Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rada KDH podporila ústavné zmeny a odmieta neutralitu Slovenska

Rada Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na svojom sobotnom zasadnutí v Bratislave vyjadrila jednoznačnú podporu pripravovaným ústavným zmenám.

Predseda KDH Milan Majerský po rokovaní informoval, že rada prijala uznesenie, v ktorom vyzýva všetkých poslancov hnutia, aby za návrh ústavných zmien zahlasovali aj v treťom čítaní v parlamente.

Milan Majerský sa zároveň na tlačovej konferencii jasne vyjadril aj k otázke neutrality Slovenska.

Podľa jeho slov je neutralita pre krajinu neprijateľná, keďže by znamenala povinnosť ešte vyšších výdavkov na obranu.

KDH tak naďalej trvá na členstve Slovenska v NATO a aktívnej spolupráci v rámci bezpečnostných štruktúr.

Predseda KDH sa zároveň ohradil voči návrhom na presun eurofondov z regionálnej úrovne.

Zdôraznil, že eurofondy by mali zostať v regiónoch, kde môžu najlepšie slúžiť na rozvoj miestnych komunít a infraštruktúry.

KDH podľa Majerského bude presadzovať, aby regionálny rozvoj zostal prioritou a aby sa eurofondy využívali efektívne v prospech obyvateľov jednotlivých regiónov.

(red)

Minúta  |  

Zelenskyj: Západné firmy stále dodávajú Rusku stroje na výrobu zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil niektoré západné firmy, vrátane spoločností z Nemecka a Českej republiky, že naďalej dodávajú Rusku stroje využívané pri výrobe zbraní.

Podľa jeho slov ide konkrétne o 13 nemeckých a osem českých spoločností, ktorých mená však nezverejnil.

Zelenskyj zároveň vyzval na prijatie sankcií voči týmto firmám a informoval o tejto situácii 26 krajín vrátane Spojených štátov.

Prezident tiež apeloval na západných spojencov, aby vyčlenili 0,25 percenta svojho HDP na podporu rozvoja ukrajinských vojenských výrobných kapacít.

Ukrajina plánuje v najbližších mesiacoch uzatvoriť dohody o vývoze vojenských technológií a rokuje o spoločnej výrobe zbraní s krajinami ako Dánsko, Nórsko, Nemecko, Kanada, Británia a Litva.

Zelenskyj zároveň informoval, že v rámci nedávnej výmeny padlých vojakov, Moskva odovzdala Kyjevu 20 tiel zosnulých vojakov.

Výmeny tiel padlých a vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou prebiehajú na základe dohôd z Istanbulu, pričom počet vymenených tiel sa pohybuje v stovkách až tisícoch.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pellegrini: Kalište je symbolom boja za slobodu a zároveň výstrahou

Prezident SR Peter Pellegrini počas spomienkového podujatia Stretnutie generácií v Kališti zdôraznil, že odkaz na utrpenie tejto horskej obce je dnes mimoriadne aktuálny.

Kalište, ktoré bolo počas Slovenského národného povstania významným centrom partizánskeho odboja, sa po tragických udalostiach už nikdy nevrátilo k bežnému životu.

Prezident pripomenul, že je našou povinnosťou nezabúdať na všetky hrôzy druhej svetovej vojny a vzdať úctu nielen nevinným obetiam, ale aj tým, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska.

V marci 1945 nacistické jednotky Kalište obkľúčili, viacerých obyvateľov zastrelili alebo upálili a obec takmer celú vypálili. Zo 42 domov zostalo len šesť.

O niekoľko dní neskôr Kalište oslobodili vojaci rumunskej a Červenej armády.

Pellegrini zdôraznil, že nesmieme dovoliť prekrúcanie dejín a je dôležité prichádzať na pietne miesta, aby sme si uctili tých, ktorí bojovali za našu slobodu.

Podujatie v Kališti zahŕňalo kultúrny program, ekumenickú pobožnosť i pietny akt kladenia vencov, čím sa symbolicky prepojili generácie v úcte k minulosti.

