Lekári dostali za služby na malackom urgente príplatky päťsto eur. Ódor aj Palkovič mlčia. Nevzbudzuje to dôveru, hodnotí Transparency

Máj tohto roku, ministra zdravotníctva Michala Palkoviča všetci vychvaľujú ako veľmi schopného manažéra. V priebehu piatich dní sa mu podarilo odvrátiť veľkú katastrofu.

Vedenie Nemocnice Malacky 26. mája oznámilo, že od júna ruší urgentný príjem, lebo nemocnica nedokáže zabezpečiť na toto oddelenie dostatok personálu.

Ministerstvo zdravotníctva začalo rýchlo vyjednávať v obave, že zavretie pracoviska v Malackách preťaží urgentné príjmy v hlavnom meste. Kapacity malackého urgentu totiž nestačili, aj keď bol v prevádzke, a tak mnohí pacienti zo Záhoria beztak končili v nemocnici na Kramároch alebo ďalej v Ružinove a Petržalke.

Keby zo siete vypadol úplne, o pacientov v Bratislave a okolí by sa museli postarať centrálne príjmy jedinej nemocnice – univerzitnej.

Ministerská snaha o dohodu padla na úrodnú pôdu a v posledný májový deň sa našlo riešenie. „Po rokovaniach ministra zdravotníctva SR Michala Palkoviča so zástupcami Univerzitnej nemocnice Bratislava a ďalších bratislavských nemocníc sa podarilo zabezpečiť dostatočný počet lekárov, ktorí budú od 1. júna 2023 slúžiť na malackom urgentnom príjme,“ konštatoval koncom mája rezort zdravotníctva v tlačovej správe.

„Je to veľmi dobrá správa pre obyvateľov Dolného Záhoria. Nad ústavnou pohotovostnou službou v malackej nemocnici visel otáznik a viackrát v minulosti hrozilo, že zanikne. Podarilo sa nám nájsť zhodu všetkých aktérov, aby takzvaný urgent zostal fungovať aj po 1. júni 2023. Za to patrí veľké poďakovanie ministerstvu zdravotníctva, Univerzitnej nemocnici Bratislava a ďalším bratislavských nemocniciam,“ uviedol vtedy predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Palkovič ani Droba nespresnili, akú odmenu lekárom sľúbili za to, že služby odpracujú. Po dvoch mesiacoch to vyzerá, že na tajnosti mali pádny dôvod.

Ministerstvo hovorí niečo iné ako Palkovič

Šéf lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský tento týždeň poukázal na to, že lekári UNB, ktorí na Záhorí po dohode pracujú, sú nadštandardne platení.

Za jednu 12-hodinovú službu na centrálnom príjme v Malackách dostávajú príplatok v sume päťsto eur. Tristo eur z daného príplatku financuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a dvesto eur podľa informácií LOZ poskytuje ministerstvo zdravotníctva rozhodnutím Palkoviča.

„Chceme zdôrazniť, že takáto vysoká odmena pre lekára za službu nie je štandardná ani v tých najviac vyťažených oddeleniach iných nemocníc. Neštandardná je nielen výška príplatku, ale hlavne to, že ministerstvo zdravotníctva údajne poskytuje peniaze na chod pohotovostných služieb súkromnej nemocnici, pričom nevieme o prípade, v ktorom by ministerstvo zdravotníctva prispievalo na príplatky za
služby iným, ani len štátnym nemocniciam, ktoré priamo patria pod toto ministerstvo,“ konštatuje Visolajský.

Odborári preto požiadali rezort o oficiálne vysvetlenie. Ministerstvo odpovedalo, že neposkytlo žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie chodu urgentného príjmu Nemocnice Malacky.

A práve tu sa výpovede rozchádzajú.

Sám minister Palkovič, riaditelia dotknutých nemocníc, ako aj lekári, ktorí zabezpečujú pohotovostné služby na danom pracovisku, pre LOZ 500-eurový príplatok potvrdili.

Lekári chránili Bratislavu pred náporom pacientov

V stredu to navyše zopakovali priamo pred kamerami v relácii Komentáre dňa na RTVS.

Minister Palkovič akurát cifry otočil – Bratislavský kraj podľa jeho slov vypláca osobný príplatok dvesto eur a ministerstvo zvyšných tristo eur. „Počas štyroch dní sme potrebovali zabezpečiť urgentnú starostlivosť pre obrovský 50-tisícový región s tým, že aj ambulantná pohotovostná služba bola vypovedaná organizátorom. Stretli sa v jednom momente viaceré faktory, preto sme pristúpili k tomu, že sme sa snažili nájsť rýchle dočasné krátkodobé riešenie,“ vysvetlil šéf rezortu zdravotníctva štedré príplatky.

Riaditeľ UNB Alexander Mayer označil obvinenia z podozrivého financovania za „vytrhnuté z kontextu a účelové“. Keby nič neurobili, hrozilo by podľa neho, že vyše 50-tisíc obyvateľov skončí na tri mesiace na pleciach zdravotníkov z Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Pre nás by to bol obrovský problém. Museli by sme lekárov zamestnancov a lekárov urgentných pohotovostí sťahovať z dovoleniek, až by systém možno skolaboval,“ povedal Mayer.

Zároveň odmietol tvrdenia LOZ, že nadštandardné príplatky na Záhorí podľa nich lákajú lekárov a na našom najväčšom centrálnom príjme v bratislavskom Ružinove potom slúžia neatestovaní lekári bez skúseností, na ktorých nemá kto dohliadať. Podľa Mayera pracovali lekári na Záhorí v rámci svojho voľného času, aby „ochránili hlavné mesto pred náporom toho obrovského počtu“.

