Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Ministri obrany severských a pobaltských krajín na stretnutí v Kodani prisľúbili ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine, oznámil ukrajinský minister obrany Rostem Umerov.
Švédsko poskytne balíček protivzdušnej obrany, Nórsko pomoc v hodnote 7,8 miliardy eur. Island, Dánsko, Lotyšsko a Litva investujú do ukrajinského obranného priemyslu, zatiaľ čo Estónsko a Fínsko plánujú dodávky delostreleckej munície.
Umerov označil tieto krajiny za „najvernejších spojencov" Ukrajiny.
(tasr, mm)
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že plánuje sprísniť azylovú politiku EÚ a zakázať vstup migrantom, ktorí boli z únie deportovaní. Návrh legislatívy má byť predstavený v utorok a zjednoduší vyhostenie osôb bez povolenia na pobyt.
Podľa Leyenovej je tento krok kľúčový pre efektívnu azylovú politiku EÚ. Nové pravidlá by rozšírili súčasnú prax Nemecka, kde deportovaní zločinci dostávajú minimálne desaťročný zákaz vstupu. Návrh EK by sa vzťahoval na širšiu škálu prípadov a umožnil dlhšie platné zákazy.
Leyenová zdôraznila, že pri riešení bezpečnostných rizík EÚ zaujme tvrdší postoj, pričom bude rešpektovať medzinárodné právo a základné ľudské práva.
(tasr, mm)
Organizácia Spojených národov (OSN) označila správy o masovom zabíjaní civilistov na severozápade Sýrie za „extrémne znepokojivé“ a vyzvala na okamžité ukončenie násilia. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk žiadal promptné vyšetrenie a potrestanie zodpovedných.
Podľa Türka dochádza k popravám celých rodín vrátane žien a detí, pričom páchatelia nie sú jednoznačne identifikovaní. Situácia sa odohráva v provincii Lázikíja, bašte režimu Bašára Asada. Dočasný sýrsky prezident Ahmad aš-Šará vyzval na jednotu a mier.
OSN apeluje na rýchle, transparentné a nestranné vyšetrovanie v súlade s medzinárodným právom a žiada, aby terorizujúce skupiny niesli zodpovednosť za svoje činy.
(tasr, mm)
Izrael v nedeľu zastavil dodávky elektriny do Pásma Gazy, čo postihlo hlavne odsoľovaciu stanicu. Minister energetiky Eli Cohen rozhodol o tomto kroku týždeň po úplnom zastavení zásobovania Gazy.
Podľa agentúry AP má toto opatrenie vyvinúť tlak na hnutie Hamas, aby pokračovalo v prvej fáze dohody o prímerí namiesto postupu do druhej fázy. O ďalších krokoch majú obe strany rokovať v pondelok v katarskej Dauhe.
V Gaze sa elektrina zabezpečuje najmä cez solárne panely a benzínové generátory, pričom najväčším odberateľom izraelskej energie bola odsoľovacia stanica. Prímerie umožnilo návrat zajatcov a príchod humanitárnej pomoci, no napätie naďalej pretrváva.
(tasr, mm)
Progresívne Slovensko predložilo návrh legislatívnych zmien na zvýšenie bezpečnosti v školách.
Poslankyne Viera Kalmárová, Ingrid Kosová, Tina Gažovičová a Irena Bihariová chcú novelizovať školský zákon s cieľom riešiť agresívne a rizikové správanie žiakov.
Navrhujú možnosť dočasného vylúčenia žiaka z prezenčného vyučovania na desať dní po vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie (ZPP). Rovnako chcú zlepšiť výmenu informácií medzi školami pri prestupe problémových žiakov.
Ďalším opatrením je povinná diagnostika v ZPP pri schvaľovaní individuálneho učebného plánu, aby sa zabránilo izolácii bez odbornej podpory. Podľa PS by tieto kroky pomohli včas identifikovať rizikové správanie a minimalizovať násilné incidenty v školách.
(tasr, mm)
Koaličná SNS navrhuje upraviť systém prideľovania poslaneckých mandátov tak, aby kandidáti potrebovali na posun na zvoliteľné miesto sedem namiesto súčasných troch percent prednostných hlasov.
