Odborníci vyzývajú: Noste rúška, aj keď ste zaočkovaní, ochránite druhých

Očkovanie chráni dostatočne pred infekciou a veľmi spoľahlivo pred hospitalizáciou a ťažkým priebehom covidu, znejú výsledky posledných štúdií. Napriek tomu by mali protiepidemické opatrenia podľa odborníkov platiť pre všetkých rovnako.

HOAX: Britský vedec M. Yeadon šíril zavádzajúce tvrdenia o pandémii COVID-19 Ilustračný obrázok. Foto: TASR/AFP

Spoločnosť žije správami o delta variante nového koronavírusu a predpoveďami toho, aké budú dosahy jeho šírenia. Vie sa, že je infekčnejší než vírusy spôsobujúce SARS, MERS či pravé kiahne. Má zároveň oveľa nižšiu smrtnosť než porovnávané vírusy.

Ľudia infikovaní delta variantom môžu mať až tisíckrát väčšiu vírusovú nálož ako ľudia infikovaní pôvodným vírusom. Infikovaný človek môže nakaziť až ďalších deviatich ľudí. Zároveň je schopný šíriť vírus dlhšie.

Pred týždňom publikovalo americké Centrum na prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) štúdiu o tom, že očkovanci, ak sa nakazia delta variantom, môžu vírus šíriť podobne ako neočkovaní ľudia. Pred opodstatnenosť očkovania sa začal klásť otáznik. S odstupom času sa ukazuje, že vydanie tejto správy bolo predčasné. Menšia pozornosť, aj v rámci redakcie Štandardu, sa venovala koncu správy.

V ňom autori upozorňujú, že na potvrdenie záverov sú potrebné ďalšie štúdie. Nepoznáme bližšie informácie o pozitívnych, ktorým sa venovala pôvodná štúdia.

„Nevieme kde sa nakazili, akú mali vekovú štruktúru, komorbidity [pridružené choroby, pozn. red.] a mnohé iné kľúčové parametre. Z izraelských dát napríklad vieme, že 40 percent hospitalizovaných pacientov, ktorí už boli po očkovaní, mali oslabenú imunitu a väčšina mala viaceré komorbidity. Toto sú významné faktory, ktoré ovplyvňujú efektivitu vakcín a priebeh nákazy. Presne na to je kľúčové poznať detailné parametre pozitívnych z americkej CDC štúdie,“ upozornil vo vyjadrení pre Štandard analytik Martin Smatana.

Ďalšie limity predčasného publikovania sa ukázali pri zmienke o virálnej náloži.

Virálna nálož neznamená automaticky schopnosť šíriť vírus

Stredajšia štúdia z Veľkej Británie ukázala, že šírenie infekcie prostredníctvom očkovaných sa zásadne znižuje. Očkovanci majú podľa výsledkov v priemere menšiu vírusovú nálož. Vylučujú preto menej vírusových častíc, ktorými by mohli nakaziť druhých.

Koľkokrát je nižšia šanca, že očkovanec vírus prenesie, vedci presne neurčili. Lekár Peter Visolajský však upozorňuje, že niektorí zaočkovaní vírus nemusia šíriť vôbec. Prítomnosť vírusovej nálože ešte neznamená, že je človek aj infekčný. Počas pandémie sa vyskytli početné prípady tých, čo sa nakazili, ale vírusom nikoho neinfikovali.

„Oveľa dôležitejšie je zistenie, že u očkovaných klesá množstvo vírusov na slizniciach podstatne rýchlejšie ako u neočkovaných, čo svedčí o tom, že očkovaní sú po infekcii podstatne menej infekční ako neočkovaní, teda že očkovanie významne bráni aj šíreniu vírusu,“ povedal Visolajský.

Očkovanci teda nemusia vírus šíriť vôbec a ak aj áno, určite oveľa kratšie, lebo sa s vírusom skôr vyrovnajú.

Bez injekcie je trikrát vyššia šanca infikovať sa

Súčasné očkovacie látky majú dve funkcie: bojujú proti infekcii a proti ochoreniu. V prvej funkcii čiastočne zlyhávajú, účinnosť je však stále vysoká. Práve britská štúdia opäť zdôraznila preventívnu funkciu vakcín. Medzi nakazenými v nej prevládali nezaočkovaní, bolo ich trojnásobne ako tých, ktorí dostali obe dávky vakcíny.

Na základe všetkých dát vedci vyčíslili percentuálne zníženie rizika nákazy po plnom očkovaní v rozsahu od 50 do 60 percent. Výsledok je všeobecný, nespočítala sa efektivita podľa konkrétnych druhov vakcín. 

U očkovaných sa ukázalo menšie riziko nákazy (v pomere 3,8 percenta oproti 7,2 percenta pri nezaočkovaných) v prípade, že sa preukázateľne stretli s človekom infikovaným covidom.

Vakcína možno proti infekcii natoľko nefunguje, ale veľmi spoľahlivo chráni proti ťažkému priebehu ochorenia. Výsledky poslednej izraelskej štúdie dokázali, že vakcína od Pfizer/BioNTech chráni proti vážnemu stavu COVID-19 na 91 percent a proti hospitalizácii na 88 percent. 

Zrak sveta sa upiera aj na Veľkú Britániu. Tá plne zaočkovala viac než 58 percent populácie a prvú dávku tam dostalo aspoň 70 percent dospelých občanov. Za posledné dva týždne klesol v Spojenom kráľovstve počet nových infekcií na polovicu. Vedci hútajú, či už má štát za sebou vrchol tretej vlny, alebo ide o akýsi výkyv spôsobený viacerými faktormi.

