Preskočiť na obsah
  |  

Ministri Takáč a Šutaj Eštok vyhlásili vojnu množiarňam a týraniu zvierat

Štát vyhlasuje boj proti týraniu zvierat a nelegálnym množiarňam, ktoré ich vyvážajú do zahraničia. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyzvali občanov, aby podozrenia z krutého zaobchádzania so zvieratami nahlasovali.

Slovensko je podľa Takáča "prvé z pohľadu neregistrovaných chovov", čo chce vláda zmeniť. Plánuje zaviesť register čipov a cestovné pasy zvieratám by mohli miesto veterinárov vydávať štátni veterinári.

Ako príklad uviedol prípad 41-ročného Bratislavčana, ktorý zanedbal veterinárnu starostlivosť o psa natoľko, že museli zviera utratiť.

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová doplnila, že od roku 2022 zaznamenali viac ako 400 prípadov týrania zvierat, pričom v posledných mesiacoch ich pribúda.

Medzi extrémne prípady patrí zatvorenie psa do vetracej šachty či zabitie mačky tyčou. V regiónoch Prievidza a Partizánske polícia odhalila 853 psov v nevyhovujúcich podmienkach, ktoré boli určené na vývoz za hranice.

(tasr, max)

  |  

Generálna prokuratúra: V Rusku vzrástla miera úplatkárstva o tretinu

Generálna prokuratúra Ruskej federácie zaznamenala v prvom štvrťroku 2025 prudký nárast korupčných trestných činov. Počet prípadov úplatkárstva vzrástol medziročne o 29 percent na 9 418. Informuje denník Moscow Times.

Celkovo sa počet korupčných deliktov zvýšil o 24 percent na 15 458, pričom skutky spáchané organizovanými skupinami stúpli o 46,5 percenta.

Výrazne pribudlo aj závažnejších prípadov: korupcia vo veľkom alebo obzvlášť veľkom rozsahu vzrástla o 65,7 percenta (3 735 prípadov). Zaznamenalo sa 3 409 prípadov prijímania úplatkov a 2 860 pokusov o ich poskytnutie.

Podiel drobnej korupcie klesol z takmer polovice v roku 2017 na 20,3 percenta v roku 2025. Naopak, úplatkárstvo tvorí už vyše 60 percent všetkých korupčných trestných činov.

Za tieto skutky bolo pred súd postavených 5 478 osôb. Škoda spôsobená v roku 2024 dosiahla 30,4 miliardy rubľov (cca 310 miliónov eur), zaistený majetok presiahol 36,4 miliardy (cca 370 miliónov eur). Za päť rokov štát vymohol takmer 800 miliárd rubľov (cca 8,1 miliardy eur).

(red)

  |  

Trumpovci spúšťajú vlastnú mobilnú sieť zameranú na konzervatívcov

Trump Organization rozširuje svoje podnikateľské aktivity a uvádza na trh vlastnú mobilnú sieť s názvom Trump Mobile.

Cieľom je osloviť konzervatívnych zákazníkov a ponúknuť im alternatívu k tradičným telekomunikačným gigantom.

Nová služba sľubuje americkú výrobu telefónov a zákaznícku podporu priamo zo Spojených štátov.

Rodina Trumpovcov sa tak po realitách, hoteloch, golfových ihriskách či digitálnych médiách púšťa do ďalšieho odvetvia.

Opätovne sa tiež opakuje známe rozdelenie právomocí – kontrolu nad firmou majú mať prezidentove deti, čo vyvoláva diskusie o potenciálnych konfliktoch záujmov.

(reuters, lup)


  |  

Irán sprísňuje represie voči podozrivým z kolaborácie s Izraelom

Irán oznámil sprísnenie postupu voči osobám podozrivým z kolaborácie s Izraelom.

Najvyšší predstaviteľ iránskeho súdnictva Gholám-Hosejn Mohsení Ežejí vyzval na rýchle a prísne súdne procesy s osobami zadržanými pre väzby na izraelskú tajnú službu Mosad.