Podľa SNS súčasná hranica umožňuje výrazné zmeny v obsadení mandátov aj pri relatívne nízkej podpore voličov, čím môžu byť obídení kandidáti s vyššou podporou v rámci straníckej hierarchie. Zvýšenie limitu má podľa predkladateľov posilniť reprezentatívnosť volieb a zabrániť situáciám, keď kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát len vďaka úzkej, ale organizovanej voličskej skupine.
Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva už SNS predložila do parlamentu.
(tasr, mm)
Hnutie Slovensko vyzvalo opozičné strany na väčšiu spoluprácu a kritizovalo predsedu PS Michala Šimečku za sólo politiku. Michal Šipoš, šéf poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ, vyhlásil, že opozícia by mala konať jednotne a líder PS by mal viac spájať opozičné sily.
Šipoš tvrdí, že jeho hnutie sa snaží o spoluprácu, no zo strany PS necíti ochotu ani len pri organizovaní mimoriadnych schôdzí. Opozičné strany zároveň vyzval, aby jasne odmietli akúkoľvek povolebnú spoluprácu so Smerom-SD, Hlasom-SD a Republikou.
Šimečka reagoval, že by si želal spoluprácu so Slovenskom, no považuje ich komunikáciu za problematickú. Matovičovo hnutie kritizoval za útoky na PS a zdôraznil, že v budúcej vláde vidí ako spoľahlivých partnerov skôr SaS, KDH a Demokratov. Spoluprácu s Hlasom vylúčil.
(tasr, mm)
Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na vysídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy "naberá kontúry", vyhlásil izraelský minister financií Bezalel Smotrič. Podľa neho už prebieha koordinácia s americkou administratívou a prípravy na vytvorenie úradu, ktorý bude vysťahovanie riadiť.
Trumpov návrh, ktorý podporuje Izrael, ale odsudzujú Palestínčania a arabské krajiny, zahŕňa presun obyvateľov Gazy do iných štátov. Smotrič uviedol, že identifikujú krajiny ochotné prijať ich a riešia logistiku premiestnenia.
Plán sa stretol s odmietnutím medzinárodného spoločenstva, keďže násilné vysídlenie by porušovalo medzinárodné právo. Arabskí lídri namiesto toho presadzujú financovanie obnovy Gazy a vyzvali svetové mocnosti, aby sa na nej podieľali.
(tasr, mm)
Nemecko musí viesť rozhovory s Francúzskom a Britániou o spoločnom posilnení európskeho jadrového odstrašovania, vyhlásil líder CDU Friedrich Merz, ktorý je pravdepodobným budúcim kancelárom.
Zdôraznil, že takéto kroky by mali byť koordinované so Spojenými štátmi a dopĺňať americký jadrový dáždnik.
Merz pripomenul, že Nemecko nemôže vlastniť jadrové zbrane kvôli medzinárodným dohodám, vrátane Zmluvy o konečnom usporiadaní, ktorá umožnila jeho zjednotenie. NATO však umožňuje niektorým spojencom, vrátane Nemecka, podieľať sa na jadrovom odstrašovaní. Nemecké letectvo má bombardéry schopné doručiť jadrové zbrane v prípade vojny.
(tasr, mm)
Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak nevidí ohrozenie stability koalície a verí, že premiér Robert Fico zvládne rokovania s vylúčenými poslancami Hlasu Samuelom Migaľom, Radomírom Šalitrošom a Jánom Ferenčákom.
Podľa neho si uvedomujú zodpovednosť za vládu a nepridajú sa k opozícii. Uviedol to to v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.
Predseda KDH Milan Majerský koalíciu označil za nestabilnú a pochybuje, či má v parlamente podporu 76 hlasov. Vyjadril sa, že Huliakov náhradník Miroslav Radačovský by mal skladať sľub na schôdzi zvolanej koalíciou, aby dokázali svoju väčšinu. Huliak však tvrdí, že koalícia má potrebné hlasy.
Minister avizoval, že predstaví poradný zbor odborníkov a plánuje audity na ministerstve. Jeho cieľom je transparentnejšie financovanie športu a lepšie rozdelenie európskych zdrojov. Majerský upozornil, že financovanie športu by nemalo byť politicky motivované.
(tasr, mm)
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski varoval, že ak SpaceX nebude spoľahlivým poskytovateľom, Poľsko bude nútené nájsť inú alternatívu.
