Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grandi: Iránsko-izraelský konflikt nesmie prerásť do novej utečeneckej krízy

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi v sobotu vyhlásil, že iránsko-izraelský konflikt nesmie vyvolať ďalšiu utečeneckú krízu na Blízkom východe.

Zdôraznil, že región už zažil viac než dosť vojen, obetí a vysídľovania obyvateľstva a nemôže si dovoliť ďalšiu utečeneckú vlnu. „Je najvyšší čas na deeskaláciu. Keď sú ľudia raz nútení utiecť, neexistuje rýchla cesta späť a následky často pretrvávajú po celé generácie,“ upozornil Grandi.

Podľa UNHCR už intenzívne útoky medzi oboma krajinami spustili pohyby obyvateľstva v Iráne aj v Izraeli.

V Iráne boli zaznamenané úteky z Teheránu a ďalších oblastí, pričom niektorí ľudia prekročili hranice do susedných štátov.

V Izraeli sa obyvatelia uchýlili do bezpečnejších častí krajiny alebo odišli do zahraničia.

Irán je už teraz krajinou s najväčším počtom utečencov na svete – žije tam približne 3,5 milióna utečencov, najmä z Afganistanu.

UNHCR preto vyzýva na okamžitú deeskaláciu a rešpektovanie práv ľudí, ktorí sa snažia dostať do bezpečia, pričom varuje pred ďalším prehlbovaním humanitárnej krízy v regióne.

(tasr, red)

Minúta  |  

Erdogan vyzýva na priame rokovania medzi USA a Iránom

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu vyzval na obnovenie priamych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom s cieľom vyriešiť pretrvávajúci jadrový spor a širšie regionálne napätie.

Vyplýva to z vyhlásenia tureckého prezidentského úradu po stretnutí Erdogana s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbasom Arakčím, ktoré sa konalo v kontexte samitu Organizácie islamskej spolupráce v Istanbule.

Erdogan zdôraznil, že obnovenie rokovaní je jediným možným riešením jadrového sporu a eskalujúceho konfliktu s Izraelom.

Varoval, že izraelské vojenské akcie proti Iránu majú za cieľ zmariť potenciálne jadrové rokovania medzi USA a Iránom, a vyhlásil, že Izrael musí byť okamžite zastavený, aby sa zabránilo ďalšej destabilizácii.

Turecký prezident pripomenul pripravenosť Turecka na sprostredkovanie týchto rokovaní a vyzval, aby sa „čo najskôr podnikli kroky na otvorenie diplomatických rokovaní na technickej aj líderskej úrovni medzi Iránom a USA“.

Ankara sa už v minulosti snažila sprostredkovať regionálne konflikty a teraz chce zohrávať podobnú úlohu aj v otázke jadrového programu Iránu.

Erdogan zároveň vyzval krajiny s moslimskou väčšinou na intenzívnejšie diplomatické úsilie a prijatie opatrení voči Izraelu v súlade s medzinárodným právom.

Zároveň aj varoval pred rizikom širšieho konfliktu, ak sa rokovania čoskoro neobnovia.

(reuters, red)

Minúta  |  

Disident Siarhej Cichanovski bol prepustený z bieloruského väzenia

Bieloruského disidenta a manžela opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej, Siarheja Cichanovského, ktorého v roku 2021 odsúdili na 18 rokov väzenia, prepustili na slobodu. Informáciu potvrdila aj samotná Cichanovská na sociálnej sieti X.

Prepustenie Cichanovského je súčasťou širšej vlny amnestií, ktoré bieloruský režim udeľuje v posledných mesiacoch, pričom ide už o ôsme takéto prepustenie od leta 2024.

Podľa analytikov a ľudskoprávnych organizácií je prepúšťanie politických väzňov výsledkom rastúceho medzinárodného tlaku na režim Alexandra Lukašenka, ktorý čelí sankciám za potlačenie opozície a podporu ruskej invázie na Ukrajinu. 

Odborníci však upozorňujú, že tieto kroky nemusia znamenať skutočnú zmenu politiky režimu, ale skôr taktické gesto smerom k Západu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v Bielorusku.

Väčšina prepustených bola zadržiavaná po masových protestoch v roku 2020, ktoré nasledovali po sporných prezidentských voľbách.