Zdôraznil, že v súčasných vojnových podmienkach je potrebné konať promptne a v súlade so zákonom.

V provincii Alborz západne od Teheránu polícia cez víkend zadržala dve osoby podozrivé z kontaktov s Mosadom, ktoré podľa polície vyrábali bomby a výbušné zariadenia.

V ten istý deň izraelské úrady zadržali dvoch občanov podozrivých zo spolupráce s Iránom.

Iránska justícia zároveň oznámila popravu muža odsúdeného za špionáž pre Mosad, ktorý mal byť zapojený do vrážd iránskych predstaviteľov. 

V kontexte prebiehajúcej vojenskej eskalácie medzi Izraelom a Iránom sa tieto kroky považujú za reakciu na správy o rozsiahlych operáciách izraelskej rozviedky na iránskom území, vrátane vybudovania základní dronov a sabotážnych akcií. 

Incidenty poukazujú na rastúce spravodajské napätie a tvrdé represívne opatrenia iránskeho režimu voči podozrivým zo spolupráce s Izraelom.

(tasr, red)

  |  

Litva, Estónsko a Poľsko pripravujú nemocnice na vojnu a početné obete

Litva, Estónsko a ďalšie krajiny východného krídla NATO urýchlene pripravujú svoje zdravotnícke systémy na možný vojenský konflikt, uvádza portál Politico.

Predstavitelia týchto krajín varujú, že útok Ruska nie je otázkou „či“, ale „kedy“.

Výcviky ako „Železný vlk“, evakuačné plány, stavba podzemných operačných sál, zásoby traumatologických súprav či balistické vesty sú už dnes bežnou praxou.

Nemocnice trénujú zvládanie veľkého počtu obetí a zdravotníci sa učia čeliť zraneniam z výbuchov a útokov – scenárom, ktoré sa na Ukrajine stali každodennou realitou.

Mnohé opatrenia sú inšpirované práve tamojšou skúsenosťou: nemocnice pod paľbou, výpadky sietí, pacienti s amputáciami viacerých končatín. Zdravotníci z Pobaltia trénujú aj priamo na Ukrajine, aby boli lepšie pripravení.

Napriek úsiliu však prieskumy ukazujú, že až štvrtina zdravotníkov by počas vojny pravdepodobne odišla. Estónsko preto zavádza krízový režim výučby, mobilné jednotky a podporu pre rodiny zdravotníkov.

Prípravy sa týkajú aj krajín, ktoré ležia západnejšie, pretože sa očakáva nárast počtu utečencov a zranených.

Ako upozorňujú experti, skutočnej kríze nepredchádza varovanie.

(politico, lup)

  |  

Zmena v armádnom velení na Donbase: Nikoliuk nahradil Tarnavského

Brigádny generál Olexandr Tarnavskyj odstúpil z funkcie veliteľa Doneckej operačno-taktickej skupiny, ktorá pôsobí na najťažších úsekoch frontu v Doneckej oblasti vrátane mesta Pokrovsk.

Na jeho miesto nastúpil doterajší náčelník štábu, generálmajor Viktor Nikoľuk. Informovala o tom Ukrajinska pravda s odvolaním sa na dva zdroje z obranných štruktúr.

K zmene vo vedení došlo pred niekoľkými dňami a podľa dostupných informácií iniciatíva vzišla od samotného Tarnavského pre zdravotné dôvody.

Nikoliuk pôsobil ako náčelník štábu tejto skupiny niekoľko mesiacov a podľa zdrojov dobre pozná situáciu na mieste. Jeden zo zdrojov uviedol, že je pravdepodobné, že Nikoľuk prevezme aj velenie 9. armádneho zboru.

Operačno-taktická skupina pokrýva úseky od ruského výbežku pri ceste Pokrovsk–Kosťantynivka po hranicu Doneckej a Dnipropetrovskej oblasti a Novopavlivský front.

Nikoľuk (49) je bývalý veliteľ Operačného velenia Sever. V roku 2022 viedol obranu Černihiva a získal titul Hrdina Ukrajiny.

(red)