Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Michal Šimečka potvrdil názor koalície, že atentát na Roberta Fica je útokom na demokraciu

Michal Šimečka potvrdil názor koalície, že atentát na Roberta Fica je útokom na demokraciu. Na to, aby bola demokracia silná, však potrebuje silnú opozíciu či nezávislé a kritické médiá, uviedol predseda Progresívneho Slovenska.

Apeloval na koalíciu, aby atentát nevyužila ako „bianko šek“ na potláčanie opozičných návrhov či obmedzovanie slobody zhromažďovania.

„My nebudeme tí, ktorí budú burcovať vášne v pléne,“ ubezpečil opozičný líder, ktorý zároveň pripomenul, že aj doterajšie kroky PS neboli mierené proti jednotlivcom, ale mali byť postavené na „odbornosti“.

Šimečka tiež dodal, že uznesenie Národnej rady SR predstavuje „minimálny prienik“ v súčasnej atmosfére. Na novinársku otázku, či si myslí, že médiá a mimovládky šírili nenávisť, odpovedal záporne.

Minúta  |  

Diplomati EÚ sa zhodli: Výnosy zo zmrazených ruských aktív pôjdu Ukrajine. Najmä na zbrane

Diplomati členských krajín EÚ sa v utorok v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti zhodli na tom, že výnosy, ktoré generujú zmrazené ruské aktíva v Únii, sa použijú na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej obnovu. Rozhodnutie rešpektuje postoj Slovenska k poskytovaniu zbraní Ukrajine, konštatuje slovenský rezort diplomacie.

Ročné výnosy zo zmrazených ruských aktív predstavujú približne tri miliardy eur.

Diplomati EÚ nakoniec odobrili scenár, podľa ktorého sa na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového nastroja (EPF) použije 90 percent výnosov. Zvyšných desať percent by sa malo prostredníctvom rozpočtu EÚ použiť na projekty týkajúce sa obnovy Ukrajiny. Dohodnuté rozdelenie by sa malo každoročne prehodnocovať, prvýkrát pred 1. januárom 2025.

Takýto návrh členským krajinám EÚ v marci predložili predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Prvú miliardu eur by Ukrajina mohla získať už v júli tohto roka.

Rozhodnutie rešpektuje pozíciu SR

Odmietavá pozícia slovenskej vlády k poskytovaniu vojenskej pomoci zo skladov Ozbrojených síl SR je v tejto súvislosti rešpektovaná, uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Slovensko na rokovaniach zastupovala vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.

"Tieto výnosy predstavujú mimoriadne zisky centrálnych depozitárov naakumulované v dôsledku imobilizácie ruských aktív. Slovensko súhlasilo s presmerovaním týchto mimoriadnych výnosov, ktoré nie sú zdrojmi SR, v prospech Ukrajiny. Časť bude využitá na vojenskú pomoc prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a časť na rekonštrukciu Ukrajiny. Odmietavá pozícia vlády SR k poskytovaniu vojenskej pomoci zo skladov Ozbrojených síl SR je v tejto súvislosti rešpektovaná," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie.

Diskusia prebieha už dlhší čas

Podľa nemenovaných diplomatov EÚ dosiahnutiu zhody o využití výnosov medzi členskými štátmi predchádzali dlhé diskusie, keďže vlády viacerých krajín, najmä Maďarska a Slovenska, naznačovali, že majú problém odsúhlasiť využitie nového finančného zdroja na čisto vojenské účely.

Kompromisný návrh, ktorý sa zrodil pod taktovkou belgického predsedníctva v Rade EÚ, nakoniec uspokojil aj krajiny, ktoré chceli byť v tejto otázke neutrálne. Ide o Cyprus, Írsko, Maltu a Rakúsko.