Medirex má zisk 17 miliónov eur, ale príplatok lekárom neponúkol

Na otázku moderátorky RTVS riaditeľ Mayer trikrát zopakoval, že „si nemyslí“, že päťsto eur (za 12-hodinovú službu) je nadštandardný príplatok. Za jeden celý víkendový deň má však lekár podľa LOZ dostať dvojnásobný príplatok – tisíc eur.

Univerzitnej nemocnice Bratislava sme sa preto opýtali, na základe čoho určili výšku príplatku a kto rozhodol, že práve takáto suma je potrebná, aby lekári nastúpili do služieb. Nemocnica nás odkázala na jej zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo zdravotníctva. Rezort na žiadnu z našich otázok neodpovedal.

Bratislavský kraj zasa pre Štandard uviedol, že žiadnou sumou neprispieval na príplatky lekárom na malackom urgente a bratislavskej nemocnici neposlal žiadne peniaze.

Lekárski odborári však upozorňujú, že na príplatky vôbec nebolo treba míňať verejné financie. Nemocnicu Malacky vlastní finančná skupina Medirex, ktorá minulý rok dosiahla zisk 17 miliónov eur. Lekárov teda mala z čoho finančne motivovať. Zdravotnícka skupina na naše otázky taktiež neodpovedala.

Premiér mlčí

Keďže všetky strany sú skúpe na slovo, LOZ poslalo otvorený list poverenému premiérovi Ľudovítovi Ódorovi.

„Preto sa na vás my lekári pracujúci v poddimenzovanom systéme slovenského zdravotníctva, kde paradoxne rozprávkovo bohatne niekoľko firiem, s dôverou obraciame a žiadame vás o hĺbkovú kontrolu na ministerstve zdravotníctva vo veci riešenia zabezpečenia chodu urgentného príjmu v Nemocnici Malacky a jeho podozrivého financovania,“ píšu lekárski odborári.

Ak sa preukáže pochybenie, žiadajú vyvodiť personálnu zodpovednosť. Zdá sa však, že stolička sa pod Palkovičom netrasie.

Premiér totiž na list neodpovedal a rovnako neposlal stanovisko na otázky Štandardu, či záležitosť prešetruje a je pripravený navrhnúť ministrovi zdravotníctva, aby požiadal prezidentku o uvoľnenie z funkcie.

Transparency: Buď klame minister, alebo ministerstvo

Neziskovka Transparency International Slovensko (TIS) pre Štandard uviedla, že komunikácia ministerstva v žiadnom ohľade nevzbudzuje dôveru.

Ak ministerstvo skutočne pre LOZ uviedlo, že neposkytlo nemocnici v Malackách žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie chodu urgentného príjmu, vidí Transparency iba dve možnosti.

„Informácie komunikované ministrom sa nezakladajú na pravde alebo sú nepravdivé informácie poskytnuté v odpovedi na infožiadosť, čo môže zakladať zodpovednosť za spáchanie priestupku v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám,“ konštatuje právnik Ján Ivančík.

Ministerstvo by podľa neho malo hodnoverne vysvetliť vzniknutý stav veci a aj to, prečo súkromnému prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia vyplatilo finančné prostriedky – ak sa tak stalo.

„Súhlasím, že súčasný stav volá po hĺbkovej kontrole vzniknutej situácie, pretože napriek nepochybne dôležitému problému so zabezpečovaním základnej zdravotnej starostlivosti nemôžu byť verejné financie využívané v rozpore so zákonom, navyše netransparentným spôsobom,“ uzatvára Ivančík.

Nastupujú Bory

Éra štedrých príplatkov sa čoskoro končí, lebo urgent bude v malackej nemocnici fungovať len do 31. augusta.

Na scénu vstupuje nový urgentný príjem Nemocnice Bory, ktorý má od septembra poskytovať urgentnú ústavnú starostlivosť aj pre oblasť Záhoria.

V Nemocnici Malacky bude poskytovanie zdravotnej starostlivosti po ordinačných hodinách ambulancií zabezpečené prostredníctvom internej a chirurgickej príjmovej ambulancie, ako aj ambulantnej pohotovostnej služby.

Preťaženie pohotovostí vyriešia vyššie poplatky

Palkovičov rezort medzitým pracuje na novej koncepcii fungovania urgentných príjmov. Prvé opatrenia by mali vstúpiť do platnosti v horizonte najbližších týždňov.

„Ministerstvo zdravotníctva identifikovalo potenciálne finančné zdroje, ktoré môžu slúžiť na modernizáciu a vybudovanie urgentných príjmov v nemocniciach. V týchto dňoch prebiehajú negociácie s partnermi, na základe ktorých sa určí finálny zdroj financovania. Zároveň v najbližších dňoch ministerstvo zaradí do vnútorného pripomienkového konania opatrenie, ktorého cieľom je posilniť personálne zabezpečenie urgentných príjmov, čím vznikne priestor na zvýšenie počtu lekárov slúžiacich na urgentných príjmoch,“ priblížili z rezortu.

Okrem toho sa ministerstvo snaží aj znížiť počet pacientov, ktorí vyhľadajú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Navrhuje, aby výška poplatku za zneužitie pohotovosti bola päť eur a za zneužitie centrálneho príjmu 25 eur. Zmeny ešte musí odobriť parlament.