Preskočiť na obsah
  |  

Švédsko obmedzí používanie poloautomatických pušiek AR-15

Švédska vláda oznámila, že plánuje postupne zakázať používanie niektorých poloautomatických zbraní, najmä pušiek typu AR-15, na poľovnícke účely.

Opatrenie je reakciou na februárový útok v meste Örebro, kde strelec použil poloautomatické zbrane a zabil desať ľudí, ďalších šesť zranil a následne spáchal samovraždu.

Hoci konkrétne nepoužil AR-15, ide o zbraň často využívanú pri masových útokoch v zahraničí, najmä v Spojených štátoch.

Od 1. augusta 2025 polícia prestane vydávať nové poľovnícke licencie na AR-15, pričom na jeseň vláda predloží návrh zákona, ktorý odoberie aj existujúce licencie. 

Držitelia budú mať dva roky na to, aby zbraň predali alebo ju preklasifikovali na športovú streľbu – v opačnom prípade im bude odobratá. 

AR-15 bude naďalej povolená na športovú a terčovú streľbu, ak je držiteľ aktívnym členom streleckého klubu.

Zároveň sa plánuje zmiernenie niektorých pravidiel pre držiteľov zbrojných preukazov – napríklad zvýšiť počet povolených poľovníckych zbraní zo štyroch na osem a uľahčiť skladovanie zbraní mimo bydliska držiteľa licencie.

(tasr, red)

  |  

Výbuch v chemickej továrni pri Hajdarábade si vyžiadal najmenej 36 obetí

Pri pondelkovom výbuchu v chemickej továrni spoločnosti Sigachi Industries v priemyselnej zóne Pashamylaram pri Hajdarábade v indickom štáte Telangána zahynulo najmenej 36 ľudí a ďalších 36 utrpelo zranenia.

Výbuch nastal pravdepodobne v sušiacej jednotke alebo chemickom reaktore a spôsobil rozsiahly požiar, ktorý zničil výrobnú halu.

V čase explózie sa v továrni nachádzalo približne 90 až 150 pracovníkov, mnohí z nich boli migranti z iných indických štátov.

Záchranári stále odstraňujú trosky a pátrajú po nezvestných.

Príčina explózie zatiaľ nie je oficiálne potvrdená, no podľa vyjadrení hasičov mohlo ísť o zlyhanie technológie alebo chemickú reakciu.

Na mieste zasahovalo viacero hasičských a záchranných tímov.

Vláda štátu Telangana zriadila vyšetrovaciu komisiu a nariadila kontrolu bezpečnostných opatrení v podobných továrňach.

Spoločnosť Sigachi Industries dočasne zastavila výrobu v závode.

Úrady prisľúbili finančnú pomoc rodinám obetí.

Premiér Narendra Modi a hlavný minister štátu Revanth Reddy vyjadrili sústrasť rodinám obetí a prisľúbili finančnú pomoc.

(tasr, red)

  |  

Dánsko zavádza povinnú vojenskú službu aj pre ženy

Podľa nového dánskeho zákona schváleného v júni tohto roka zaradia všetky občianky Dánska, ktoré dovŕšia 18 rokov po nadobudnutí platnosti tejto legislatívy, do národnej odvodovej lotérie rovnako ako mužov.

Doteraz mohli ženy do armády vstúpiť len dobrovoľne a v roku 2024 tvorili približne štvrtinu brancov.

Zmena je súčasťou širšieho posilňovania dánskej obrany v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine a rastúce záväzky v rámci NATO.

Povinná služba sa zároveň predlžuje zo štyroch na jedenásť mesiacov. Zahŕňa päť mesiacov základného výcviku a šesť mesiacov operačnej služby.

Dánsko očakáva, že počet brancov sa do roku 2033 zvýši z 4 700 na 7 500 ročne.

Podľa predstaviteľov armády aj politikov je reforma potrebná na zabezpečenie širšej základne regrútov a úplnej rodovej rovnosti v obrane štátu.

Podobné opatrenia už prijali aj Švédsko a Nórsko.

Dánsko pôvodne plánovalo zavedenie tejto zmeny až v roku 2027, ale pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu ju urýchlilo.