O využití zmrazených ruských aktív na pôde EÚ v prospech Ukrajiny sa hovorí v podstate od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine. Únia si je vedomá skutočnosti, že siahnuť na zmrazené aktíva predstavuje komplikácie z pohľadu medzinárodného práva, a preto sa jej predstavitelia k tomuto kroku zdráhajú.

Úroky plynúce zo zmrazených aktív sú však schodnejšou cestou. Podľa správ Európskej komisie členské krajiny EÚ doteraz zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote 210 miliárd eur. Predstavitelia Únie odhadujú, že do roku 2027 by mohli výnosy z nich predstavovať 15 až 20 miliárd eur.

Európski lídri rozhodujú o využití ruských peňazí na zbrane pre Ukrajinu. Ako sa zachová Slovensko

Mohlo by Vás zaujímať Európski lídri rozhodujú o využití ruských peňazí na zbrane pre Ukrajinu. Ako sa zachová Slovensko

(tasr, sak)

Minúta  |  

Vatikán zverejnil „Normy pre postup pri posudzovaní údajných nadprirodzených javov"

Vatikán zverejnil „Normy pre postup pri posudzovaní údajných nadprirodzených javov“, ktoré vstúpili do platnosti na Svätodušnú nedeľu 19. mája. Cieľom nového dokumentu je v zmysle jeho znenia „podporiť diecéznych biskupov a biskupské konferencie v rozlišovaní javov, ktoré majú údajne nadprirodzený pôvod“.

Okrem samotných noriem obsahuje dokument aj obsiahlu „prezentáciu“ prefekta Dikastéria pre náuku viery kardinála Víctora Manuela Fernándeza. Dôvodom aktualizácie je podľa šéfa dikastéria sťažená aplikácia predošlých noriem v súčasných podmienkach a efektívnejšie „usmerňovanie práce biskupov aj dikastéria“.

Viac o téme píše kňaz Rastislav Čižik:

Nové pravidlá pre Svätého Ducha? Vatikán vydal normy o posudzovaní nadprirodzených javov

Mohlo by Vás zaujímať Nové pravidlá pre Svätého Ducha? Vatikán vydal normy o posudzovaní nadprirodzených javov

Minúta  |  

V parlamente prebieha diskusia k novele o regulácii premnožených medveďov

V parlamente prebieha diskusia k novele o regulácii premnožených medveďov. Poslankyňa Tamara Stohlová (PS) vystúpila s deviatimi pozmeňujúcimi návrhmi.

Vládny návrh novelizuje zákon o ochrane prírody a krajiny, a tiež zákon o civilnej ochrane.

Progresívne Slovensko podľa Stohlovej nechce, aby sa k opatreniam pristupovalo skratkovito. Cez pozmeňujúce návrhy chce vytvoriť opatrenia smerujúce k väčšej ochrane života a zdravia ľudí.

Súčasťou návrhov je aj potreba preventívnych opatrení pre ľudí žijúcich v oblastiach s možným výskytom medveďa. PS chce zaviesť povinnosť pre obce a štátnych ochranárov informovať obyvateľov o správaní pri strete s medveďom. Malo by ísť o prednášky či informačné tabule.

Ak je to možné, malo by sa podľa Stohlovej návrhu preferovať uspatie a až následné usmrtenie problémového medveďa. Chce tiež, aby sa vnadenie zakázalo minimálne dva kilometre od ľudských sídiel a jeden kilometer od turistických trás. V prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie by malo byť vnadenie v danej oblasti zakázané úplne.

V rokovaní bude Národná rada SR pokračovať po obednej prestávke od 14.00. V rozprave by mali vystúpiť ešte Alojz Hlina (SaS), Marián Čaučík (KDH), Veronika Remišová a Rastislav Krátky (obaja Slovensko, Za ľudí, KÚ), ako aj Ondrej Dostál (SaS).

(nr sr, tasr)

Minúta  |  

V Horehronskom múzeu odhalia prípad 90 rokov starej vraždy Otílie Vranskej

BREZNO - Horehronské múzeum v Brezne pripravuje 22. mája o 17.00 h stretnutie s riaditeľom Múzea Polície Českej republiky Radkom Galašom.