Musk na sociálnej sieti X vyhlásil, že frontová línia Ukrajiny by sa zrútila, ak by vypol službu Starlink. Kritizoval dlhoročné bojové paty a tvrdil, že Ukrajina vojnu nevyhnutne prehrá.
USA už predtým obmedzili satelitné zobrazovanie pre Ukrajinu a pozastavili zdieľanie spravodajských informácií, čím zvýšili tlak na Kyjev, aby pristúpil na mierové rokovania s Ruskom.
Po Muskových vyjadreniach vzrástli akcie satelitného operátora Eutelsat až o 650 percent, pričom investori špekulujú, že by mohol nahradiť Starlink pri poskytovaní internetu Ukrajine.
(reuters, mm)
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu vyhlásil, že postup ruských síl v Kurskej oblasti priviedol ukrajinské jednotky na pokraj obkľúčenia.
„Veko dymiaceho kotla sa takmer zatvára. Ofenzíva pokračuje,“ napísal Medvedev na Telegrame v súvislosti s bojmi v regióne.
Ukrajinská strana sa k situácii v Kurskej oblasti zatiaľ nevyjadrila.
(reuters, mm)
Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v sobotu oznámila, že na pondelkové rokovania o prímerí v Pásme Gazy v katarskej Dauhe vyšle svoju delegáciu.
Zástupcovia Hamasu cez víkend v Káhire počas stretnutia s mediátormi podporovanými Spojenými štýtmi vyzvali na umožnenie prechodu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy "bez obmedzení a podmienok".
Militantné hnutie "zdôrazňuje naliehavosť donútiť okupantov začať s druhou fázou rokovaní podľa dohodnutých podmienok". Po stretnutí s mediátormi Hamas uviedol, že vidí doterajšie ukazovatele "pozitívne".
Izrael chce podľa agentúry AFP namiesto posunu k druhej fáze prímeria radšej predĺžiť do polovice apríla prvú fázu. Tá sa mala podľa dohodnutých podmienok skončiť 1. marca.
Požiadavky Hamasu v druhej fáze rokovaní zahŕňajú úplne stiahnutie Izraelu z Gazy, ukončenie blokády, finančnú pomoc a rekonštrukciu palestínskeho územia.
(tasr, dpa, afp, max)
Tajná služba USA zastrelila v nedeľu skoro ráno neďaleko Bieleho domu ozbrojeného muža. Podľa vyhlásenia úradu sa incident stal po konfrontácii s bezpečnostnými zložkami.
Neznámy muž podľa medializovaných informácií kráčal na sever smerom k Pennsylvania Avenue, kde ho stretli agenti tajnej služby. Keď muž tasil strelnú zbraň, nastala ozbrojená reakcia.
Existujú domnienky, že zastrelený muž pricestoval z Indiany so samovraždenými pohnútkami. Jeho motív však nateraz nie je zrejmý.
Prezident Donald Trump sa v danom čase v Bielom dome nenachádzal. Bol vo svojej rezidencii na Floride.
Biely dom je jednou z najprísnejšie strážených budov na svete. Už počas prvého obdobia Trumpa "tajní" zastrelili 51-ročného muža, ktorý prv strieľal na Biely dom a následne sa "agresívne rozbehol" k agentom. Zasiahli ho do trupu.
(reuters, tasr, ap, max)
Elon Musk na sociálnej sieti X súhlasne reagoval na príspevok účtu "Mike Lee" - podľa Verge je to osobný účet republikánskeho senátora -, ktorý napísal "vystúpme z NATO".
"Naozaj by sme mali. Nedáva zmysel, aby Amerika platila za obranu Európy," vyslovil Musk.
Muskove vyjadrenia prichádzajú po výrokoch Donalda Trumpa. Ten pohrozil, že Spojené štáty nebudú brániť členské štáty NATO, ktoré si neplnia záväzok minimálnych výdavkov na obranu. Tie sú stanovené zatiaľ na dve percentá HDP.
Opätovne zvolený prezident USA sa tiež pohráva s myšlienkou, že členovia NATO by mali výdavky zvýšiť. Česká republika tento týždeň potvrdila postupné navyšovanie výdavkov na obranu o 0,2 percent HDP ročne. V roku 2030 by výdavky boli vo výške tri percentá.
Slovensko sa k zvyšovaniu výdavkov stavia negatívne a deklaruje plnenie stanovených dvoch percent.
(max)
Fico potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.
