Preskočiť na obsah
  |  

Americká rozvojová pomoc prechádza pod ministerstvo, odborníci bijú na poplach

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok oficiálne oznámil ukončenie činnosti Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Od 1. júla už USAID nebude poskytovať zahraničnú pomoc; programy, ktoré sú v súlade s politikou vlády a podporujú americké záujmy, bude po novom spravovať priamo ministerstvo zahraničných vecí

Rubio rozhodnutie obhajuje tvrdením, že rozvojové ciele boli len zriedka splnené, nestabilita sa často zhoršila a protiamerické nálady rástli. Podľa neho ide o koniec „éry vládou schválenej neefektívnosti“.

Zrušenie USAID vyvolalo kritiku mimovládnych organizácií aj odborníkov.

Nedávno publikovaná štúdia v časopise The Lancet varuje, že tento krok môže v najbližších piatich rokoch viesť k viac ako 14 miliónom úmrtí po celom svete, pričom tretinu z nich budú tvoriť malé deti

USAID bola jednou z najväčších humanitárnych agentúr na svete a jej programy v minulosti podľa štúdie zabránili až 91 miliónom úmrtí, najmä v súvislosti s HIV/AIDS, maláriou či podvýživou.

Rubio a americká vláda však tvrdia, že pomoc bude po novom efektívnejšia a viac zameraná na americké záujmy

(tasr, red)

  |  

EÚ ponúka pomoc pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe

Európska únia je pripravená pomôcť s obnovením rokovaní o iránskom jadrovom programe po nedávnych amerických a izraelských útokoch na iránske ciele.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová to v utorok telefonicky oznámila iránskemu ministrovi zahraničných vecí Abbásovi Arákčímu.

Kallasová zdôraznila, že rokovania by sa mali obnoviť čo najskôr a Teherán by mal pokračovať v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Podľa nej akékoľvek hrozby odstúpenia od zmluvy o nešírení jadrových zbraní len zvyšujú napätie v regióne.

Arákčí v reakcii varoval pred "deštruktívnym prístupom" niektorých európskych krajín, ktoré podľa neho podporili Izrael a USA počas nedávneho konfliktu.

Zároveň vylúčil rýchle obnovenie rozhovorov so Spojenými štátmi a žiadal záruky, že Teherán nebude opäť terčom útokov.

EÚ dlhodobo pôsobí ako sprostredkovateľ v rokovaniach s Iránom.

Bola aj signatárom jadrovej dohody z roku 2015, ktorá viedla k zrušeniu sankcií voči Iránu výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. USA od tejto dohody v roku 2018 odstúpili.

(tasr, red)

  |  

Izrael súhlasil s 60-dňovým prímerím v Gaze, Trump vyzýva Hamas na dohodu

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Izrael súhlasil s podmienkami 60-dňového prímeria v Pásme Gazy.

Trump zároveň vyzval palestínske militantné hnutie Hamas, aby dohodu prijalo skôr, než sa situácia v regióne ešte viac zhorší.

Zdôraznil, že jeho zástupcovia mali v utorok produktívne rokovania s izraelskou stranou a Izrael akceptoval všetky potrebné podmienky na uzavretie prímeria, počas ktorého budú všetky strany pracovať na ukončení vojny.

Podľa Trumpa záverečný návrh prímeria predložia sprostredkovatelia z Kataru a Egypta.

Prezident zároveň zvýšil tlak na izraelskú vládu aj Hamas, aby sa dohodli na prepustení rukojemníkov a ukončení bojov v Gaze.

Trump dúfa, že prímerie sa podarí uzavrieť už budúci týždeň, pred plánovanou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome.

Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer viedol vo Washingtone rokovania o prímerí, Iráne a ďalších témach.

Návrh prímeria okrem zastavenia bojov počíta aj s výmenou rukojemníkov a väzňov, ako aj s umožnením humanitárnej pomoci pre obyvateľov Gazy.

(tasr, red)

  |  

Taliansko zažíva výpadky elektrického prúdu vplyvom horúčav

Výpadky elektrického prúdu zapríčinené podľa všetkého horúčavami postihli v utorok viaceré talianske mestá, konkrétne Bergamo, Florenciu, ako aj časti provincie Miláno.

V centre severotalianskeho Bergama popoludní nefungovali semafory, viacero ľudí uviazlo vo výťahoch a bez elektriny sa ocitli domy, obchody aj viaceré firmy. Energetická spoločnosť Enel uviedla, že pracuje na obnovení dodávok prúdu. Výpadok pripísala pravdepodobnému prehriatiu a rozťahovaniu elektrických káblov v dôsledku horúčav, ktoré sužujú väčšinu Európy. Dodala, že sieť značne preťažujú aj klimatizačné zariadenia.

Výpadok už od rána zažívala tamojšia historická štvrť Città Alta, zatiaľ čo popoludní sa pridali aj rôzne ďalšie oblasti v centre mesta i okolie futbalového štadióna Gewiss.

Podobná situácia nastala aj v centre Florencie. Výpadok tam zrejme taktiež spôsobilo preťaženie siete, ku ktorému došlo zvýšeným dopytom po energii i prehriatím podzemných elektrických káblov. Podľa Enelu sa bez svetla ocitli kancelárie, domy, hotely i obchody.

(tasr, ansa, dpa)

  |  

Francúzska vláda prežila hlasovanie o nedôvere

Menšinová vláda francúzskeho premiéra Francoisa Bayroua prežila v utorok hlasovanie o nedôvere. Návrh predložila v dolnej komore parlamentu opozičná Socialistická strana (PS) po zlyhaní rokovaní o dôchodkových reformách.

Hlasovalo zaň 189 poslancov Národného zhromaždenia, na pád vlády bolo potrebných najmenej 289 hlasov.

Návrh získal podporu ľavicových strán, nie však pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penovej. Hlasovanie podľa AFP zdôraznilo krehkosť Bayrouovej menšinovej vlády a stratu podpory socialistov, na ktorých sa doteraz mohla spoliehať.

Minister, ktorý si neželal byť menovaný, skonštatoval, že 74-ročný premiér je na socialistov „značne nahnevaný“. Ich líder Olivier Faure už v nedeľu avizoval, že strana PS voči vláde Bayroua „nebude zhovievavá“, keďže bola „zradená“.

Líderka RN Le Penová v utorok uviedla, že pád vlády by Francúzom neprospel. Dodala, že jej strana bude venovať osobitnú pozornosť rozpočtu navrhovanému Bayrouovou vládou. RN nevylúčilo, že by mohlo v tomto smere využiť svoj vplyv v parlamente a na jeseň dosiahnuť pád Bayrouovej vlády, podobne ako pri vláde predošlého premiéra Michela Barniera v súvislosti s jej navrhovaným rozpočtom na rok 2026.

(tasr, afp)
     

  |  

Prezident Chaves môže prísť o imunitu, hrozí mu súd za zneužitie vplyvu

Najvyšší súd Kostariky vyzval tamojší parlament, aby zbavil prezidenta Rodriga Chavesa imunity, čím by sa otvorila cesta k jeho súdnemu stíhaniu pre podozrenia z korupcie.

Chaves čelí obvineniam zo zneužívania vplyvu, čo v krajine s pomerne stabilnou demokratickou tradíciou predstavuje významný politický precedens.

Ak zákonodarcovia výzve súdu vyhovejú, prezident sa bude musieť postaviť pred súd ako bežný občan.

Súdne stíhanie hlavy štátu sa v Latinskej Amerike vždy vníma s veľkou pozornosťou – najmä v kontexte dlhodobej snahy o boj proti korupcii a posilnenie právneho štátu.

(reuters)