Preskočiť na obsah
  |  

Policajný prezident predstavil, ako bude vyzerať nová NAKA

Prezident Policajného zboru (PZ) Ľubomír Solák predstavil na piatkovej tlačovej konferencii zmeny v rámci reorganizácie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Tá od 1. septembra zaniká a nahradia ju tri nové útvary.

Miesto NAKA už od septembra budú na Slovensku fungovať Útvar boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála.

"Táto téma bola deklarovaná hneď od nástupu na naše pozície. Jedným z cieľov bolo zefektívniť procesy prezidiálnych útvarov. Konfrontovali sme tieto veci aj ako fungujú v Maďarsku, Českej republike či Poľsku. Opierali sme sa aj o štatistické údaje NAKA," uviedol prezident PZ s tým, že základnou inšpiráciou bola práve Česká republika.

Dodal, že česká Národná centrála organizovaného zločinu v roku 2020 riešila 250 prípadov, v roku 2021 to bolo 281 prípadov a v roku 2022 dovedna 267. "NAKA len za rok 2023 mala 2 434 vecí. Číslo je dosť vysoké a hovorí skôr o tom, či sa nám z NAKA nestalo obvodné oddelenie Prezídia PZ. To boli tiež dôvody, prečo sa rozhodli pre reorganizáciu," poznamenal Solák.

NAKA mala doposiaľ celkovo štyri odbory – Bratislavu, západ, stred a východ. Každý útvar mal štyri oddelenia vyšetrovania a päť operatívnych oddelení. Bratislava zároveň mala šiesty operatívny odbor. Každý z nich mal pritom aj oddelenie finančného vyšetrovania a analytické oddelenie.

Súčasťou NAKA bola tiež protiteroristická centrála a protidrogová centrála, ako aj analyticko-koordinačný odbor. "V rámci ÚBOK bude fungovať aj Národná protidrogová jednotka (západ, stred, východ), ku ktorej pribudne aj oddelenie farmaceutickej kriminality a oddelenie podpory riadenia a medzinárodnej spolupráce. Protiteroristická centrála bude fungovať tak, ako doteraz," konkretizoval Ľubomír Solák, šéf PZ.

ÚBOK bude mať aj protizločineckú jednotku, ktorá sa bude zaoberať najzávažnejšími prípadmi, protikorupčnú jednotku, oddelenie finančnej polície (všetky činy budú pod dozorom európskej prokuratúry), a tiež oddelenie finančného vyšetrovania a analytickej činnosti.

Prezident PZ zdôraznil, že pri reorganizácii zohľadňovali podmienky Európskej únie a naviazanosť na plán obnovy. V rámci personálnych zmien a presunov brali do úvahy tiež konkrétne pôsobenie policajtov, teda aby Bratislavčana nepresunuli, napríklad, do Košíc.

"Ak niekto chodí na prezídium, bude teraz chodiť na krajské alebo okresné oddelenie," spresnil prezident PZ s tým, že ide o kvalitných policajtov, ktorí budú prínosom na okresných a krajských riaditeľstvách a budú pracovať v líniách ako doteraz: "Ak bol niekto operatívec, bude na operatíve. Ak bol vyšetrovateľ, bude vyšetrovateľom."

Čo sa týka problematiky nedostatku príslušníkov PZ, je to podľa Soláka dlhodobý problém. Rovnaký problém však majú aj ostatné štáty V4, rovnako aj Rakúsko a Nemecko. "Problém je spôsobený aj generáciou, ktorá sa pozerá na prácu v polícii inými očami, ale aj ďalším množstvom rôznych opatrení – od finančného opatrenia a problematiky toho, s čím sa musí polícia zaoberať," zhodnotil.

V roku 2019 bol podľa prezidenta PZ celkový nedostatok príslušníkov zboru na úrovni 741 osôb. O rok neskôr to bolo 1 473, v roku 2021 dovedna 1 385, v 2022 celkovo 928 osôb a vlani 1 288 ľudí. "K dnešnému dňu je to číslo 1 170. September môže to číslo zvýšiť, pretože je tam dvojmesačná výpovedná lehota," doplnil Solák a poznamenal, že tí, ktorí chcú využiť valorizáciu platov, majú na premyslenie čas do konca septembra. "Na konci septembra budeme vedieť na 95 percent predikovať, aký počet policajtov nás opustí."

