliť jednorazovú pomoc ešte v tomto roku formou dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa pre mestá a obce v sume 50 miliónov eur a vyšším územným celkom formou odpustenia časti nesplatenej istiny poskytnutých návratných výpomocí v sume 20 miliónov eur," priblížil rezort.

Návratné finančné výpomoci boli poskytnuté samosprávnym krajom bezúročne na rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy, mostných objektov a rozvoj cestnej infraštruktúry v celkovej výške 147 miliónov eur. Aktuálne bola z tejto sumy uhradená istina v celkovej výške 24,5 miliónov eur.

Po odpustení navrhovaných 20 miliónov eur zostane samosprávnym krajom uhradiť istinu v celkovej výške 102,5 milióna eur.

Z ďalšej finančnej pomoci pre Banskobystrický samosprávny kraj na rekonštrukcie ciest v okresoch Revúca a Rimavská Sobota vo výške 8,7 milióna eur štát odpustí kraju 5,6 milióna eur. Tieto cesty mali pôvodne po rekonštrukcii preklasifikovať na cesty prvej triedy a mali prejsť do rúk štátu. Zároveň mal byť dlh VÚC odpustený. Počas rekonštrukcie sa však nepodarilo splniť požiadavky na ich preklasifikovanie na cesty prvej triedy.

(tasr)

  |  

Maďarsko oslavuje 68. výročie revolúcie z roku 1956

Ústredné oslavy štátneho sviatku vypuknutia povstania proti diktatúre a okupácii ZSSR sa začali pred budovou Národného zhromaždenia na Kossuthovom námestí vztýčením štátnej vlajky s vojenskými poctami.

Na slávnostnom akte sa zúčastnil predseda parlamentu László Kövér a minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, ako aj zástupcovia štátnych organizácií, dodala agentúra MTI.

Premiér Viktor Orbán pri príležitosti 68. výročia revolúcie prednesie prejav v budínskom parku Millenáris. Popoludní sa bude konať protivládna demonštrácia strany TISZA vedená Péterom Magyarom, najsilnejším kritikom vlády premiéra Viktora Orbána.

Národné zhromaždenie v roku 1991 vyhlásilo 23. október za štátny sviatok.

Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.

Po dvoch týždňoch sovietska armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom zahynulo takmer tritisíc ľudí, 12-tisíc bolo zranených a okolo 200-tisíc utieklo na Západ.

(tasr)

  |  

Raši vyzval rezorty na plnenie výziev, čerpanie eurofondov je pre neskorý začiatok stále nízke

Aktuálne je vyhlásených 200 výziev za viac ako sedem miliárd eur a približne 800 podpísaných zmlúv.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas) upozornil, že ministerstvá majú čas do konca roka, aby začali plniť svoje plány na čerpanie eurofondov. Ak tak neurobia, prostriedky budú presúvať tam, kde budú potrebné.

"Tak ako sme mali problémy s eurofondami v minulých obdobiach, tak aj teraz sa za tie prvé roky, od 2021 do konca roku 2023, stratil čas, a preto, aj keď sme v necelej polovici programového obdobia, už musíme dobiehať," uviedol Raši.

Minister investícií priblížil, že Slovensko musí mať v roku 2025 čerpanie na úrovni 1,5 miliardy eur, v roku 2026 musí byť vyčerpaných ďalších 2,2 miliardy eur. Pripomenul, že ak Slovensko eurofondy v určených termínoch nevyčerpá, hrozí ich prepadnutie.

"Dnešná vláda bude o tom, aby sme si povedali fakty a čísla, aby sme si povedali to, že do konca tohto roka buď musia plány ministerstvá splniť, alebo sa k nim výrazne priblížiť, pretože keď nesplnia plány výziev a kontrahovania, tak si vytvárame problém s čerpaním na roky 2025 a 2026," povedal Raši.

Poznamenal, že ak ministerstvá nebudú plniť stanovené limity, o peniaze môžu prísť a budú presunuté tam, kde sú potrebné.

Čerpanie eurofondov súčasnou vládou kritizovala opozičná poslankyňa Veronika Remišová (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ). Podľa nej po roku vládnutia súčasný kabinet vyčerpal len 1,1 percenta z celkového balíka 12,5 miliardy eur.

"Vláda za tento rok dokázala vyčerpať len 144 miliónov. Pri takomto slabom výkone vlády je nereálne, že na budúci rok dočerpá zvyšných 1,41 miliardy eur," povedala Remišová s tým, že ešte horšia situácia hrozí v roku 2026, keď vláda musí efektívne preinvestovať eurofondy vo výške 3,65 miliardy eur.