Premiér Robert Fico (Smer) si nemyslí, že v súčasnosti hrozí pád vlády. Nevylúčil však možnosť predčasných parlamentných volieb. Tie však podľa neho budú iba v prípade, ak tak bude chcieť jeho strana. "Predčasné voľby budú len vtedy, keď povie Smer, že chce predčasné parlamentné voľby. To si zapamätajte," povedal v relácii TA3 V politike.
Ozrejmil, že v súčasnosti má vládna koalícia v parlamente podporu 76 poslancov. Predseda vlády však má záujem o obnovenie 79-tky. Potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.
"Sedemdesiatšesť poslancov dnes máme. Nie som však naivný. Vládnuť so 76-tkou je veľmi, veľmi náročné, pretože hocikto môže kedykoľvek vypadnúť," skonštatoval. Fico zároveň odmietol, že by mohol za situáciu v koalícii. Poukázal na to, že problémy mali Hlas a SNS vo vnútri a Smer je naďalej stabilný.
Premiér upozornil, že problémy koaličných partnerov nevyužil. Dodal, že Smer síce po úprave koaličnej zmluvy dostal pod svoju gesciu dva nové rezorty, no chce to využiť na obnovu 79-tky v parlamente. Ozrejmil, že nové vedenie ministerstva cestovného ruchu a športu i rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa bude politicky zodpovedať jemu. "Politickú gesciu nad každým ministrom má predseda vlády. Ak minister urobí chybu, predseda vlády má povinnosť dať návrh prezidentovi na jeho odvolanie," vysvetlil.
Fico zároveň predpokladal, že problémy pri štruktúre poslaneckých klubov, ako mala napríklad SNS, prídu. V tejto súvislosti poukázal na to, že poslanecký klub nemožno stavať na osobnostiach, ktoré nie sú ideologicky zjednotené. "Tieto osobnosti sa vám okamžite po parlamentných voľbách rozpŕchnu," podotkol s tým, že volal po posilnení straníckeho charakteru politiky.
Premiér sa opätovne vyjadril aj k tohtotýždňovému mimoriadnemu európskemu samitu. Závery rokovania, kde sa podarilo dostať aj vetu o tom, že treba v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, označil za veľký výsledok. Odmietol vyjadrenia opozičných predstaviteľov, že vyrokoval málo.
Zároveň avizoval, že bude chcieť iniciovať rokovanie medzi SR a Ukrajinou na úrovni vlády. Načrtol aj tému bezpečnosti v Európe. NATO je podľa neho "na hrane" a treba začať diskutovať o tom, ako si zabezpečiť vlastný "dáždnik".
Premiér takisto uviedol, že Slovensko bude musieť konsolidovať verejné financie v budúcom roku až vo výške 2,3 - 2,4 miliardy eur, pričom pôvodne to malo byť iba 600 až 800 miliónov eur. Možnosťami, ako deficit v štátnom rozpočte znížiť, je audit potrebného počtu úradníkov štátnej a verejnej správy, ale tiež adresná energopomoc či investície.
Fico naznačil, že vláda by sa mala v rámci konsolidácie zaoberať parametrom optimálneho počtu úradníkov na 1 000 obyvateľov, no pripustil, že ide o komplikovanú tému. "Dajme dohromady všetkých úradníkov, nie teraz iba v štátnej správe, lebo Slovensko je veľmi komplikované z hľadiska fungovania, máme miestnu samosprávu, mestá a obce, máme regionálnu samosprávu, tzn. vyššie územné celky a máme štát, štátnu správu. Dajme to dohromady a spýtajme sa na tých 5,5 milióna obyvateľov, čo je štandard. Možno budeme prekvapení, o koľko máme viac štátnych úradníkov, ako by sme očakávali," povedal Fico.
Ďalšou možnou úsporou verejných financií je prechod od plošného dotovania cien energií pre obyvateľov na adresnú energopomoc, na ktorej podľa premiéra ministerstvo hospodárstva intenzívne pracuje. Rezort ministerky Denisy Sakovej (Hlas) adresnú pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľov doteraz nenavrhol pre nedostatok času na jej prípravu.
"Ešte raz chcem povedať, že určite budeme chrániť ceny energií v roku 2026. Ak príde pani ministerka s nejakým systémom adresnosti, pozrime sa naň, ak bude akceptovateľný, tak určite prijmeme," zdôraznil Fico. Premiér dodal, že rezort financií bude hľadať iné cesty konsolidácie, ako je iba škrtanie výdavkov.
