Chcel som, aby tu bolo aspoň niečo, aspoň niekto, kto nám pripomenie, že slobodu si treba vážiť

Ako sa chlapec z malej dediny pri Trebišove stane disidentom?

Bolo to pomerne jednoduché. Po skončení gymnázia v Trebišove som išiel študovať na elektrotechnickú fakultu do Bratislavy. Tam som sa hýbal v trojuholníku internát na Bernolákovej, fakulta na Vazovovej a kostol Blumentál, kde som pomerne často vedel zájsť po skončení vyučovania. Na konci prvého ročníka, niekedy koncom mája, ma poklepal po pleci jeden chalan.

Pamätáte si aj meno?

Bol to Ignác Kolek. Jeho neskoršia manželka Anka bola vtedy spolužiačkou mojej bývalej spolužiačky z Trebišova, takže treba povedať, že som im nebol úplne neznámy. Povedal mi, že ma pomerne často vidí v Blumentáli a či nechcem chodiť na stretká. Vtedy som bol dosť prekvapený, že aké stretká, ale na to prvé si veľmi dobre pamätám. Išli sme električkou roztrúsene po dvoch. Ten chalan, ktorý išiel so mnou ako dvojča, zrazu vybral kľúče od cudzieho bytu, ktorý otvoril a v ktorom sme sedeli a čakali na ostatných. V tej chvíli mi v hlave vírili myšlienky o tom, čo tu vlastne robím, čo keby teraz niekto prišiel, čo poviem, ako som sa sem dostal? No ale potom, keď som vidiel, že na úvod sme sa pomodlili, prečítali si niečo zo Svätého písma a debatovali, tak som sa upokojil.