(tasr, red)

Minúta  |  

Južné Chorvátsko sužujú požiare, hasiči bojujú s vetrom aj horúčavou

V sobotu ráno vypukol rozsiahly lesný požiar v oblasti Pisak a Marušiči, približne 40 kilometrov južne od Splitu na chorvátskom pobreží.

Plamene sa rýchlo rozšírili vďaka silnému vetru a suchu, pričom ohrozili obývané časti a vynútili evakuáciu približne 200 obyvateľov Marušiči aj všetkých turistov v oblasti. 

Oheň zničil najmenej 12 domov a niekoľko vozidiel, niektoré časti Pisaku zostali bez elektriny.

Na mieste zasahuje okolo 200 hasičov a nasadené boli aj dve hasičské lietadlá, pričom zásah komplikuje ťažko prístupný terén a meniaci sa vietor.

Podľa miestnych úradov a polície je situácia veľmi vážna a celý región je v pohotovosti. Evakuovaným turistom poskytli núdzové ubytovanie v meste Omiš.

Polícia vyšetruje podozrenia z úmyselného podpaľačstva a už predviedla niekoľko osôb. Svedkovia uvádzajú, že v oblasti videli podozrivých na štvorkolkách.

Podľa miestnych médií sa za posledné dva dni rozhoreli požiare v 17 lokalitách v okolí Makarskej a Omiša. 

Zatiaľ neboli hlásené žiadne obete na životoch ani vážne zranenia.

(tasr, red)

Minúta  |  

Macron: Existuje cesta von z vojny, Irán musí dať záruky o mierových úmysloch

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko a jeho európski partneri plánujú zintenzívniť rokovania s Iránom po viac než týždni nepriateľských akcií medzi Iránom a Izraelom.

„Som presvedčený, že existuje cesta von z vojny a spôsob, ako sa vyhnúť ešte väčším nebezpečenstvám,“ vyhlásil Macron po telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

Dodal, že Európa predloží Teheránu diplomatickú ponuku na riešenie eskalujúceho konfliktu.

V piatok sa v Ženeve uskutočnili rokovania ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Británie a Európskej únie s iránskym ministrom Abbásom Arákčím.

Macron vyzval Irán, aby prijal rokovaciu platformu a obnovil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, vrátane povolenia návštev všetkých jadrových lokalít a prechodu na nulové obohacovanie uránu.

Zdôraznil tiež potrebu dohľadu nad iránskym programom balistických striel a financovaním regionálnych skupín, ako aj prepustenia zadržiavaných cudzincov vrátane dvoch Francúzov.

Macron zároveň zopakoval, že Irán nesmie nikdy získať jadrové zbrane a vyzval Izrael, aby zastavil útoky na iránsku civilnú infraštruktúru.

Podľa neho samotná vojenská akcia nestačí na zničenie iránskeho jadrového programu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Koršňák: Bez reforiem bude Slovensko zaostávať v príleve investícií

Slovensko v posledných rokoch zaostáva v miere investícií za priemerom Európskej únie a postupne stráca schopnosť prilákať nový zahraničný kapitál.

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka dosiahli fixné investície na Slovensku v rokoch 2022 až 2024 len necelých 21 percent hrubého domáceho produktu. V porovnaní s predchádzajúcou dekádou je to o jeden percentuálny bod menej.

Najväčší pokles zaznamenali priemysel a verejné služby, pričom stavebné investície a investície do strojov a zariadení klesli výraznejšie ako v iných krajinách regiónu.

Verejné investície na Slovensku sa v posledných rokoch spoliehajú najmä na eurofondy, pričom domáce zdroje ich dostatočne nedopĺňajú. 

V priemere krajina prilákala nový zahraničný kapitál na úrovni len jedného percenta HDP ročne, zatiaľ čo priemer krajín strednej a východnej Európy dosahuje 2,5 percenta HDP. 

Dôvody zaostávania sú podľa analytikov rôznorodé: rastúce administratívne a daňové zaťaženie, slabá vymožiteľnosť práva, časté legislatívne zmeny a nestabilita podnikateľského prostredia.

Podľa dostupných analýz sa očakáva, že bez zásadných reforiem a podpory domácich investícií bude Slovensko naďalej zaostávať v schopnosti prilákať zahraničný kapitál a stimulovať dlhodobý hospodársky rast.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.