Spresnil, že kým sa človek stane policajtom, musí absolvovať aj test fyzickej zdatnosti, overenie znalosti slovenského jazyka, psychologické vyšetrenie a napokon lekársku prehliadku. "A kým sa človek dostane k lekárovi na prehliadku, objednajú ho a čaká aj 2 až 3 mesiace. Budúci policajt, ktorý ešte musí platiť bežné účty, si tak v istom štádiu povie, že toto nemieni absolvovať. Našou úlohou je proces skrátiť," dodal prezident.

Riešením na stabilizáciu počtu policajtov sú motivačné odmeny, rovnako tak stabilizačný príspevok a pre budúcich policajtov aj náborový príspevok. Motiváciou môže byť aj príspevok na bývanie, zvyšovanie osobných a rizikových príplatkov. Rokuje sa aj so železnicami o bezplatnej preprave policajtov, modernizujú sa tiež vozové parky, počítačová technika a uniformy.

"Som rád za všetkých policajtov, ktorí tu sú a zostávajú," uzavrel Ľubomír Solák s tým, že chce dať jasne vedieť, že "bude lepšie". "Ale nie je to otázka jedného či dvoch mesiacov," doplnil.

(max)

  |  

Video: V českom Litvínove odpálili bombu z 2. svetovej vojny

V najväčšom chemickom závode v Česku v Litvínove pyrotechnici v piatok riadenou detonáciou zlikvidovali nevybuchnutú leteckú bombu z 2. svetovej vojny.

Odpálenie bomby, ktorú našli ešte minulý týždeň pri výkopových prácach, uskutočnila trojica policajných pyrotechnikov v spolupráci s hasičmi, uviedol portál Novinky.cz.

Odpálenie uskutočnili dvaja pyrotechnici z vozidla zo vzdialenosti 300 - 500 metrov. Tretí pyrotechnik bol o ďalších 300 metrov ďalej. "Vykonajú odpálenie a zaistia obhliadanie," povedal dopoludnia pre server šéf pyrotechnickej služby Karel Čadil.  

Následne si pyrotechnici po troch až piatich minútach miesto výbuchu obhliadli, aby zistili, či sa bombu podarilo zlikvidovať. Polícia na sociálnej sieti jej zničenie potvrdila s tým, že výbuch výraznejšie nepoškodil infraštruktúru závodu. Pred obnovením prevádzky však budú musieť v závode skontrolovať jednotlivé zariadenia..

Britská letecká bomba s hmotnosťou približne 250 kilogramov obsahovala sto kilogramov trhaviny. Za mimoriadne nebezpečný považovali experti chemicko-mechanickú rozbušku. Okrem toho sa približne 20 metrov od miesta nálezu bomby nachádzali produktovody, preto pyrotechnici bombu obložili vrecami s pieskom, aby tlakovú vlnu nasmerovali do bezpečného priestoru.

Podľa zástupcu riaditeľa krajských hasičov a veliteľa zásahu Petra Klímy bolo na mieste 140 hasičov a 100 kusov techniky. Hasiči sa starali o zaistenie priestoru a zmiernenie prípadných sekundárnych účinkov.

(tasr, mas)

  |  

Šelma pobehovala medzi dedinami. Buďte maximálne opatrní, varuje obec

Medzi obcami Rešica a Buzica neďaleko maďarských hraníc sa pohyboval medveď.

Medveďa videli v stredu 28. augusta v skorých ranných hodinách okolo 06:00. Šelma sa pohybovala smerom ku Kaňapte a bola stredného vzrastu. Informovala o tom obec Rešica na svojej sociálnej sieti. 

„Dôrazne žiadame obyvateľov, aby boli maximálne opatrní,” apeluje obec s dôvetkom, aby akékoľvek ďalšie pozorovania medveďa nahlásili na obecnom úrade alebo starostovi obce.

(kol)

  |  

Hovorca Kremľa: Neobávame sa, že počas návštevy Mongolska zatknú Putina

Návšteva sa uskutoční budúci týždeň a bude prvou vizitou Putina do krajiny, ktorá uznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý naňho vydal zatykač.