(ap, red)

  |  

Trump rozhodol o zrušení sankčného režimu proti Sýrii

Americký prezident Donald Trump v pondelok formálne zrušil americké sankcie proti Sýrii.

Cieľom tohto kroku označil to, že chce umožniť vojnou zničenej krajine opätovné začlenenie do globálnej ekonomiky. 

Sankcie zostávajú v platnosti voči zosadenému exprezidentovi Bašárovi Asadovi, jeho blízkym spolupracovníkom, porušovateľom ľudských práv, obchodníkom s drogami a osobám spojeným s chemickými zbraňami.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď Izrael zvažuje nadviazanie diplomatických vzťahov s novým sýrskym vedením.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asaad Hasan Šajbání označil krok Spojených štátov za otvorenie dverí k obnove a rozvoju krajiny a za odstránenie hlavnej prekážky hospodárskeho zotavenia.

Sankcie boli pôvodne uvalené na režim Bašára Asada za brutálne zásahy proti opozícii a za porušovanie ľudských práv.

Po decembrovom zvrhnutí Asadovho režimu ozbrojenými skupinami vedenými Ahmadom Šarom začala Sýria pod novým vedením podnikať kroky k obnoveniu medzinárodných vzťahov.

Trump sa v máji stretol s prezidentom Šarom na summite v Rijáde a oznámil zámer zrušiť sankcie, čo podporili aj Turecko a Saudská Arábia.

(tasr, red)

  |  

Dánsko preberá šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie

Dánsko od utorka preberá od Poľska rotujúce šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Severská krajina nastupuje do čela EÚ v období rastúcich globálnych konfliktov, zvyšujúceho sa obchodného napätia a pred začiatkom náročných rokovaní o dlhodobom rozpočte Únie.

EÚ sa zároveň čoraz viac sústreďuje na posilnenie konkurencieschopnosti a obranyschopnosti.

Pod heslom „Silná Európa v meniacom sa svete“ sa dánske predsedníctvo plánuje zamerať na obranné projekty v reakcii na hrozby zo strany Ruska a na podporu hospodárskeho rastu.

Kodaň chce tiež dosiahnuť pokrok v legislatíve týkajúcej sa nelegálnej migrácie a klimatickej politiky. Výzvou bude aj pretrvávajúca maďarská blokáda prístupových rokovaní s Ukrajinou.

V júli má byť predstavený návrh nového viacročného rozpočtu EÚ na obdobie 2028 – 2034, čo odštartuje náročné rokovania medzi členskými štátmi.

Dánsko bude tiež viesť diskusie o reforme farmaceutických pravidiel a klimatických cieľoch Únie.

Oficiálna otváracia ceremónia predsedníctva sa uskutoční vo štvrtok v Aarhuse.

Po Dánsku prevezme predsedníctvo Cyprus.

(tasr, red)

  |  

Irán vylučuje rýchle obnovenie jadrových rokovaní s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok večer vylúčil rýchle obnovenie rokovaní o jadrovom programe so Spojenými štátmi americkými.

Uviedol, že Teherán najprv potrebuje záruky, že počas rozhovorov nebude opäť napadnutý, a preto podľa neho rokovania nemôžu začať v blízkej dobe.

Zdôraznil, že „dvere diplomacie nikdy nezatvoria“, ale Irán je pripravený brániť sa v prípade akejkoľvek agresie.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil možnosť obnovenia rokovaní už tento týždeň, no Biely dom aj Teherán neskôr potvrdili, že žiadne stretnutie zatiaľ naplánované nie je.

Dôvodom napätia je aj nedávna eskalácia konfliktu, keď Izrael 13. júna zaútočil na iránske ciele a Spojené štáty následne bombardovali tri iránske jadrové zariadenia.

Irán na to odpovedal útokom na americkú základňu v Katare.

Ministri zahraničných vecí krajín G7 vo svojom spoločnom vyhlásení podporili prímerie medzi Izraelom a Iránom a vyzvali na obnovenie rokovaní o jadrovom programe Teheránu.

G7 zároveň apeluje na všetky strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii a destabilizácii regiónu.

(tasr, red)