Podľa neho najskôr Santusová hovorila o jednom stretnutí, neskôr o dvoch, pričom sa vraj týkali stíhania svedkov v medializovaných trestných kauzách. Zúčastnil sa na nich údajne aj bývalý šéf policajnej inšpekcie Adrián Szabó alebo bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta.

Ako to bolo podľa Šeligu

„Pani Santusová sama vypovedá, že sa stretla s pánom Žilinkom," povedal Šeliga. Žilinka však stretnutie so Santusovou v utorok 23. januára poprel. Šeliga ho v tejto súvislosti označil za obyčajného klamára. Zároveň doplnil, že spomenutá zápisnica nie je jediným dôkazom o stretnutiach, ďalšie momentálne zverejňovať nechce.

Žilinka podľa Šeligu klamal aj v prípade zastavenia trestného stíhania vedeného v súvislosti s aktivitami tímu policajnej inšpekcie Oblúk podľa paragrafu 363 trestného poriadku, keď tvrdil, že s tým nemá nič spoločné. Rozhodnutie podľa exposlanca vypracovala prokurátorka Generálnej prokuratúry SR Katarína Habčáková. Tej by však spis zo špeciálnej prokuratúry nevydali, keby nemala podpis Žilinku.

Prokurátorka Habčáková sa v následnom vyjadrení dôrazne ohradila voči opakovaným nepravdivým tvrdeniam Šeligu tlačových besedách strany Demokrati, kde tvrdil, že bola osobne zobrať vyšetrovací spis na ÚŠP v Pezinku. Tvrdí, že spis osobne zobrať nebola, dokonca nikdy nebola v priestoroch ÚŠP v Pezinku a navyše v dňoch, keď bol obsah dozorového spisu vyžiadaný, si čerpala riadnu dovolenku.

Následne podľa Šeligu dal generálny prokurátor pokyn súčasnému prvému námestníkovi Jozefovi Kanderovi, ktorý však ešte v roku 2021 nezastával funkciu prvého námestníka, aby rozhodnutie podpísal.

„Bolo to najrýchlejšie rozhodnutie podľa paragrafu 363," povedal Šeliga a dodal, že vec bola vybavená za jedenásť dní. Rozhodnutie bolo pritom podľa neho kľúčové pre diskreditáciu vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry.

Šeliga dodal, že po opakovaných klamstvách nemá Maroš Žilinka čo robiť na poste generálneho prokurátora.

Trestné stíhanie vo veci aktivít tímu Oblúk policajnej inšpekcie bolo zrušené v roku 2021 generálnou prokuratúrou podľa paragrafu 363 trestného poriadku. Vo veci však v tom čase nebol nikto obvinený, na čo poukázal aj Ústavný súd SR.

Kandera podľa Šeligu použil paragraf 363 na pokyn Žilinku

Šeliga ešte v utorok v tejto súvislosti na tlačovej besede pripomenul, že generálna prokuratúra v roku 2021 prvýkrát v súvislosti s prešetrovaním činnosti tímu Oblúk použila paragraf 363 trestného poriadku v prípade, kde nebol nikto obvinený.

„Je to porušenie zákona a konštatoval to aj Ústavný súd SR,“ povedal exposlanec.

Rozhodnutiu pritom podľa Šeligu predchádzali stretnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku s príslušníkmi inšpekcie vrátane Diany Santusovej. Navyše rozhodnutie o použití paragrafu 363 podľa Šeligu podpísal Kandera na pokyn Žilinku, o čom existuje aj úradný záznam.

„Hovorí v ňom veľmi jasne, že 'poveril ma Maroš Žilinka',“ citoval Šeliga.

Žilinka: Šeliga klame

Žilinka v utorok v reakcii na to pre médiá povedal, že Šeliga klame. „Žiaden úradný záznam, z ktorého by vyplývalo, že ja by som uložil, ako má vecne niekto rozhodovať v danej veci, neexistuje. V danej veci existuje úradný záznam prvého námestníka generálneho prokurátora, ktorý si poznamenal, že ho splnomocňujem vybaviť vec v mene generálneho prokurátora. Nie ako má vec vybaviť,“ vyhlásil Žilinka.

Za klamstvo označil aj to, že by sa stretával so Santusovou.

Na tvrdenia Šeligu reagoval aj prvý námestník generálneho prokurátora Kandera. „Nie je pravdivé tvrdenie Juraja Šeligu, že existuje predchádzajúce vybavenie návrhu na postup podľa paragrafu 363 trestného poriadku, ktoré je v rozpore s postupom v trestnej veci, čo bola predmetom tlačovej konferencie,“ uviedol a dodal, že generálny prokurátor postupuje v konaní podľa paragrafu 363 jednak na základe návrhu oprávnenej osoby a jednak ex offo na základe skutočností, o ktorých sa dozvedel zo svojej činnosti.

„Nie je teda pravdivé ani tvrdenie, že v tomto prípade neexistoval podklad na takýto procesný postup, keďže sa postupovalo na základe skutočností zistených po podaní trestného oznámenia v tejto veci,“ zdôraznil Kandera.

Dôvodom na spísanie úradného záznamu bola podľa prvého námestníka generálneho prokurátora skutočnosť, že v čase vybavovania danej veci čerpal generálny prokurátor preventívnu rehabilitáciu, a teda telefonicky poveril podpísaním vybavenia prvého námestníka v jeho zastúpení. „Takýto postup je plne v súlade so zákonom,“ dodal Kandera.

Gašpar podal trestné oznámenie

Koaličný poslanec Tibor Gašpar (Smer) podal tento týždeň trestné oznámenie za realizačný návrh na stíhanie prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý je podľa neho účelový. Ako ďalej uviedol pre médiá, má informácie o tom, že stíhanie vedené Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) voči tímu policajnej inšpekcie Oblúk bolo pripravované účelovo. Uznesenie o začatí stíhania neskôr zrušil práve Kandera prostredníctvom paragrafu 363 trestného poriadku.

„Išlo o uznesenie voči (Diane) Santusovej a jej kolegom,“ povedal Gašpar. Kandera podľa neho uznesenie zrušil, pretože prišlo k nezákonnému rozhodnutiu v prípravnom konaní. „Domnievam sa, že každé takéto nezákonné rozhodnutie môže v zmysle dozorovej činnosti zrušiť nadriadená prokuratúra,“ doplnil Gašpar.

Šutaj Eštok sľúbil vec preveriť

Úrad inšpekčnej služby rezortu vnútra preverí, či existoval zámer NAKA stíhať prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu. Pre médiá to v pondelok 15. januára povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v súvislosti s údajným realizačným návrhom, ktorý zverejnil jeho stranícky kolega Samuel Migaľ.

Šéf inšpekcie Branislav Zurian má podľa ministra zistiť, či spis o Kanderovi v súvislosti s trestným činom marenia úlohy verejným činiteľom skutočne existoval a či došlo k úniku informácií. Návrh na stíhanie Kanderu sa údajne týkal jeho zastavenia stíhania zameraného na prešetrovanie aktivít tímu Oblúk policajnej inšpekcie.

(sita)