Ten návštevníkom odhalí prípad dávnej vraždy Breznianky. Vyšetrovatelia ho riešili 90 rokov. TASR o tom informovala Martina Ťažká z Horehronského múzea.

Ide o prípad brutálnej vraždy Otílie Vranskej, ktorý patrí k najznámejším prípadom československej kriminalistiky a dlhé roky zamestnával viaceré generácie vyšetrovateľov.

V Banskej Bystrici vyrastie nová nemocnica. Zmluva s jej zhotoviteľom je už podpísaná

Mohlo by Vás zaujímať V Banskej Bystrici vyrastie nová nemocnica. Zmluva s jej zhotoviteľom je už podpísaná

Nielen oni, ale aj spisovatelia a publicisti sa celé roky pokúšali odhaliť páchateľa ohavného skutku, ktorý sa odohral v roku 1933 v Prahe. Galaš v prednáške predstaví výsledok práce historikov Múzea Polície ČR a vyšetrovateľov, ktorí si vytrvalo kládli otázky kde, kedy, kto, ako a čím.

"Pri získavaní informácií o tejto žene narodenej v Brezne prispelo svojou troškou do mlyna aj Horehronské múzeum," dodala Ťažká s tým, že podujatie Odhalenie nie je vhodné pre mládež do 15 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Frankfurte sa začal súdny proces s údajnými členmi Hnutia ríšskych občanov

Vo Frankfurte sa začal súdny proces s údajnými členmi Hnutia ríšskych občanov, ktorých obvinili z členstva v teroristickej skupine alebo jej podpory. Podľa žaloby sa podieľali na príprave štátneho prevratu v Nemecku.

Pojednávanie malo pôvodne začať o 09.30, napokon sa začalo o zhruba 45 minút neskôr. Podľa hovorcu Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte právnici potrebovali hovoriť so svojimi klientmi.

Hnutie ríšskych občanov popiera legitimitu moderného nemeckého štátu a tvrdí, že bol zriadený víťaznými spojeneckými mocnosťami po druhej svetovej vojne. Podľa odhadu nemeckej kontrarozviedky malo hnutie v roku 2022 približne 23-tisíc prívržencov.

Pred frankfurtský súd sa postaví jeho deväť údajných členov – sedem mužov a dve ženy – vrátane bývalej poslankyne AfD Birgit Malsackovej-Winkemannovej a nemeckého aristokrata a podnikateľa Henricha XIII. Reussa, ktorý bol údajne hlavnou postavou hnutia.

Ide o jeden z troch súdnych procesov proti Ríšskym občanom. Koncom apríla sa v Stuttgarte začalo pojednávanie s členmi vojenského krídla, zatiaľ čo konanie proti menej významným údajným členom sa začne 18. júna v Mníchove.

Osoby napojené na Ríšskych občanov údajne zosnovali plány pre ozbrojenú skupinu s cieľom vtrhnúť do Spolkového snemu v Berlíne a zadržať tamojších poslancov. Celé sa to malo odohrať v takzvaný „Deň X“.

Podľa prokuratúry boli títo sprisahanci presvedčení, že Nemecko je riadené zo zákulisia hlbokým štátom (deep state). V rámci svojich sprisahaneckých plánov zvrhnutia režimu diskutovali o rozličných možnostiach spustenia prevratu, jedným zo zvažovaných signálov mala byť aj smrť britskej kráľovnej Alžbety II.

Žaloba ďalej tvrdí, že členovia hnutia sa už vopred dohodli na svojich úlohách v prípadnej poprevratovej vláde, na jej čele mal stáť spomínaný Heinrich XIII. Reuss, pričom Malsacková-Winkermannová mala viesť ministerstvo spravodlivosti.

(dpa, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.