Bez ihiel: Testujú vakcínu vo forme nosového spreja

Po spustení plošnej vakcinácie sa najviac hovorilo o mRNA vakcínach (Moderna, Pfizer/BioNTech). Sofistikovaný model vakcíny obsahuje vírusovú bielkovinu, čo mnohých vystrašilo. Vedecká komunita bola však od začiatku nadšená.

Po rokoch výskumu in vitro [laboratórny výskum, pozn. red.] sa mohla vakcína na báze mRNA uplatniť aj pre ľudské použitie. Pre jednoduchú štruktúru sa do niekoľkých týždňov vyprodukovali milióny dávok.

Očkovacia látka od oboch farmaceutických spoločností sa doposiaľ javí bezpečná a vysoko účinná aj proti mutáciám. Zdá sa však, že ampulky Comirnaty, ktoré sa musia skladovať až pri mínus 70 stupňoch Celzia, nebudú jediným objavom súčasnej pandémie.

Bez injekcií, len pohodlne vdýchnete

Hoci nie sú závažné vedľajšie účinky po podaní očkovacej látky Pfizer časté, môže byť ich aplikácia mnohým nepríjemná. Kto má rád ihly? Miesto vpichu navyše spravidla začervená a trochu opuchne. Za normálnych okolností ľudia nad takýmito bežnými príznakmi ani nepremýšľajú. Čo ak by sme ale mali na výber?

Imunitu proti SARS-CoV-2 budeme možno v budúcnosti získavať úplne bezbolestne.

Americká spoločnosť Altimmune vytvára pohodlnejšiu alternatívu, než je injekcia do svalu. Odpoveďou by mohol byť nosový vakcínový sprej, ktorý sa dá skladovať pri izbovej teplote.

Aplikácia na nosovú sliznicu by bola výhodou, pretože vyvolá imunitnú reakciu v mieste, kde vírus vstupuje do tela.

Všetky doterajšie vakcíny sa podávajú intramuskulárne, teda do deltového svalu na ramene, kde sa začína proces budovania imunity. Pravdepodobnosť, že by sa vírusový proteín dostal až do nosa, ktorý je vstupnou bránou pre vírus, hraničí s nulou. Práve to vyčíta spoločnosť Altimmune súčasným vakcínam. Prečo?

Nosová vakcína už má predchodcu, vyrábať ju chcú aj Briti

Do dnešného dňa sa nedokázalo objasniť, či sa vírus bude v našich slizniciach množiť, aj keď budeme zaočkovaní. Znamenalo by to, že budeme môcť nakaziť iných napriek tomu, že nebudeme mať žiadne symptómy infekcie.

Predbežné štúdie z Izraela hovoria o tom, že vakcína od Pfizer/BioNtech chráni nielen pred nákazou, ale aj šírením infekcie. Výsledky ešte musia prejsť recenzným konaním.

Za ten čas americkí vedci z laboratórií Altimmune nezaháľajú. Spoločnosť ohlásila prvú fázu klinického skúšania vakcíny vo forme nazálneho spreja. Precedens tu už je.

Profesorka Sarah Gilbertová, ktorá sa podieľala na vývoji vakcíny Oxford/AstraZeneca, poukázala na existenciu vakcíny vo forme spreja proti chrípke. Tá má názov FluMist a predáva ju spoločnosť AstraZeneca.

Britský tím preto uvažuje, že využije svoje skúsenosti a vytvorí podobnú vakcínu aj proti koronavírusu.

Súhra bunkovej a protilátkovej imunity

Americká látka dostala názov AdCOVID. Ide o adenovírusovú vektorovú vakcínu, ktorá vytvára klasickú dvojitú imunitnú odpoveď. Prvú vo forme protilátok, ktoré bránia vstupu vírusu do bunky priamo v nosovej dutine a dýchacích cestách. Druhú bunkovú imunitu vo forme T-lymfocytov, ktoré dokážu rozpoznať napadnutú bunku.

Prvá fáza klinickej štúdie testuje bezpečnosť a účinnosť AdCOVID-u na 180 zdravých dospelých dobrovoľníkoch vo veku od 18 do 55 rokov.

Monitorovať sa bude sila imunitnej odpovede, takzvané titre protilátok. To zahŕňa určenie špecifických IgG protilátok, ktoré v tele pretrvávajú roky, ďalej definovanie množstva včasných protilátok IgA zo sliznice nosa, ako aj silu bunkovej imunitnej odpovede T-lymfocytov, ktorá dokáže fungovať nezávisle od protilátok.

Výsledky prvej fázy klinického skúšania budú známe v druhom štvrťroku 2021.