Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Litva, Estónsko a Poľsko pripravujú nemocnice na vojnu a početné obete

Litva, Estónsko a ďalšie krajiny východného krídla NATO urýchlene pripravujú svoje zdravotnícke systémy na možný vojenský konflikt, uvádza portál Politico.

Predstavitelia týchto krajín varujú, že útok Ruska nie je otázkou „či“, ale „kedy“.

Výcviky ako „Železný vlk“, evakuačné plány, stavba podzemných operačných sál, zásoby traumatologických súprav či balistické vesty sú už dnes bežnou praxou.

Nemocnice trénujú zvládanie veľkého počtu obetí a zdravotníci sa učia čeliť zraneniam z výbuchov a útokov – scenárom, ktoré sa na Ukrajine stali každodennou realitou.

Mnohé opatrenia sú inšpirované práve tamojšou skúsenosťou: nemocnice pod paľbou, výpadky sietí, pacienti s amputáciami viacerých končatín. Zdravotníci z Pobaltia trénujú aj priamo na Ukrajine, aby boli lepšie pripravení.

Napriek úsiliu však prieskumy ukazujú, že až štvrtina zdravotníkov by počas vojny pravdepodobne odišla. Estónsko preto zavádza krízový režim výučby, mobilné jednotky a podporu pre rodiny zdravotníkov.

Prípravy sa týkajú aj krajín, ktoré ležia západnejšie, pretože sa očakáva nárast počtu utečencov a zranených.

Ako upozorňujú experti, skutočnej kríze nepredchádza varovanie.

(politico, lup)

Minúta  |  

Zmena v armádnom velení na Donbase: Nikoliuk nahradil Tarnavského

Brigádny generál Olexandr Tarnavskyj odstúpil z funkcie veliteľa Doneckej operačno-taktickej skupiny, ktorá pôsobí na najťažších úsekoch frontu v Doneckej oblasti vrátane mesta Pokrovsk.

Na jeho miesto nastúpil doterajší náčelník štábu, generálmajor Viktor Nikoľuk. Informovala o tom Ukrajinska pravda s odvolaním sa na dva zdroje z obranných štruktúr.

K zmene vo vedení došlo pred niekoľkými dňami a podľa dostupných informácií iniciatíva vzišla od samotného Tarnavského pre zdravotné dôvody.

Nikoliuk pôsobil ako náčelník štábu tejto skupiny niekoľko mesiacov a podľa zdrojov dobre pozná situáciu na mieste. Jeden zo zdrojov uviedol, že je pravdepodobné, že Nikoľuk prevezme aj velenie 9. armádneho zboru.

Operačno-taktická skupina pokrýva úseky od ruského výbežku pri ceste Pokrovsk–Kosťantynivka po hranicu Doneckej a Dnipropetrovskej oblasti a Novopavlivský front.

Nikoľuk (49) je bývalý veliteľ Operačného velenia Sever. V roku 2022 viedol obranu Černihiva a získal titul Hrdina Ukrajiny.

(red)

Minúta  |  

Dobrovodský chcel zasiahnuť v prípade Chovanca, neuspel

Európsky súd pre ľudské práva zamietol žiadosť verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o intervenciu v medzištátnej sťažnosti Slovenska proti Belgicku. Tá sa týka smrti Jozefa Chovanca po zásahu belgickej polície na letisku Charleroi.

Ombudsman chcel v prípade vystúpiť ako tretia strana, aby upozornil na širšie systémové problémy spojené s neprimeraným použitím sily a beztrestnosťou, no súd jeho vstup do konania neumožnil.

Jozef Chovanec zomrel v roku 2018 po zásahu v policajnej cele, kde sa sám poškodzoval. Policajti, ktorí sa ho pokúšali spacifikovať, sa podľa videozáznamov z cely smiali, dokonca jedna z príslušníčok hajlovala.

Zadržali ho ešte pred odletom v lietadle smerujúcom na Slovensko za to, že sa údajne správal agresívne k posádke i privolaným policajtom.

Lekárske posudky uvádzajú, že smrť spôsobili opuch mozgu a neskôr injekcia podaná zdravotníkmi, ktorá mala Slováka upokojiť.