Napriek prepúšťaniu zostáva v bieloruských väzniciach stále viac ako 1 250 politických väzňov. 

Prepustenie Cichanovského je preto vnímané ako čiastočný úspech diplomacie a medzinárodného tlaku, no nie ako zásadná zmena v prístupe bieloruského režimu k opozícii.

(tasr, bloomberg, red)

Minúta  |  

Danko vyzýva prezidenta, aby na samite NATO odmietol zvýšenie výdavkov

Predseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby na nadchádzajúcom samite NATO v Haagu odmietol zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP.

Danko argumentuje, že takýto nárast by pre Slovensko znamenal neúnosnú finančnú záťaž – až sedem miliárd eur ročne, čo by podľa neho mohlo viesť krajinu na hranicu chudoby a bankrotu. 

Pripomenul, že aktuálne Slovensko investuje do obrany približne dve percentá HDP.

Danko zdôraznil, že prezident nemá mandát vlády ani parlamentu na podporu takéhoto kroku, a ak by zvýšenie výdavkov podporil, urobí to na vlastnú zodpovednosť. 

Podľa neho by sa mal Pellegrini postaviť po boku Španielska, ktoré takisto nesúhlasí s navýšením výdavkov na zbrojenie.

SNS dlhodobo odmieta výrazné zvyšovanie obranných výdavkov bez jasného rozpočtu a žiada, aby sa o tejto otázke viedla širšia spoločenská diskusia.

Danko zároveň vyjadril nádej, že predseda vlády Robert Fico už nikdy nepodporí ďalšie protiruské sankcie.

V otázke možnej neutrality Slovenska označil túto tému za zaujímavú, no podľa neho nie je aktuálne na programe dňa.

Minúta  |  

Motoristi môžu využívať nové napojenie D1 na D4 v smere z Trnavy do Jaroviec

Národná diaľničná spoločnosť otvorila nový zjazd z diaľnice D1 na D4 v smere z Trnavy do Jaroviec.

Motoristi tak môžu naplno využívať napojenie na bratislavský obchvat, čo výrazne prispeje k zlepšeniu dopravy v regióne a odľahčeniu hlavného mesta od tranzitnej nákladnej dopravy. 

Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža je práve toto prepojenie kľúčové, pretože umožní úplne zakázať tranzitnú prepravu kamiónov cez Bratislavu a znížiť prašnosť, hluk aj znečistenie ovzdušia v obytných zónach.

Nová vetva je dlhá približne jeden kilometer a tvorí ju plnohodnotný dvojpruh. Motoristi sa pred križovatkou D1/D4 odpoja z diaľnice a vetva ich povedie popod D1 až na D4.

„Modernizácia D1 pred Bratislavou a križovatka D1/D4 predstavujú najvýznamnejšiu investíciu do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. Po dokončení prác vznikne na úseku plnohodnotná diaľnica, ktorú západoslovenský región nevyhnutne potrebuje,“ povedal minister.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rada KDH podporila ústavné zmeny a odmieta neutralitu Slovenska

Rada Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na svojom sobotnom zasadnutí v Bratislave vyjadrila jednoznačnú podporu pripravovaným ústavným zmenám.

Predseda KDH Milan Majerský po rokovaní informoval, že rada prijala uznesenie, v ktorom vyzýva všetkých poslancov hnutia, aby za návrh ústavných zmien zahlasovali aj v treťom čítaní v parlamente.

Milan Majerský sa zároveň na tlačovej konferencii jasne vyjadril aj k otázke neutrality Slovenska.

Podľa jeho slov je neutralita pre krajinu neprijateľná, keďže by znamenala povinnosť ešte vyšších výdavkov na obranu.

KDH tak naďalej trvá na členstve Slovenska v NATO a aktívnej spolupráci v rámci bezpečnostných štruktúr.

Predseda KDH sa zároveň ohradil voči návrhom na presun eurofondov z regionálnej úrovne.

Zdôraznil, že eurofondy by mali zostať v regiónoch, kde môžu najlepšie slúžiť na rozvoj miestnych komunít a infraštruktúry.

KDH podľa Majerského bude presadzovať, aby regionálny rozvoj zostal prioritou a aby sa eurofondy využívali efektívne v prospech obyvateľov jednotlivých regiónov.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.