Pred stredajšou vládou Raši pripomenul, že pri jeho nástupe na ministerstvo malo eurofondové obdobie za sebou už takmer tri roky, no bolo vyhlásených len niekoľko výziev. "Prišli sme do fázy, keď nielenže nebolo žiadne čerpanie, ale bolo vyhlásených iba 27 výziev a bolo iba päť projektov zakontrahovaných a žiadny dokončený," reagoval minister investícií.

(tasr)

  |  

Severokórejskí vojaci sú v Rusku, vyhlásil šéf Pentagónu

Americký minister obrany Lloyd Austin dodal váhu tvrdeniu Kyjeva o zapojení Pchjongjangu do vojny na Ukrajine.

„Existujú dôkazy, že v Rusku sú jednotky Kórejskej ľudovodemokratickej republiky,“ povedal Austin novinárom v Ríme, pričom použil oficiálny názov Severnej Kórey. „Čo presne robia? To sa ešte uvidí. To sú veci, ktoré musíme zistiť,“ dodal Austin.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj citoval spravodajské informácie o príprave dvoch jednotiek s možným počtom až 12-tisíc severokórejských vojakov vrátane špeciálnych jednotiek, ktorí by sa zúčastnili na vojne po boku ruských síl.

Juhokórejských poslancov v stredu informovala tamojšia tajná služba (NIS) o tom, že Severná Kórea vyslala do Ruska ďalších 1 500 svojich vojakov, ktorých by tam teraz malo byť už tritisíc.

Počet severokórejských vojakov v Rusku sa podľa NIS môže do decembra vyšplhať na 10-tisíc. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Jonhap.

„Domnievame sa, že do Ruska bolo vyslaných ďalších 1 500 vojakov… takže doteraz tam poslali celkovo už približne tritisíc severokórejských vojakov," povedal novinárom poslanec, ktorý je členom juhokórejského parlamentného výboru pre tajné služby.

Juhokórejská tajná služba uplynulý piatok informovala, že KĽDR sa rozhodla vyslať početné jednotky vojakov na podporu ruskej armády na Ukrajine. Na ruskom Ďalekom východe je podľa informácií NIS už 1 500 príslušníkov špeciálnych oddielov z KĽDR, ktorí tam absolvujú výcvik a následne ich pravdepodobne pošlú do bojov na Ukrajine.

Pchojngjang ani Rusko nasadenie vojakov dosiaľ nepotvrdili. Kremeľ označil tieto tvrdenia za "falošné informácie" a vyslanec KĽDR pri OSN v New Yorku ich v pondelok označil za "nepodložené fámy".

V reakcii na tieto informácie si nemecké ministerstvo zahraničných vecí predvolalo severokórejského diplomata.

Ako však pripomína agentúra Reuters, Moskva aj Pchjongjang popierajú aj transfery zbraní, v ostatnom čase sa však zaviazali posilniť svoje vojenské vzťahy a na júnovom samite podpísali aj dohodu o vzájomnej obrane.

(sab)

  |  

Príspevok štátu cirkvám bude upravovaný mierou rastu minimálnej mzdy

Zmenu prináša návrh novely zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne ministerstva kultúry, ktorý v stredu posunuli poslanci Národnej rady do druhého čítania.

Cieľom úpravy je podľa rezortu zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. „Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve Slovenskej republiky a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme," pripomenul rezort.

„Tieto ukazovatele sa nahradia len mierou rastu minimálnej mzdy. Ide o výrazné zjednodušenie výpočtu a vyššiu predvídateľnosť finančného dosahu na štátny rozpočet, keďže tento ukazovateľ je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia," vysvetlili predkladatelia návrhu.

Ďalšie desaťpercentné zvýšenie celkového príspevku sa cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich. „V roku 2025 sa príspevok štátu zvýši o 4,6 milióna eur," avizuje ministerstvo. Upozornilo, že hoci súčasné znenie zákona je prijímané kladne, malo by zohľadňovať ekonomický trend z posledného obdobia ovplyvnený najmä výrazným nárastom minimálnej mzdy.

„Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov," dodal rezort.

Pripomenul tiež, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

„Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví, poberajúcich príspevok, klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi," spresnilo ministerstvo.

Novela by mala platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

(tasr)