Belgický súd vlani rozhodol, že nejde o trestný čin, čo vyvolalo kritiku slovenskej diplomacie. Slovensko preto podalo oficiálnu sťažnosť na Európsky súd.

(tasr, max)

Minúta  |  

Slovensko a Maďarsko zablokovali európsky zákaz dovozu ruských surovín

Maďarský premiér Viktor Orbán a minister zahraničia Péter Szijjártó sa pustili do otvoreného odporu voči bruselskému návrhu na úplné ukončenie dovozu ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska do Európskej únie.

Tvrdia, že návrh by mohol vážne ohroziť maďarskú ekonomiku a zrušiť cenovú dostupnosť energií.

Orbán žiada Brusel, aby návrh stiahol a namiesto toho vypracoval štúdiu o dosahoch izraelsko-iránskeho konfliktu na európsku bezpečnosť. Podľa premiéra ide o „vážnu bitku“, ktorá potrvá niekoľko týždňov a vyvrcholí na samite lídrov EÚ.

K stanovisku Budapešti sa pridáva aj Slovensko – premiér Robert Fico (Smer) sa viackrát vyjadroval, že nové sankcie voči Rusku nepodporí, ak ohrozia slovenské záujmy.

Szijjártó varuje, že Maďarsku hrozia dvojnásobné až štvornásobné ceny energií, ak stratí prístup k lacným ruským surovinám.

(tasr, lup)

Minúta  |  

MI6 čaká zmena. Jej vedenie prvýkrát v dejinách zveria žene

Britská tajná služba MI6 bude mať po prvý raz vo svojej 116-ročnej histórii ženu na čele. Na konci roka sa jej riaditeľkou stane 47-ročná Blaise Metreweliová, ktorá prevezme vedenie od súčasného šéfa Richarda Moora.

Britský premiér Keir Starmer označil jej vymenovanie za historický moment, keďže bezpečnostné výzvy čoraz viac naberajú na význame.

Metreweliová pôsobí v MI6 od roku 1999, aktuálne vedie oddelenie zamerané na technológie a inovácie, ktoré vyvíja metódy na ochranu agentov pred sledovaním, vrátane biometrického dohľadu.

Vyštudovaná antropologička z Cambridgeu má za sebou aj pôsobenie v MI5 a dlhoročnú prácu v regióne Blízkeho východu a Európy.

V roku 2021 upozornila na hrozbu zo strany ruského štátu a výzvy, ktoré predstavuje rastúci vplyv Číny. Podľa vlastných slov je na novú úlohu hrdá a chce pokračovať v poslaní ochrany britských záujmov po boku kolegov a partnerov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Susko: Vládna novela ústavy vymedzuje národnú identitu, opozícia ju kritizuje

Vládna novela Ústavy Slovenskej republiky podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) vymedzuje národnú identitu Slovenska prostredníctvom základných kultúrno-etických otázok.

Rozhodnutia o týchto otázkach nemajú podľa neho patriť do kompetencie žiadnej medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovensko členom.

Susko zdôraznil, že novela nehovorí o prednosti ústavy nad medzinárodným právom, Slovensko bude naďalej viazané svojimi záväzkami.

Novela identifikuje oblasti, ktoré sú obsahom národnej identity a ktoré považuje Slovensko za suverénne práva.

Minister odmieta tvrdenia, že novela ohrozuje najzraniteľnejších, deti, ženy či zdravotne postihnutých, a označuje ich za účelové šírenie paniky.

Opozícia, najmä poslanci Progresívneho Slovenska, novelu kritizuje a tvrdí, že Slovensko sa ňou vracia dozadu a ide o politický nástroj.

Poslankyňa Beáta Jurík (PS) upozornila, že v ústave už je princíp nediskriminácie, chýba však zákon na rovnaké odmeňovanie mužov a žien.

Novela má zakotviť dve pohlavia, rovnosť v odmeňovaní, adopcie detí a právo rodičov rozhodovať o výchove.

Komisár pre deti Jozef Mikloško novelu podporuje, najmä pre ochranu detí a zákaz surogátneho materstva. Hlasovanie je naplánované na utorok.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.