Nový košický eparcha Cyril Vasiľ: Pápež nás prichádza prebudiť z letargie

Každá pápežská cesta dostáva krajinu, ktorú pápež navštevuje, na niekoľko dní do centra spravodajstva, pápeža sprevádzajú novinári, ktorí si všímajú miestne reálie, informujú o nich, všímajú si aj osobitné vyhlásenia a iné udalosti, ku ktorým dochádza počas návštevy, čo môže niekedy presahovať aj rozmer samotnej cesty. Nesmieme zabúdať, že ide vlastne o dvojnávštevu, keďže ju bude sprevádzať aj svätá omša na záver Medzinárodného eucharistického kongresu v Budapešti. Zaiste sa budú porovnávať tieto dve krajiny, život cirkvi v nich, možno aj spoločenské vzťahy a zázemie, ktoré ich charakterizuje. Novinári o tom určite budú prinášať nejaké správy a články. Je to niečo, čo nás dostane na istý čas do širšieho mediálneho povedomia, k čomu by inak nedošlo. Nehovorím, že je to hlavný dôvod, ale aj to má svoj význam.

Zvlášť by som však spomenul iný, dôležitejší rozmer. Myslím na generáciu mladých ľudí a ich oslovenie. Od poslednej návštevy pápeža na Slovensku uplynie práve v septembri 18 rokov, to je celá nová generácia mladých veriacich. V roku 2003 to bola jedna z posledných ciest svätého Jána Pavla II., bolo to tiež v septembri a tiež bola mediálne veľmi vnímaná. Je dobré, že aj ďalšia a mladšia generácia bude mať príležitosť takéhoto zážitku.  

• 

Veriaci na Slovensku sú po uplynulom roku až roku a pol stiahnutí a tak trochu vytlačení do súkromia, kostoly, omše a iné podujatia fungujú stále na "pol plynu", niekde horšie, niekde lepšie, čo by tá návšteva mala znamenať pre slovenských veriacich?

Vychádzajme z optimistického predpokladu, že v septembri bude pandemická a zdravotná situácia v krajine bezpečná, že sa vrátime k štandardnému spôsobu života. Mohla by to byť potom prvá ukážka, ako sa ako cirkev dokážeme nielen vrátiť k predchádzajúcemu stavu, ale využiť aj to, čo sme sa naučili. Veď sú aj pozitívne veci, cítime istý duchovný hlad, ľudia sa chcú spoločne stretávať na eucharistii, taký dlhý pôst viedol k tomu, že väčšina veriacich túži po tom, aby sme sa mohli stretávať v chrámoch. Ak to doteraz niekto robil z povinnosti, prijal toto obdobie ľahšie, ale myslím si, že väčšina je duchovne hladná, nechce už svoju vieru prežívať na diaľku a cez obrazovku, chce sa cítiť opäť zhromaždením, opäť byť ecclesia, tvoriť spoločenstvo. Možno vďaka pápežovi tak zažijeme plnohodnotný comeback. 

Pápež František budí pozornosť aj rôznymi komentármi, často kontroverznými, momentálne je v Európe istá diskusia o stave nemeckej cirkvi, kde časť kňazov požehnáva páry rovnakého pohlavia a volá po ďalších hlbokých zmenách v cirkvi. Očakávate, že sa pápež u nás vyjadrí aj k nejakej takej kontroverzii? 

Neviem, prečo alebo či by sa mal vyjadrovať k nejakým kontroverzným otázkam, slovenská cirkev nie je v nejakom zmysle slova problematickou, keby sa chcel k niečomu vyjadriť, má na to dostatok príležitostí predtým aj potom. Ale ja samozrejme neviem povedať, čo môže Svätý Otec povedať, keď sa ho budú na niečo novinári pýtať, nikto z nás nevie, aká bude v septembri situácia v Nemecku či pri príprave synody. Myslím si, že nie je priama príčina, aby sa niečomu takému venoval na Slovensku, ale vylúčiť to nemožno.

V slovenskom klére cítiť isté očakávania, možno až obavy, či a ako pápež prekvapí, či to bude téma Rómov alebo iná. Mali by sme sa na niečo pripraviť? (Smiech.)

(Smiech.) Keby sme sa mohli na niečo pripraviť, už by to nebolo prekvapenie. (Smiech.)

Aj samotné ohlásenie návštevy Slovenska urobil pápež veľmi neformálne a prekvapivo, pri ceste z návštevy v Iraku. Keďže ide o niečo nepredvídateľné, nedokážeme to štyri mesiace vopred predvídať. Predpokladať improvizácie je nemožné.

• 

• 

Čo očakávate od médií, zvlášť liberálnych médií. Pápež v liberálnom prostredí slúži ako politická karta, raz dá na to dôvod sám, inokedy mu radi pomôžu. Čo od nich teraz a tu čakáte vy?

Optimisticky by som chcel dúfať, že napriek názorovým a ideologickým rozdielom sa slovenské médiá aj celá spoločnosť postavia k tejto návšteve ako k niečomu, čo je prínosom pre Slovensko, že ide o pozitívne gesto, ktoré by malo byť naprieč spoločnosťou prijaté ako niečo pozitívne a sympatické, ako isté vyznamenanie pre krajinu. 

Na druhej strane, keďže poznám dedičný hriech a ľudskú slabosť, viem si predstaviť, že aj táto návšteva môže vzbudiť emócie a stať sa zámienkou na obľúbené rozdeľovanie spoločnosti, či už skutočnými, alebo zdanlivými témami. To tu bolo, je a bude, kto si chce všímať prst ukazujúci na Mesiac, vidí ruku a smer, a uprie teda svoj pohľad na Mesiac, kto chce vidieť špinu za nechtom na tej ruke, všimne si zase to. Ale chcem dúfať, som kresťanský optimista. (Smiech.) Verím, že korektné informovanie môže spoločnosť spájať a povzbudiť. Ale som aj realista, takže možno očakávať, že kritici náboženstva túto návštevu pochopia ako príležitosť na kritiku, aj keď bude pršať, aj keď bude svietiť slnko. 

Keď bol na Slovensku Ján Pavol II. v roku 2003, bola zrovna druhá Dzurindova vláda a viedli sa vtedy hlúpe reči o tom, kto návštevu zaplatí, ako na to doplácajú Slováci bez vierovyznania a podobne, povzbudzoval to najmä Pavol Rusko. Posunuli sme sa za tie dve dekády niekam a takéto veci už nebudeme musieť absolvovať?

Rád by som sa nechal prekvapiť, že tomu tak už nebude, ale myslím si, že môžeme očakávať, že to opäť zaznie. 

Ešte poďme k pápežovi Františkovi, ako vieme, býva v dome sv. Marty, kde býva napríklad aj slovenský kňaz Ferko Novajovský, ktorý mu zvykne aj tlmočiť, keď sú v Ríme slovenské návštevy, občas sa stretnú vo výťahu. Okrem Františka Novajovského, odkiaľ a čo vie František o Slovensku?

Pápež má k dispozícii všetky základné informačné zdroje, diplomatické kanály, pri Svätej stolici máme svojho veľvyslanca, Svätá stolica má v Bratislave svojho nuncia, slovenskí biskupi absolvujú návštevy ad limina, kde informujú pápeža o stave a situácii cirkvi na Slovensku, to všetko sú štandardné kanály. Plus aj nedávna návšteva prezidentky Čaputovej mohla byť zdrojom nejakých informácii. Nevylučujem, že sú aj neformálne rozhovory a informácie, ale to nie je to najpodstatnejšie.