Základom k znižovaniu deficitu by mal byť masívny rast ekonomiky. K nemu má podľa premiéra prispieť aj podpora investícií, ku ktorým patrí aj plánovaná baterkáreň Gotion InoBat Batteries v Šuranoch. Premiér sa neobáva, že by transakčná daň, ktorú začne od podnikateľov štát vyberať od 1. apríla, mala znevýhodniť Slovensko pri získavaní nových investícií.
(tasr/tod)
"Veľmi jasne sa zaväzujem k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu. Je to absolútna nevyhnutnosť," povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu.
"Boli sme úspešní, ale, samozrejme, vždy vidíme, že existujú medzery, v ktorých musíme byť opatrní a na ktorých musíme pracovať," dodala.
Od invázie Ruska na Ukrajinu sa EÚ snaží diverzifikovať energetické zdroje a znížiť závislosť od Moskvy. Napríklad v roku 2021 tvoril ruský plyn približne 40 percent dovozu do EÚ.
Únia po uvalení sankcií na Rusko posilnila dodávky skvapalneného zemného plynu z USA a Kataru, rovnako tak rozšírila import z Nórska, Alžírska a Azerbajdžanu.
(reuters, max)
Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) sa v predošlých dňoch stretol s riaditeľom Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom, predsedom Komunistickej strany Ruskej federácie (KSRF) Gennadijom Ziuganovom či predsedom zahraničného výboru Štátnej dumy Leonidom Sluckým.
František Majerský (KDH) preto žiada mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS.
"Nemôže sa stávať, že slovenský europoslanec sa blahosklonne klania ruskej rozviedke a SIS je ticho," spresnil s tým, že žiada prešetriť riziká pre Slovensko, ktoré Blaha svojím konaním obyvateľom spôsobuje. "Pretože sa javí, že ide o kolaboráciu s Ruskou federáciou."
Zároveň vyzval slovenské bezpečnostné služby na rázne konanie a ochranu suverenitu i bezpečnosti obyvateľov.
Pred touto návštevou Ruska Blaha krajinu navštívil v októbri 2024. Vtedy sa podľa TASS ospravedlnil za "rusofóbiu na Západe" a poďakoval Rusku za "oslobodenie od fašizmu".
(tasr, max)
Francúzsko použije úroky z ruských aktív na financovanie ďalších 211 miliónov dolárov na zbrane pre Ukrajinu, uviedol minister ozbrojených síl Sebastien Lecornu pre denník La Tribune.
Úroky zo zmrazených ruských aktív sa použijú na 155 mm delostrelecké granáty a kĺzavé bomby pre stíhačky Mirage 2000, ktoré Francúzsko darovalo Ukrajine.
Krajina tiež podľa ministra plánuje odovzdať niektoré zo svojich starších obrnených bojových vozidiel, ako napríklad AMX-10RC a transportéry.
Po invázii na Ukrajinu Európska únia zmrazila ruské štátne aktíva a avizovala, že časť z výnosov vynaloží na podporu Kyjeva.
Skupina G7 sa tiež vlani dohodla, že Ukrajine poskytne 50 miliárd dolárov prostredníctvom série bilaterálnych pôžičiek, ktoré by Kyjev mohol splatiť z neočakávaných ziskov zo zmrazených ruských štátnych aktív v hodnote 300 miliárd dolárov.
(reuters, max)
Líder opozičného PS Michal Šimečka v relácii Politika 24 uviedol, že spolupráca jeho strany a KDH je príkladom, že aj hodnotovo rozdielne strany dokážu fungovať a udržiavať dobré vzťahy. "Ak k sebe pristupujeme s rešpektom," konkretizoval.
Pri hnutí Slovensko podľa neho absentuje slušná komunikácia, nikoho však nevylučujú na "druhú koľaj".
Na margo mimoparlamentných Demokratov vyslovil, že si vie s nimi predstaviť spoluprácu. A to aj v rámci aktuálne nezaradeného poslanca v parlamente Ľubomíra Galka, ktorý úzko spolupracuje s Demoraktmi. "Viem si predstaviť, že by boli aj stabilní partneri budúcej vlády," zhodnotil Šimečka.
