Analýza ukázala slabinu slovenskej ekonomiky. Konkurenčných výhod ubúda

Kritiku za aktuálny stav však smerujú skôr na predchádzajúce ako na súčasnú vládu. „V slovenskom kontexte je problémom v súčasnosti už takmer každá oblasť. Kým v minulosti bola konkurenčná výhoda v nízkom daňovo-odvodovom zaťažení, dnes už nemôžeme konštatovať ani to,“ uviedol Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov.

Problémom je podľa neho okrem iného neriešenie stavu vzdelávacieho systému, ktorý je zamrznutý v minulom storočí. Rovnako tak nízka miera digitalizácie a starnutie populácie.

Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz vidí hlavnú príčinu súčasného stavu najmä v živelnom predkladaní desiatok poslaneckých návrhov zákonov so zásadným negatívnym dosahom na podnikateľské prostredie: „Opakovane sme upozorňovali, že obchádzanie štandardného legislatívneho procesu a prijímanie zákonov bez diskusie v skrátenom legislatívnom konaní je neprípustné, nezodpovedné a škodí našej krajine,“ zdôraznil s tým, že trend je podľa neho možné zvrátiť opätovným návratom k sociálnemu dialógu a zabezpečením stabilného podnikateľské prostredia.

Na prijímanie množstva „populistických a nesystémových opatrení“ v posledných rokoch upozornila aj hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. „Aj napriek aktuálnym pozitívnym vyhliadkam ekonomiky sa totiž podľa našej Asociácie kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku výrazne nezlepšuje. Podnikateľov treba aj motivovať, nielen nabaľovať im ďalšiu administratívu či zvyšovať náklady. Rozhodne by pomohlo riešenie zmysluplných a systémových zmien, ktoré by pomohli hospodárstvu a zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska,“ poznamenala Filová.

Zmenu aktuálneho stavu v najbližšom období podľa podnikateľov nemôžeme očakávať

Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov síce pripustil pozitívny vplyv niektorých opatrení, ako napríklad zrušenie jedného štátneho sviatku, úpravy predčasných dôchodkov či zjednodušenia zamestnávania cudzincov, no nie je si istý, či tieto zmeny vykompenzujú negatívne zásahy do ekonomiky. „Preto by som skôr očakával ďalší prepad Slovenska v rebríčku,“ dodal.

Že sa v najbližšom období situácia príliš nezmení, očakáva aj Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska: „Medzi zlaté predpoklady konkurencieschopnosti totiž patrí diverzifikovaná exportná výroba, solídna infraštruktúra, investície do vzdelávania, silné malé a stredné podniky či fiškálna disciplína. A v týchto oblastiach je na tom Slovensko nielenže veľmi biedne, ale nevidíme ani svetielko na konci tunela,“ skonštatoval.

Slovensko je podľa neho konkurencieschopné jedine v oblasti sociálnej súdržnosti. „Ak by aj prišlo k zavedeniu toľko očakávaných a sľubovaných reforiem, ich vplyv sa neprejaví okamžite.“

Zhoršujeme sa alebo stagnujeme?

Ministerstvo hospodárstva SR výsledky rebríčka nepovažuje za relevantné. „Keďže na tvorbe rebríčka sa priamo podieľal bývalý poslanec strany Sloboda a Solidarita a napríklad Slovensko s historicky najnižšou nezamestnanosťou je v tomto rebríčku v oblasti pracovnej sily hodnotené na poslednom mieste, môžeme pochybovať o objektivite tohto hodnotenia,“ uviedla hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlusík.

S týmto tvrdením však nesúhlasí nielen Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania, ktorý sa na tvorbe podkladov podieľal, ale ani ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník. „Z troch štvrtín sú to údaje, ktorý slovenský partner nemôže ovplyvniť,“ zdôraznil Páleník a dodal, že „je to podľa mňa signifikantný rebríček. Je pomerne podrobný, tie kritériá sú už dlhoročne rovnaké, a tým tie výsledky sú porovnateľné.“

Ekonóm tiež upozornil, že súčasná vláda je pri moci iba niekoľko mesiacov, takže jej vplyv sa zatiaľ v ekonomike výraznejšie neprejavil. Prepad na najhoršie priečky rebríčka podľa neho nemusí byť ani zhoršením situácie, ale napríklad aj tým, že ostatné krajiny sa posúvajú vpred, zatiaľ čo Slovensko stagnuje. „V podnikovej sfére je bežné, že každý podnik, ak chce sa udržať v konkurencii, musí neustále inovovať výrobky, musí robiť marketing, musí znižovať náklady, jednoducho musí stále inovovať organizáciu výroby a nákladovosť výroby, aby uspel v konkurencii, a to platí aj medzi štátmi,“ uzavrel ekonóm zo Slovenskej akadémie vied.

(tasr, max)