Preskočiť na obsah
  |  

Erdogan odmieta Trumpov plán pre Gazu, varuje pred teroristami v Sýrii

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok obvinil administratívu Donalda Trumpa z chybných rozhodnutí na Blízkom východe, ktorých motiváciou sú „sionistické lži“.

Kritizoval tiež plán USA na prevzatie kontroly nad Pásmom Gazy a jeho premenu na „Riviéru Blízkeho východu“. Opätovne označil izraelské vojenské operácie v Gaze za genocídu a vyzval na medzinárodné opatrenia proti Izraelu.

Erdogan zároveň vyhlásil, že Turecko nedovolí teroristickým organizáciám ukrývať sa v severnej Sýrii a v prípade potreby podnikne kroky. O tejto otázke rokoval aj so sýrskym lídrom Ahmadom Husajnom Šarom počas ich nedávneho stretnutia v Ankare.

Turecko za teroristické organizácie v Sýrii uznáva predovšetkým kurdské milície ako Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), ktoré hrajú ústrednú rolu v Sýrskych demokratických silách (SDF). Tie majú na starosti stráženie teroristov z organizácie Islamský štát vo väzniciach na severovýchode krajiny.

(reuters, sab)

  |  

Orbán: EÚ sa rozpadne aj sama, AfD je budúcnosť Nemecka

Maďarský premiér absolvoval v piatok pravidelné vystúpenie vo verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió. Európska únia má problémy. Ak to pôjde takto ďalej, nebude treba z nej odchádzať, pretože sa rozpadne sama, povedal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Podotkol, že už od rokov 2010 a 2011 je zrejmé, že ak sa veci v Únii nezmenia, tak to nebude mať dobrý koniec. Maďarsko by podľa neho malo zostať v EÚ, avšak tá v terajšej podobe nemôže prežiť.

„Sú potrebné radikálne zmeny, a hoci európski lídri sa zhodli na tom, čo treba urobiť, nič sa nedeje,“ podčiarkol maďarský premiér. Podľa neho treba znížiť ceny energií, keďže európske firmy krachujú, lebo platia viacnásobne viac než podniky v Číne alebo v USA, a tiež krachujú v dôsledku európskych regulácií.

Európa podľa Orbána bojuje o prežitie. „My by sme však nemali uvažovať o Európe, ale o Maďarsku. Potrebujeme hospodársku politiku, ktorá funguje aj vtedy, keď sa hospodárskej politike EÚ darí, aj keď sa jej nedarí,“ podčiarkol.

K stredajšej schôdzke so spolupredsedníčkou nemeckej nacionalistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou Orbán poznamenal, že nemecký politický systém prejde korekciou.

„Posilnia tam strany, ktoré stoja v zásadných otázkach na strane ľudí, akou je napríklad aj AfD. Jej predstavitelia hovoria presne to, čo chcú ľudia počuť, vrátane zníženia daní a zachovania kúpnej sily strednej triedy,“ vysvetlil.

AfD je podľa Orbána budúcnosť, preto sa na stretnutí s Weidelovou chcel dozvedieť, ako to ovplyvní Maďarsko. Nástup AfD, ktorý je v nemeckej tlači zatracovaný, je podľa Orbána pre Maďarsko dobrou vecou.

V decembri s podobnou myšlienkou vyrukoval riaditeľ amerického Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk, ktorý sa zúčastnil aj na nominačnom zjazde, ktorý Weidelovú zvolil za kandidátku na post spolkového kancelára.

Predseda maďarskej vlády ocenil snahy staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa najmä v otázkach posilnenia klasickej formy rodiny, čo podľa jeho vyjadrenia prinesie výrazné zmeny aj v Európe.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Orbán vyjadril presvedčenie, že „Trump vytvorí mier, Rusko bude znovu integrované do svetovej ekonomiky, európskeho bezpečnostného systému, ba dokonca do európskeho energetického systému, čo bude obrovským prínosom pre Maďarsko“.

