Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nepriateľstvo vystriedalo zblíženie. Irán a Saudská Arábia majú usporiadať námorné cvičenie

Irán a Saudská Arábia plánujú spoločné vojenské cvičenia v Červenom mori, uviedli v utorok iránske médiá. Saudská Arábia túto informáciu dosiaľ nepotvrdila.

Krajiny, ktoré prerušili diplomatické vzťahy v roku 2016, dlhodobo podporovali opačné strany v konfliktných oblastiach na Blízkom východe.

Irán s prevahou šiitských moslimov a Saudská Arábia s väčšinovým sunnitským obyvateľstvom však minulý rok obnovili vzťahy na základe prekvapujúcej dohody sprostredkovanej Čínou.

„Saudská Arábia požiadala, aby sme zorganizovali spoločné cvičenia v Červenom mori," uviedol veliteľ iránskeho námorníctva, ktorého citovala iránska tlačová agentúra ISNA.

„V súčasnosti prebieha spolupráca a delegácie oboch krajín budú viesť potrebné konzultácie o tom, ako uskutočniť cvičenia," dodal bez toho, aby poskytol ďalšie detaily vrátane časového harmonogramu.

Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia už rok podnikajú útoky na lode v Červenom mori a Adenskom zálive a tvrdia, že tak prejavujú solidaritu s Palestínčanmi počas vojny Izraela s palestínskymi militantmi Hamasu v Pásme Gazy, ktorá vypukla vlani v októbri minulého roka.

Húsíovia od roku 2015 bojujú proti koalícii vedenej Saudskou Arábiou, ktorá sa zapojila do konfliktu po tom, čo v septembri 2014 vypukla v Jemene občianska vojna. Húsíovia sa zmocnili hlavného mesta Saná a väčšiny veľkých miest a medzinárodné uznanú vládu vytlačili na juh krajiny do Adenu.

Saudská Arábia sa však nepripojila k námornej koalícii vedenej Spojenými štátmi s cieľom zabrániť húsíjským útokom. Vzhľadom na útoky jemenských povstalcov na plavidlá tiež stroskotalo aj jej úsilie sprostredkovať mierovú dohodu v Jemene, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Protiteroristické sily zabili vodcu a ďalších osem členov Islamského štátu v Iraku

Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání oznámil, že ich zabili pri protiteroristickej operácii. "V Iraku nie je miesto pre teroristov a my ich budeme prenasledovať až do ich úkrytov a zlikvidujeme ich," vyhlásil Šijá Súdání.

Podľa neho prišiel pri akcii o život vodca tamojšieho IS Džásim Mazrúí, známy tiež ako Abú Abdal Kádir.

Pri protiteroristickom zásahu v severnej časti krajiny utrpeli zranenia aj dvaja americkí vojaci, ktorých hospitalizovali v stabilizovanom stave v nemocnici. Americkí predstavitelia uviedli, že zásah bol zameraný na popredných členov teroristickej skupiny, smrť vodcu tamojšieho IS však bezprostredne nepotvrdili.

Spojené štáty a Irak sa pritom len predošlý mesiac dohodli na pláne stiahnutia koaličných síl pod vedením USA, ktoré ešte zostali v Iraku. Podľa dohody americkí vojaci do budúceho roka opustia niektoré základne, ktoré po dve desiatky rokov využívali.

Americkí vojaci vpadli do Iraku v roku 2003 na základe správ, že sa tam nachádzajú jadrové, chemické a biologické zbrane, ktoré predstavitelia USA a Británie označili za bezprostrednú a netolerovateľnú hrozbu pre svetový mier.

Po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna nasledovali v Iraku roky konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami. Z krajiny sa stiahli v roku 2011, no o tri roky sa tam vrátili na čele medzinárodnej vojenskej koalície bojujúcej proti IS, ktorý v tom čase získal v regióne značný vplyv.

Iracká vláda považuje IS za porazený a pôsobenie koalície za ukončené. IS kedysi ovládal asi tretinu územia Iraku a Sýrie. V Iraku bol vyhlásený za porazený koncom roka 2017 a v Sýrii v roku 2019.

USA majú v Iraku umiestnených približne 2 500 vojakov, ďalších 900 je v susednej Sýrii. Súčasťou koalície na boj proti IS sú aj ďalšie krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko.

