Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zrušenie dotácií pre Muska by ušetrilo miliardy, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump v utorok verejne naznačil, že Úrad pre efektívnosť vlády (DOGE) by mal preskúmať a obmedziť federálne dotácie, ktoré získali spoločnosti Elona Muska ako spôsob úspory peňazí daňových poplatníkov.

Trump na sociálnej sieti Truth Social uviedol: „Elon možno dostal viac dotácií než ktorýkoľvek iný človek v histórii, a bez týchto dotácií by pravdepodobne musel zavrieť svoje firmy a vrátiť sa domov do Južnej Afriky.“

Dodal: „Žiadne ďalšie štarty rakiet, satelity ani výroba elektromobilov a naša krajina by ušetrila MAJLAND. Možno by sme mali nechať DOGE, nech sa na to poriadne pozrie? VEĽKÉ PENIAZE NA ÚSPORU!!“

Muskove spoločnosti podľa viacerých analýz získali od roku 2003 najmenej 38 miliárd dolárov na vládnych zákazkách, dotáciách, pôžičkách a daňových úľavách.

SpaceX je kľúčovým dodávateľom pre NASA a ministerstvo obrany, zatiaľ čo Tesla profituje z regulačných kreditov a federálnej podpory elektromobility.

Najnovšie rozpočtové návrhy Trumpovej administratívy a takzvaná „One Big Beautiful Bill“ počítajú s obmedzením federálnej podpory pre elektromobily a súvisiacu infraštruktúru, čo by mohlo Muskovo podnikanie výrazne ovplyvniť.

Návrh, aby DOGE preskúmal tieto dotácie, prichádza v čase verejného sporu medzi Trumpom a Muskom a v rámci snáh vlády znížiť federálne výdavky.

(reuters, red)

Minúta  |  

Ceny ropy klesajú, trh s plynom zostáva aj naďalej napätý

Ceny ropy v utorok opäť klesli – Brent sa prepadol pod 67 dolárov za barel, americká ropa WTI pod 65 dolárov. Hlavným dôvodom je očakávané zvyšovanie produkcie v rámci skupiny OPEC plus, ktorá plánuje v auguste zvýšiť ťažbu o ďalších 411-tisíc barelov denne.

Celkový rast produkcie v roku 2025 by tak mohol dosiahnuť 1,78 milióna barelov denne, čo predstavuje viac ako 1,5 percenta svetového dopytu.

Analytici upozorňujú, že trh bude po zvyšok roka veľmi dobre zásobený.

K poklesu cien prispieva aj neistota v globálnom obchode pre možné zvýšenie amerických dovozných ciel na zahraničné tovary, čo môže spomaliť svetovú ekonomiku a znížiť dopyt po rope.

Investičné banky odhadujú, že cena Brentu by mohla do začiatku budúceho roka klesnúť až na 60 dolárov za barel.

Na trhu so zemným plynom je situácia odlišná.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry zostáva globálny trh s plynom napätý, najmä pre rastúci dopyt v Ázii a pomalšie rozširovanie ponuky.

Cena plynu sa v júli pohybuje okolo 6,89 dolára za milión britských termálnych jednotiek.

(tasr, red)

Minúta  |  

Súd v Rusku poslal „Ježiša zo Sibíri“ na 12 rokov do väzenia

Súd v Novosibirsku odsúdil Sergeja Toropa, bývalého ruského dopravného policajta známeho medzi svojimi nasledovníkmi pod menom „Vissarion“, na 12 rokov v tábore s maximálnym stupňom stráženia.

Torop, ktorý o sebe tvrdil, že je reinkarnáciou Ježiša Krista, založil v roku 1991 v Krasnojarskom kraji na Sibíri Cirkev posledného zákona a prilákal tisíce stúpencov. Mnohí sa presťahovali do odľahlých osád ako napríklad „Slnečné mesto“.

Vissarion im nakázal, aby nejedli mäso, nefajčili, nepili alkohol, nenadávali a prestali používať peniaze, píše Reuters.

Prokurátori obvinili Toropa a jeho dvoch pomocníkov Vladimira Vedernikova a Vadima Reďkina, že medzi rokmi 1991 a 2020 používali manipuláciu a organizované násilie na ovládanie nasledovníkov, vymáhanie peňazí a spôsobovanie vážnej ujmy na ich duševnom aj fyzickom zdraví. Súd vymeral prvému z nich 12 rokov vo väzení a druhému komplicovi 11 rokov.