"Nemáme žiadne obavy, s našimi priateľmi z Mongolska vedieme skvelý dialóg," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že Moskva a Ulánbátar prerokovali "všetky aspekty týkajúce sa návštevy".        

ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina, ako aj na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.        

Putin Mongolsko navštívi budúci štvrtok na pozvanie mongolského prezidenta Uchnaagijna Chürelsüchua. Ich stretnutie sa uskutoční pri príležitosti 85. výročia víťazstva sovietsko-mongolských síl proti Japonsku v bitke na rieke Chalchyn v roku 1939.        

Mongolsko, ktoré je dlhodobým spojencom Ruska, zastáva neutrálny postoj k ruskej invázii na Ukrajinu. Zatknutie Putina je preto nepravdepodobné, usudzuje Moscow Times.        

Zatknúť Putina v roku 2023 odmietla aj Juhoafrická republika, v ktorej sa Putin plánoval zúčastniť na summite štátov BRICS. Od návštevy krajiny však upustil a na schôdzke ho zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.        

Zatknutie ruského prezidenta v augusta vylúčilo aj Mexiko, kam Putina pozvali na inauguráciu novej prezidentky Claudie Sheinbaumovej. O jeho zatknutie už skôr otvorene požiadala Ukrajina.

(tasr)

  |  

V novej Európskej komisii bude komisár pre obranu, vyhlásila von der Leyenová

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude mať vo svojom novom kabinete komisára s portfóliom týkajúcim sa obrany. Vyhlásila to v Prahe na úvod 19. ročníka bezpečnostnej konferencie Globsec.

Komisár pre obranu je podľa staronovej šéfky EK strategickou zodpovednosťou Európy. Európska únia podľa nej stále nespravila dosť pre posilnenie vlastných kapacít potrebných pre zbrojársku výrobu, pričom poukázala na geopolitické hrozby, predovšetkým ruskú inváziu na Ukrajinu.        

"Ochrana Európy je predovšetkým povinnosťou Európy. A hoci Severoatlantická aliancia (NATO) musí zostať centrom našej kolektívnej obrany, potrebujeme oveľa silnejší európsky pilier," zdôraznila.        

Je podľa nej ilúziou, že Európa pre svoju bezpečnosť z ekonomického alebo vojenského hľadiska urobila na začiatku tohto desaťročia dosť. Zároveň je presvedčená, že druhá polovica desaťročia bude vysoko riziková. "Nemôžeme si dovoliť ďalej žiť v ilúzii," poznamenala s tým, že Európania by mali uvažovať o EÚ ako o bezpečnostnom projekte.

(tasr)

  |  

Nezamestnanosť v eurozóne klesla v júli na historické minimum

Miera nezamestnanosti upravená o sezónne vplyvy dosiahla v eurozóne v júli 6,4 percenta oproti júnovej hodnote 6,5 percenta. Znamená to návrat na historické minimum, ktoré zaznamenala tento rok aj v apríli a máji.

Na porovnanie, v júli 2023 dosiahla 6,6 percenta. V širšej Európskej únii dosiahla miera nezamestnanosti v júli 6 percent. To je rovnaká úroveň ako v predchádzajúcom mesiaci aj v júli minulého roka.        

V rámci menovej únie bolo v júli podľa Eurostatu nezamestnaných 10,99 milióna ľudí. V celej EÚ ich počet dosiahol necelých 13,11 milióna. Znížila sa aj nezamestnanosť mladých ľudí vo vekovej kategórii do 25 rokov.

Zatiaľ čo v júni dosiahla miera nezamestnanosti mladých v eurozóne 14,4 percenta, v júli to bolo 14,2 percenta. V celej EÚ klesla zo 14,6 na 14,5 percenta.        

Spomedzi štátov EÚ zaznamenali najvyššiu nezamestnanosť tradične Španielsko a Grécko, pričom iba Španielsko dosiahlo dvojcifernú hranicu. Miera nezamestnanosti v tejto krajine predstavovala v júli 11,5 percenta.

Na druhej priečke sa umiestnilo Grécko s nezamestnanosťou na úrovni 9,9 percenta, za ním nasledovalo Fínsko, kde miera nezamestnanosti dosiahla 8,4 percenta.        

Najnižšiu nezamestnanosť vykázali Česko, Poľsko a Malta.

(tasr)