(tasr)

Minúta  |  

Pohlavie kandidáta neovplyvní prezidentské voľby, tvrdí Harrisová

Spojené štáty sú pripravené na ženskú prezidentku inej ako bielej farby pleti, vyhlásila v utorok v rozhovore pre NBC News demokratická kandidátka na hlavu štátu a súčasná viceprezidentka USA Kamala Harrisová.

Podľa nej sa Američania nebudú vo voľbách 5. novembra rozhodovať podľa pohlavia kandidáta. Záležať im bude na obsahu programu uchádzača o Biely dom - napríklad, či má plán na zníženie životných nákladov či posilnenie postavenia USA vo svete, dodala.

Harrisová sa počas rozhovoru dotkla viacerých tém vrátane práva na interrupciu, čo je jedna z hlavných tém jej kampane. Naopak, viacerí republikáni sú za obmedzenie potratov. Americká viceprezidentka uviedla, že v tejto súvislosti nemá záujem o hľadanie kompromisu.

„Nemyslím si, že by sme mali robiť ústupky, keď hovoríme o základnej slobode rozhodovať o vlastnom tele," konštatovala s tým, že v prípade práva na potrat by nemali existovať ani náboženské výnimky.

Demokratická kandidátka povedala, že v prípade svojho zvolenia sa bude viac zameriavať na znižovanie životných nákladov amerických rodín ako súčasný prezident Joe Biden.

„Moja administratíva nebude pokračovaním Bidenovej administratívy. Prinášam do nej svoje vlastné skúsenosti a svoje vlastné nápady, ktoré sa premietli do viacerých oblastí môjho záujmu."

Harrisová dostala aj otázku, či by v prípade svojho víťazstva bola ochotná jej protikandidátovi Donaldovi Trumpovi udeliť milosť v súvislosti s obvineniami vrátane jeho snahy zvrátiť voľby v roku 2020, a či by to nepomohlo rozdelenej krajine pohnúť sa ďalej.

„Poviem vám, čo nám pomôže pohnúť sa ďalej. Budem zvolená za prezidentku Spojených štátov," vyhlásila a dodala, že v prípade udelenia milosti sa nebude púšťať do hypotetických úvah.

V rozhovore taktiež podporila súčasného prezidenta Joea Bidena. Spresnila, že ide o mimoriadne úspešného, skúseného a schopného prezidenta.

Do novembrových volieb zostávajú už len dva týždne a prieskumy verejnej mienky ukazujú medzi Harrisovou a republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom vyrovnaný súboj na celoštátnej úrovni, ako aj v siedmich kľúčových štátoch.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová odmieta zastaviť transfer migrantov do Albánska

Talianska vláda v pondelok schválila dekrét, ktorý jej umožní pokračovať v projekte centier pre migrantov v Albánsku napriek piatkovému verdiktu súdu, ktorý tento plán zakázal.

Premiérka Giorgia Meloniová v súvislosti s týmto rozhodnutím obvinila sudcu z politickej zaujatosti.

Cieľom dekrétu je „urýchliť postup, aby sa zabezpečilo, že žiadosť o ochranu nebude vo veľkom rozsahu zneužívaná na vyhýbanie sa spravodlivosti“, povedal taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi.

Rím vlani v novembri uzavrel dohodu s Tiranou, zatiaľ na päť rokov, o vybudovaní dvoch utečeneckých centier v Albánsku, kde by niektorí migranti čakali na vybavenie svojich žiadostí o azyl talianskymi orgánmi.

Taliansko tam môže poslať len dospelých mužov v dobrom zdravotnom stave, ktorí pochádzajú z krajín, ktoré krajina Apeninského polostrova považuje za bezpečné. Dá sa preto očakávať, že veľká väčšina žiadostí mužov čakajúcich v týchto centrách bude zamietnutá.

Taliani prijali legislatívu zameranú na vyriešenie sporu o migračnej dohode s Albánskom

Mohlo by Vás zaujímať Taliani prijali legislatívu zameranú na vyriešenie sporu o migračnej dohode s Albánskom

(mja, echo24)

Minúta  |  

Izraelská armáda tvrdí, že zabila možného nástupcu zosnulého vodcu Hizballáhu

Počas októbrového útoku bolo podľa izraelskej armády zabitých približne 25 ďalších popredných predstaviteľov proiránskeho hnutia.