Je pripravený aj na kompromis po najbližších voľbách. Neľutuje ani ponuku, ktorú predložil Hlasu po voľbách na jeseň 2023. Vtedy strane núkal miesto premiéra a ministerstvo. Hlas sa však rozhodol pre trojkoalíciu so Smerom a SNS.
(max)
Noc zo soboty na nedeľu bola pre pápeža pokojná a odpočíva. Vatikán ozrejmil, že František dobre reaguje na liečbu zápalu pľúc, pričom v sobotu zaznamenali lekári aj "postupné, mierne zlepšenie".
V piatok hlava katolíckej cirkvi dokonca podstúpila fyzioterapiu a približne 20 minút strávil pápež aj v malej kaplnke, ktorá je súčasťou nemocničného pápežského apartmánu.
Františka, ktorý má 88 rokov, hospitalizovali v rímskej nemocnici Gemelli 14. februára so závažnou respiračnou infekciou.
Pápež mal v uplynulých rokoch viacero zdravotných problémov, od operácie hrubého čreva v roku 2021 po operáciu prietrže v roku 2023. Jeho súčasná hospitalizácia je však zo všetkých najdlhšia. Od prijatia do nemocnice prekonal niekoľko respiračných kríz.
(tasr, afp, max)
Irak dováža z Iránu približne tretinu svojej elektrickej energie a zemného plynu, ktorý využíva na výrobu elektriny. Dlhodobá závislosť od Iránu brzdí jeho energetickú nezávislosť.
USA uvalili sankcie na iránsky energetický sektor v roku 2018 po odstúpení od jadrovej dohody. Výnimky pre Irak boli pravidelne obnovované, aby zabránili energetickej kríze.
Najnovšie sa však Irak usiluje o nezávislosť od dovozu energie z Iránu, uviedol poradca premiéra Farhad Alaaeldin. Reagoval tak na rozhodnutie USA nepredĺžiť výnimku zo sankcií. Tento krok podľa poradcu premiéra spôsobí "dočasné prevádzkové problémy", no Irak považuje sebestačnosť za strategický cieľ.
Irak kvôli zníženiu závislosti na Iráne v posledných rokoch rokuje aj s Katarom, Saudskou Arábiou a Tureckom o alternatívnych dodávkach zemného plynu a elektriny.
(reuters, max)
Herci Slovenského národného divadla (SND) už niekoľko týždňov čítajú na predstaveniach protestné výzvy. Vyjadrujú svoju nespokojnosť s dianím v kultúre pod vedením ministerky Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).
Počas sobotňajšieho predstavenia im z radov divákov oponovala exposlankyňa Romana Tabaková. "Boli ste úžasní, ale porušujete etický kódex a viete to veľmi dobre. Ja som si sem prišla oddýchnuť a politiku choďte protestovať na námestia," adresovala hercom.
Jej prejav však vypískali ostatní diváci a kričali na ňu "fuj", "choď domov" či "hanba".
Šimkovičová dávnejšie vyjadrila domnienku, že výsledkom podobnej činnosti hercov "má byť zvrhnutie súčasnej demokraticky zvolenej vlády".
"Slúžia cudzím, čítajú, čo im dajú do ruky a tvária sa pritom ako slobodné bytosti s vlastnými názormi a postojmi. Rozprávajú čosi o cenzúre, konci demokracie, ohrození kultúry – bez akýchkoľvek faktov," poznamenala.
(max)
Izrael v pondelok vyšle delegáciu do katarskej metropoly Dauha, aby pokročil v rokovaniach o prímerí. Oznámil to úrad premiéra Benjamina Netanjahua.
Izrael prijal pozvanie sprostredkovateľov, ktorí sa snažia dosiahnuť dohodu medzi znepriatelenými stranami.
Katar zohráva dôležitú úlohu v mierových rokovaniach na Blízkom východe, pričom pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Izraelom a palestínskymi skupinami. V minulosti už hostil niekoľko kôl nepriamych rokovaní medzi oboma stranami.
(reuters, mja)
Spojené štáty zablokovali kanadský návrh na zriadenie pracovnej skupiny G7 zameranej na boj proti ruskej „tieňovej flotile“ ropných tankerov.
Táto flotila umožňuje Moskve obchádzať západné sankcie na vývoz ropy. Washington tým naznačuje ďalšie zmeny vo svojej sankčnej stratégii, píše agentúra Reuters.