(tasr, sab)

  |  

Visolajský ozrejmil, ako hroziace výpovede lekárov pomohli pacientom

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) podotkol, že vláda najmä zrušila pôvodný plán na transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Vláda tento krok komunikovala v rámci konsolidácie, ktorá sa na Slovensku naplno prejavila od januára tohto roka.

Peter Visolajský poznamenal, že odborári zachránili aj mzdy zdravotných sestier a záchranárov, ktoré sa mali krátiť tiež v rámci konsolidácie.

"Po 30 rokov snáh lekárskych fakúlt sa začne tvoriť zákon o univerzitných nemocniciach upravujúci ich fungovanie aj financovanie, aby mohli produkovať kvalitných lekárov," uviedol.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v decembri podpísal s LOZ zmluvu o nastolení zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Tí hrozili výpoveďami viac ako 3 300 lekárov. Čas vláda na plnenie dohodnutých záväzkov má do konca februára.

(max)

  |  

Rusko údajne dobylo dve dediny na východe Ukrajiny

Ruské jednotky „oslobodili“ obce Zelene Pole a Dačne v Doneckej oblasti, informovala v piatok ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany.

Nezávislé zdroje agentúry Reuters zatiaľ tieto informácie nepotvrdili.

Sily Moskvy od neúspešnej ukrajinskej protiofenzívy v lete 2023 dlhodobo postupuje, pričom sa blíži k strategickému mestu Pokrovsk.

Pád mesta by znamenal prelomenie prvej ukrajinskej línie a otvorenie celej severnej časti Doneckej oblasti vrátane centier ako Sloviansk či Kramatorsk, kde od roku 2014 sídli gubernátor oblasti.

(reuters, sab)

  |  

Pápeža Františka po stretnutí s Ficom hospitalizovali pre pretrvávajúcu bronchitídu

Vatikán v piatok oznámil, že pápež František bol hospitalizovaný pre nevyhnutné diagnostické vyšetrenia po viac než týždeň trvajúcej bronchitíde. Rímsky biskup (88) sa bude liečiť v Nemocnici Agostina Gemelliho v Ríme.

Zdravotné problémy s dýchacími cestami trápia Františka dlhodobo, najmä v zimných mesiacoch. Napriek diagnóze pokračoval vo svojich aktivitách a audiencie absolvoval vo vatikánskej rezidencii Dom svätej Marty - hospitalizovaný bol po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom.

Od nástupu do úradu v roku 2013 mal pápež viaceré zdravotné komplikácie, vrátane operácie hrubého čreva v roku 2021 a opakovaných problémov s dýchacími cestami.

(reuters, ap, tasr, sab)

  |  

Štát nezvláda boj s nelegálnymi skládkami, NKÚ kritizuje aj tresty

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zhodnotil, že systém odhaľovania pôvodcov nelegálneho odpadu nefunguje. Potrebu zmien potvrdilo aj rokovanie na Generálnej prokuratúre, ktorá vlani zrealizovala previerky.

Štát podľa kontrolórov nevenuje pozornosť napríklad starým skládkam. Dovedna by Slovensko na boj proti skládkovaniu potrebovalo podľa analýzy ministerstva vnútra 27 miliónov eur. Do roku 2023 ročný rozpočet nepresiahol 100-tisíc eur, dnes je to trojnásobok tejto sumy.

NKÚ ako nie vždy účinné vyhodnotil prevenčné aktivity a identifikáciu páchateľov obcami či enviropolíciou. Neefektívne sú aj tresty. Súd napríklad pri spôsobenej škode takmer 10 miliónov eur páchateľovi udelil len päťročný probačný dohľad či tisíceurovú pokutu.

Envirorezort už vytvára novú legislatívu i pracovnú skupinu s cieľom efektívnejšieho systému kontroly a financovania. Jej súčasťou bude aj zástupca NKÚ. Podľa ministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) potrebujeme "urýchlene odchádzať od skládkovania".

(max)