Izraelská armáda v utorok vyhlásila, že môže potvrdiť smrť Hášima Safího ad-Dína, pravdepodobného nástupcu zabitého vodcu libanonského hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha. Hizballáh bezprostredne tieto správy nepotvrdil.

Vysokopostavený predstaviteľ hnutia Hášim Safí ad-Dín mal prísť podľa armády o život pri jednom z jej leteckých útokov pri Bejrúte začiatkom tohto mesiaca. Správy o jeho možnej smrti sa začali šíriť už krátko po útoku, no Izrael jeho úmrtie oficiálne potvrdil až teraz.

Hášim Safí ad-Dín bol považovaný za pravdepodobného nástupcu bývalého vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha. Ten zomrel koncom septembra pri izraelskom útoku na južnom predmestí Bejrútu.

Počas októbrového útoku bolo podľa izraelskej armády zabitých približne 25 ďalších popredných predstaviteľov proiránskeho hnutia. Izraelské údery pritom v posledných mesiacoch zabili väčšinu najvyššieho vedenia Hizballáhu, čím sa skupina ocitla v rozklade, píše AP.

Predmestie Bejrútu, kde bol Safí zabitý približne pred troma týždňami, bolo v utorok zasiahnuté sériou nových leteckých útokov. Izraelská armáda zrovnala so zemou budovu na bejrútskom predmestí
Dáhíja, v ktorej sa podľa nej nachádzali zariadenia libanonského hnutia.

Izrael tvrdí, že jeho cieľom je vyhnať bojovníkov libanonského militantného hnutia Hizballáh z pohraničných oblastí, aby sa desaťtisíce Izraelčanov mohli vrátiť do svojich domovov, odkiaľ ich vyhnala cezhraničná paľba Hizballáhu. Iránom podporované libanonské hnutie útočilo na územie Izraela na znak solidarity s Palestínčami v Pásme Gaze, kde Izrael vedie vojnu proti radikálnemu hnutiu Hamas. Spúšťačom konfliktu bol bezprecedentný útok palestínskych militantov na územie Izraela zo 7. októbra 2023.

(tasr, ap, afp, reuters)

Minúta  |  

Ekonomiky sa podľa MMF vracajú do normálu

Ekonomicky rozvinuté krajiny by si mali v priemere pripísať 1,8-percentný rast v tomto aj budúcom roku.

Spomedzi nich sa najviac bude dariť Spojeným štátom a Španielsku, ktoré podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) v tomto roku porastú zhodne o 2,8 percenta. Uviedol to Inštitút finančnej politiky (IFP).

Zároveň sa očakáva mierne spomalenie na 2,2 percenta, resp. 2,1 percenta v budúcom roku. V oboch prípadoch ide o revíziu odhadu smerom nahor, pričom pri Španielsku až o takmer jeden percentuálny bod oproti aprílovej prognóze. Výraznejšia úprava odhadu sa dotkla aj Francúzska, ktorého spomaľujúcu ekonomickú aktivitu v tomto roku podporili nedávne olympijské hry.

Naopak, najmenej v tomto roku stúpnu ekonomiky Nemecka a Japonska. MMF ráta s takmer stagnáciou v Nemecku v tomto roku a s miernym oživením v tom budúcom. Napriek tomu ide o relatívne dobrú správu, keďže niektoré inštitúcie vo svojich zverejnených prognózach očakávajú skôr znižovanie výkonnosti nemeckej ekonomiky.

Výkon eurozóny na úrovni 0,9 percenta v tomto roku potiahne hlavne Španielsko a Francúzsko. V nasledujúcom roku MMF očakáva akceleráciu na 1,3 percenta.

Svetová ekonomika je na trajektórii mierneho stabilného rastu. Ten by mal v tomto aj budúcom roku dosahovať úroveň 3,2 percenta. MMF pritom upozorňuje, že ekonomické šoky posledných rokov pravdepodobne trvalo znížili rastový potenciál svetovej ekonomiky. To sa prejavuje aj tým, že predikovaná miera ekonomickej aktivity na budúci rok je pri väčšine krajín vyššia ako prognóza v dlhšom horizonte.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.