Kanada a európski spojenci presadzovali prísnejšie monitorovanie neoficiálnych ruských dodávok, no USA sa rozhodli návrh vetovať.
Rusko využíva flotilu starších tankerov operujúcich mimo tradičných poisťovacích a regulačných systémov, aby obchádzalo sankcie a pokračovalo v exporte ropy na ázijské trhy.
(reuters, mja)
Federálny súd v USA rozhodol v prospech štátu Missouri v spore proti proti Komunistickej strane Číny, ktorú obvinil z hromadenia ochranných pomôcok počas pandémie COVID-19, informovala americká televízia Fox news.
Čína sa na súdne pojednávanie nedostavila, no generálny prokurátor Missouri Andrew Bailey zdôraznil, že sa bude snažiť o vymoženie sumy a to aj cez možné zabavenie čínskeho majetku, vrátane poľnohospodárskej pôdy v Missouri.
Verdikt vo výške 24 miliárd dolárov je šesťkrát vyšší ako doteraz najväčšie odškodné v histórii Missouri. Prípad podal v roku 2020 vtedajší generálny prokurátor Eric Schmitt v snahe pohnúť Čínu k zodpovednosti za vypustenie vírusu SARS-CoV-2 do sveta.
(mja)
Pápež František vykazuje dobrú reakciu na liečbu dvojitej pneumónie a jeho zdravotný stav sa postupne zlepšuje, informoval Vatikán.
Lekári ponechávajú prognózu opatrnú, aby zabezpečili pokračujúce zlepšenie. Pápež nemá horúčku a výsledky krvných testov zostávajú stabilné.
František, ktorý má 88 rokov, bol hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli 14. februára so závažnou respiračnou infekciou.
(reuters, mja)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebude priamo prítomný na americko-ukrajinských rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinskú stranu povedú minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, minister obrany Rustem Umerov a vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
„Budúci týždeň začnem návštevou Saudskej Arábie. Po mojom pondelkovom stretnutí s korunným princom zostanú ukrajinskí diplomatickí a vojenskí predstavitelia na utorkové stretnutie s tímom USA,“ napísal Zelenskyj na X.
„Z našej strany sme plne odhodlaní viesť konštruktívny dialóg a dúfame, že sa nám podarí prediskutovať a dohodnúť potrebné rozhodnutia a kroky. Ukrajina sa usiluje o mier od prvej sekundy tejto vojny. Na stole sú realistické návrhy. Kľúčom k úspechu je rýchly a efektívny postup,“ napísal ukrajinský prezident.
(mja)
Polícia upozorňuje na krátkodobú uzáveru tunela Branisko zo soboty na nedeľu 9. marca. Tunel bude zatvorený od 23.00 do 3.00 z dôvodu údržby.
Podľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sa bude čistiť kamerový systém, vozovka a vodiace čiary. Motoristi by mali počítať s obchádzkovými trasami a prispôsobiť jazdu dopravnej situácii.
(tasr, mja)
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí ostro kritizoval Spojené štáty po tom, ako prezident Donald Trump pohrozil vojenským zásahom proti Iránu.
Chameneí obvinil zahraničných lídrov zo „šikanátorských taktík“ a vyhlásil, že cieľom ich rokovaní nie je riešenie problémov, ale dominancia. Trump v liste iránskej vláde navrhol nové rokovania o jadrovom programe, no varoval, že ak Teherán odmietne, USA môžu vojensky zasiahnuť.
Washington v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody a zaviedol sankcie, čo viedlo k postupnému odklonu Iránu od dohody z roku 2015.
(tasr, mja)
Napriek hospitalizácii v Ríme sa pápež František naďalej venuje cirkevným aktivitám. V sobotu podľa portálu Catholic News Agency poslal posolstvo účastníkom osláv 50. výročia Hnutia za život, ktoré prečítal kardinál Pietro Parolin v Bazilike svätého Petra.
Svätý Otec poďakoval hnutiu za pomoc matkám v náročných situáciách a zdôraznil, že život je posvätný a treba ho chrániť najmä v najzraniteľnejších okamihoch. Pápež povzbudil veriacich, aby sa naďalej zasadzovali za dôstojnosť a ochranu každého človeka.
Hlava katolíckej cirkvi sa od 14. februára lieči so zápalom pľúc a aj keď jeho stav Vatikán označuje za „stabilný“, stále zostáva v „zložitom klinickom stave“. Prognóza jeho prežitia je stále „opatrná“.
