Novorodenci získajú od zaočkovanej a dojčiacej matky pasívnu imunitu

Podľa medicínskych zvyklostí je neetické, aby boli tehotné ženy súčasťou klinických skúšok liekov či očkovacích látok. Aj pri testovaní vakcín proti SARS-CoV-2 ich preto vynechali.

Zistenia z Izraela však ukázali, že po nákaze britským kmeňom koronavírusu čelia tehotné ženy ťažšiemu priebehu ochorenia COVID-19. Izraelské ministerstvo zdravotníctva preto od januára odporúča tehotným ženám, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku nákazy, alebo majú komorbidity, aby sa dali zaočkovať.

Plod získava z očkovania pasívnu imunitu

Štúdia z Jeruzalema odhalila, že štepenie gravidných žien má o výhodu navyše. Od 20 matiek, ktoré počas tehotenstva zaočkovali mRNA vakcínou, sa cez placentu preniesli špecifické protilátky aj na plod a vytvorili mu pasívnu imunitu.

Množstvo protilátok IgG v pupočníkovej krvi korelovalo so zvyšujúcim sa časom od očkovania. Laicky povedané, čím dlhší čas uplynie medzi očkovaním a pôrodom, tým viac protilátok sa prenesie.

Vakcíny proti SARS-CoV-2 pre novorodencov zatiaľ nemáme, pasívna imunita by ich preto dokázala aspoň čiastočne chrániť. Protilátky IgG pretrvávajú v tele dospelého človeka roky. Nie je však isté, aké množstvo protilátok sa prenesie a ako dlho vydržia u novorodencov.

Zatiaľ iba malá vzorka

Výskum ukázal, že množstvo špecifických protilátok, ktoré sa cez placentu v tomto prípade prenieslo, je nižšie v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami protilátok vyvolaných vakcínou proti chrípke, čiernemu kašľu, osýpkam, rubeole a hepatitíde B.

Otázne tiež ostáva, kedy ženy očkovať. Všetky gravidné ženy z tejto štúdie zaočkovali v treťom trimestri. Je potrebné vyhodnotiť, či by skoršie očkovanie vybudilo podobné koncentrácie protilátok. Podľa niektorých vedcov by bolo vhodnejšie štepenie v druhom trimestri.

Približne po 17 týždňoch je placenta dostatočne vyvinutá na to, aby dieťaťu dodala značné množstvo protilátok. V tomto čase je zároveň organizmus matky schopný lepšie zvládnuť možné vedľajšie účinky vakcíny a neohroziť pritom zdravý vývin plodu.

Štúdiu uskutočnili na malej vzorke párov matiek a detí, a preto musia výsledky potvrdiť väčšie štúdie. Výskum musí ešte prejsť recenzným konaním.

Vakcíny mRNA sú pre tehotné a dojčiace ženy bezpečné

Rovnako situáciu vyhodnotili v Spojených štátoch, kde sa pokúsili určiť po očkovaní mRNA vakcínou od Pfizer/BioNTech a Moderny silu imunitnej odpovede a vedľajších účinkov u tehotných a dojčiacich žien.

Štúdia sa konala v čase od 17. decembra 2020 do 2. marca 2021 a zúčastnilo sa na nej 131 žien, z toho 84 tehotných, 31 dojčiacich a 16 netehotných.

Celkove 11 žien (13 percent) dostalo prvú dávku očkovacej látky v prvom trimestri, 39 (46 percent) v druhom trimestri a 34 (40 percent) v treťom trimestri.

Profily vedľajších účinkov medzi skupinami účastníčiek po očkovaní boli podobné. Po prvej ampulke hlásili najčastejšie únavu a bolesť v mieste vpichu v percentuálne rovnakých počtoch spomedzi všetkých troch skupín. Po druhej dávke zaznamenali najviac horúčku a zimnicu, pričom netehotné ženy dokonca častejšie než gravidné.

Lepšie ako prirodzená imunita?

Zo zistení vyplýva, že očkovanie mRNA vakcínami nie je pre ženy v druhom stave nebezpečné. Imunitná odpoveď po očkovacej látke bola rovnaká u tehotných a dojčiacich žien oproti netehotným ženám.

Ďalšou výhodou je množstvo špecifických IgG protilátok, ktoré si ženy po vakcinácii vytvorili. Hladiny protilátok kvantifikovali v sérach z pupočníkovej šnúry a materského mlieka a porovnávali ich s hladinou protilátok, ktoré si tehotné ženy vyvinuli 4 až 12 týždňov po prirodzenej infekcii koronavírusom.

Po nákaze SARS-CoV-2 nezískajú všetci ľudia prirodzenú imunitu. Pri vakcinácii sa ale protilátky našli vo všetkých vzorkách z pupočníkovej krvi a materského mlieka. Ich hladiny boli dokonca vyššie ako vyvolané infekciou SARS-CoV-2 počas tehotenstva.

Najnižšiu hladinu protilátok mala žena, ktorá dostala prvú dávku vakcíny 17 dní pred pôrodom, čo potvrdzuje hypotézy, že dlhší čas imunizácie v gravidite posilňuje prenos protilátok na plod.