Vysvetlení je viacero a vôbec nemusí ísť o kolektívnu imunitu. Prudký pokles môže byť zdanlivý, ak vychádzame z nárastu infekcií z obdobia júlových majstrovstiev Európy vo futbale. Ďalším dôvodom môže byť koniec školského roka či teplé počasie, ktoré viedlo ľudí k uprednostňovaniu vonkajších spoločenských aktivít, čo by opäť mohlo znížiť prenos. Keďže ľudia sú na dovolenkách, môžu sa menej testovať, či zámerne odmietajú dodržiavať karanténu.

Dôležité však je, že vakcíny chránia zaočkovanú populáciu.

Najvyšší podiel infekcií sa za Lamanšským prielivom vyskytuje u ľudí vo veku 16 až 24 rokov, z ktorých väčšina je buď neočkovaná, alebo ešte nedostala obe dávky. Medzi plne očkovanými a tými, ktorí sa z choroby zotavili, sú prelomové infekcie výrazne menej zastúpené. Dramaticky tiež nestúpajú hospitalizácie a úmrtia.

Kolektívna imunita funguje, treba len vysokú zaočkovanosť

Vzhľadom na vysokú infekčnosť delta variantu sa vynárajú ďalšie otázky. Je vôbec možné dosiahnuť kolektívnu imunitu v pravom slova zmysle, čiže tak, že zaočkujeme určité percento a ostatní budú chránení?

Základom takejto imunity je dostať počet vírusom nepoznačených či nenaočkovaných jedincov pod epidemiologicky kritickú hranicu výskytu. Vtedy sa vírus fakticky nemá šancu šíriť v ľudskej populácii. Oslovení odborníci zdôrazňujú, že je potrebné, aby bola vysoká zaočkovanosť aj v ostatných štátoch.

„Dá sa to aj v rámci EÚ či kdekoľvek na svete. Celková úroveň zaočkovanosti však musí byť všade vysoká a nesmie sa diať to, čo v EÚ, že viaceré krajiny (napríklad Bulharsko, Rumunsko, ale aj Slovensko) majú o desiatky percent nižšiu mieru očkovania ako ostatné krajiny,“ tvrdí Smatana.

„V našom štáte sme dosiahli kolektívnu imunitu proti polio vírusu, proti osýpkam, mumpsu a ďalším infekčným ochoreniam. Sú ľudia, ktorým zdravotný stav nedovoľuje očkovanie. A títo ľudia sú potom chránení kolektívnou imunitou. Keby bolo očkovanie proti koronavírusu povinné, dosiahli by sme kolektívnu imunitu aj u nás,“ myslí si virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Naopak, podľa Visolajského nemôžeme dosiahnuť kolektívnu imunitu v pravom slova zmysle. Vzhľadom na infekčnosť delta variantu sa podľa neho takmer isto do konca roka s týmto vírusom stretne na Slovensku každý. Rovnaký názor zastáva nemecký virológ Christian Drosten, podľa ktorého budú v roku 2022 všetci imúnni – a to buď vďaka očkovaniu, alebo prekonaniu ochorenia.

„Podstatné je, aby SARS-CoV-2 nemal druhovo iného možného živočíšneho hostiteľa, s ktorým by človek navyše mohol prichádzať bežne do kontaktu, ako je tomu potenciálne v prípade určitých typov chrípkových vírusov. To je potom pri respiračných vírusoch dôvodom na zvýšenú ostražitosť. Zdá sa, že niečo také u pôvodcu COVID-19 nehrozí,“ uviedol Libor Grubhoffer, riaditeľ Biologického centra českej Akadémie vied.

Delta je nákazlivejšia, rúška by mali nosiť aj zaočkovaní

Keďže aj očkovaní môžu prenášať vírus, vyzvali ich americkí hygienici, aby nosili v interiéri rúška. K tomuto názoru sa pripájajú aj oslovení odborníci.

„Očkovanie je podmienka nutná na osobnú ochranu a ochranu našich blízkych, ale v žiadnom prípade nie podmienka postačujúca v epidemiologickej situácii, keď v cirkulácii koronavírusu prevládol jeho nový nákazlivejší variant. Aj očkovaní ľudia by mali v záujme vlastnej bezpečnosti, ale aj v záujme bezpečia všetkých ľudí okolo nosiť rúška a dodržiavať ďalšie nevyhnutné protiepidemické opatrenia,“ povedal vedec Grubhoffer.

„Kým nedosiahneme kolektívnu imunitu budeme musieť nosiť rúško všetci. Vďaka nezaočkovaným ľuďom sa bude vírus neustále šíriť a bude mutovať. Takže budeme musieť stále dodržiavať opatrenia, aby sme zabránili prenosu a šíreniu vírusu. Túto zodpovednosť máme všetci,“ myslí si Betáková.

Aj na Slovensku sme boli svedkami sporu o to, či by mali byť očkovaní zvýhodnení. Novelu z dielne ministerstva zdravotníctva schválil parlament 25. júla. Voľnejšie pravidlá budú počas zlej epidemickej situácie platiť dočasne pre zaočkovaných, tých, čo prekonali ochorenie COVID-19 alebo majú platný negatívny test.


Mesto Šaľa predložilo poslancom Mestského zastupiteľstva návrh rozpočtu na rok 2025. Vyplýva z neho, že mesto by hospodárilo s rozpočtom viac ako mínus 2,5 milióna eur, čo však zákon samosprávam nedovoľuje. Na rade sú teda…
Prejsť na článok