(mja)
Ruské raketové útoky na Ukrajinu si v noci vyžiadali najmenej 14 obetí a desiatky zranených. Na situáciu reagovala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z nezáujmu o mier.
Podľa nej je nevyhnutné zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine. Poľský premiér Donald Tusk kritizoval „snahy uzmierovať sa s barbarmi“.
Nočné útoky zasiahli Doneckú oblasť, kde bolo poškodených najmenej deväť budov. Záchranné zložky pokračujú v pátraní po obetiach pod troskami.
(tasr, mja)
Veliteľ špeciálnej jednotky Achmat ruského ministerstva obrany oznámil, že v Kurskej oblasti sa začala „záverečná bitka“ smerom na mesto Sudža. Ruské jednotky údajne útočia z viacerých smerov.
Ministerstvo obrany informovalo, že Rusi v posledných 24 hodinách dobyli naspäť osady Viktorovka, Nikolajevka a Stará Soročina. Moskva tvrdí, že všetky jej jednotky vrátane dobrovoľníckych formácií hrdinsky bojujú, píše ruská tlačová agentúra TASS.
Portál Kyiv Independent tvrdí, že ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti čelia vážnemu riziku obkľúčenia, lebo ruské sily prerazili ich obranné línie. V oblasti je vraj ohrozených približne 10-tisíc vojakov. Ukrajinskí vojaci hlásia problémy s dodávkami munície a potravín, lebo ruské útoky narušili ich zásobovacie reťazce.
Podľa dostupných zdrojov situáciu zhoršilo aj prerušenie vojenskej spolupráce zo strany USA. Kyjev údajne zvažuje strategické stiahnutie jednotiek, aby sa vyhol rozsiahlym stratám.
„Situácia pre Ukrajinu v Kurskej oblasti je veľmi zlá,“ povedal agentúre Reuters vojenský analytik Pasi Paroinen z fínskej skupiny Black Bird Group. „Nezostáva veľa času, kým ukrajinské sily obkľúčia alebo donútia stiahnuť sa,“ dodal.
Napriek súčasnej situácii ukrajinské velenie zatiaľ neplánuje stiahnuť svoje jednotky z regiónu. Tlačová agentúra RBC-Ukrajina citovala informované zdroje, podľa ktorých ukrajinské ozbrojené sily prijímajú opatrenia na stabilizáciu situácie a pripravujú reakciu.
(mja)
Štyri európske krajiny privítali plán obnovy Pásma Gazy, ktorý navrhli arabské štáty. Podľa nich ide o realistický spôsob, ako zlepšiť situáciu v regióne.
Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko vyjadrili záujem spolupracovať s arabskými krajinami, Palestínčanmi a Izraelom na riešení problémov v oblasti.
Návrh Egypta počíta s prechodom správy na Palestínsku samosprávu a vylučuje účasť Hamasu. Spojené štáty a Izrael tento návrh odmietli.
(tasr, mja)
Víťaz volieb v Nemecku Friedrich Merz oznámil, že jeho konzervatívna CDU/CSU a Sociálni demokrati (SPD) ukončili predbežné rokovania o koaličnej vláde.
Strany sa snažia dosiahnuť dohodu do budúceho týždňa, aby mohli presadiť uvoľnenie dlhových limitov a zvýšiť vojenské výdavky. Merz chce koalíciu vytvoriť do Veľkej noci a varoval, že Európa sa musí brániť proti hrozbám z Ruska.
CDU/CSU a SPD sa dohadujú na migračnej politike, sociálnych dávkach a pomoci Ukrajine, vrátane možného poskytnutia rakiet Taurus. Merz sľubuje prísnejšie hraničné kontroly a znižovanie nákladov na energie.
(reuters, mja)
V Devínskej Novej Vsi v Bratislave horel servis pre kamióny neďaleko závodu Volkswagen. Požiar vypukol krátko pred 13:00 a rýchlo zachvátil celú budovu. Ubytovňu v blízkosti museli evakuovať. Pri udalosti sa nikto nezranil.
Svedkovia hlásili viacero výbuchov z areálu firmy. Na mieste zasahovalo 21 profesionálnych a 15 dobrovoľných hasičov so spolu 12 kusmi techniky.
Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania.
(tasr, mja)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…