Všetci traja musia tiež zaplatiť obetiam ako odškodné za „morálnu ujmu“ sumu 40 miliónov rubľov (približne 511 500 dolárov).

Skupinu rozpustil v roku 2022 súd. Torop a jeho pomocníci vinu odmietajú.

Zatkli ich v roku 2020 pri razii ruských bezpečnostných síl vrátane FSB za pomoci vrtuľníkov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Švédsko obmedzí používanie poloautomatických pušiek AR-15

Švédska vláda oznámila, že plánuje postupne zakázať používanie niektorých poloautomatických zbraní, najmä pušiek typu AR-15, na poľovnícke účely.

Opatrenie je reakciou na februárový útok v meste Örebro, kde strelec použil poloautomatické zbrane a zabil desať ľudí, ďalších šesť zranil a následne spáchal samovraždu.

Hoci konkrétne nepoužil AR-15, ide o zbraň často využívanú pri masových útokoch v zahraničí, najmä v Spojených štátoch.

Od 1. augusta 2025 polícia prestane vydávať nové poľovnícke licencie na AR-15, pričom na jeseň vláda predloží návrh zákona, ktorý odoberie aj existujúce licencie. 

Držitelia budú mať dva roky na to, aby zbraň predali alebo ju preklasifikovali na športovú streľbu – v opačnom prípade im bude odobratá. 

AR-15 bude naďalej povolená na športovú a terčovú streľbu, ak je držiteľ aktívnym členom streleckého klubu.

Zároveň sa plánuje zmiernenie niektorých pravidiel pre držiteľov zbrojných preukazov – napríklad zvýšiť počet povolených poľovníckych zbraní zo štyroch na osem a uľahčiť skladovanie zbraní mimo bydliska držiteľa licencie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Výbuch v chemickej továrni pri Hajdarábade si vyžiadal najmenej 36 obetí

Pri pondelkovom výbuchu v chemickej továrni spoločnosti Sigachi Industries v priemyselnej zóne Pashamylaram pri Hajdarábade v indickom štáte Telangána zahynulo najmenej 36 ľudí a ďalších 36 utrpelo zranenia.

Výbuch nastal pravdepodobne v sušiacej jednotke alebo chemickom reaktore a spôsobil rozsiahly požiar, ktorý zničil výrobnú halu.

V čase explózie sa v továrni nachádzalo približne 90 až 150 pracovníkov, mnohí z nich boli migranti z iných indických štátov.

Záchranári stále odstraňujú trosky a pátrajú po nezvestných.

Príčina explózie zatiaľ nie je oficiálne potvrdená, no podľa vyjadrení hasičov mohlo ísť o zlyhanie technológie alebo chemickú reakciu.

Na mieste zasahovalo viacero hasičských a záchranných tímov.

Vláda štátu Telangana zriadila vyšetrovaciu komisiu a nariadila kontrolu bezpečnostných opatrení v podobných továrňach.

Spoločnosť Sigachi Industries dočasne zastavila výrobu v závode.

Úrady prisľúbili finančnú pomoc rodinám obetí.

Premiér Narendra Modi a hlavný minister štátu Revanth Reddy vyjadrili sústrasť rodinám obetí a prisľúbili finančnú pomoc.

(tasr, red)

Minúta  |  

Dánsko zavádza povinnú vojenskú službu aj pre ženy

Podľa nového dánskeho zákona schváleného v júni tohto roka zaradia všetky občianky Dánska, ktoré dovŕšia 18 rokov po nadobudnutí platnosti tejto legislatívy, do národnej odvodovej lotérie rovnako ako mužov.

Doteraz mohli ženy do armády vstúpiť len dobrovoľne a v roku 2024 tvorili približne štvrtinu brancov.

Zmena je súčasťou širšieho posilňovania dánskej obrany v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine a rastúce záväzky v rámci NATO.

Povinná služba sa zároveň predlžuje zo štyroch na jedenásť mesiacov. Zahŕňa päť mesiacov základného výcviku a šesť mesiacov operačnej služby.

Dánsko očakáva, že počet brancov sa do roku 2033 zvýši z 4 700 na 7 500 ročne.

Podľa predstaviteľov armády aj politikov je reforma potrebná na zabezpečenie širšej základne regrútov a úplnej rodovej rovnosti v obrane štátu.

Podobné opatrenia už prijali aj Švédsko a Nórsko.

Dánsko pôvodne plánovalo zavedenie tejto zmeny až v roku 2027, ale pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu ju urýchlilo.

(ap, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.