Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev chce mier, žiada však bezpečnostné záruky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred rokovaniami ukrajinských a amerických predstaviteľov v Saudskej Arábii vyhlásil, že Ukrajina chce mier, no vojna sa predlžuje vinou Ruska.

Rokovania sa uskutočnia v utorok v Džidde a Zelenskyj sa predtým stretne s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

Ukrajinskú delegáciu povedie vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, americkú minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a osobitný splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff.

Americký prezident Donald Trump očakáva od rozhovorov dobré výsledky, no zároveň tlačí na Kyjev, aby začal mierové rokovania s Moskvou. USA dočasne pozastavili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou a zastavili jej vojenskú pomoc.

Kremeľ označil postoj USA za pozitívny, neočakáva však konkrétne výsledky. Kyjev žiada bezpečnostné záruky, ktoré by zabránili ďalším ruským útokom a zabezpečili spravodlivý mier.

(tasr, juh)

  |  

Bitcoin klesol o 6,5 percenta, trh sklamali plány USA na kryptorezervy

Cena bitcoinu na začiatku týždňa klesla o 6,5 percenta na 80 650 USD, neskôr však časť strát vymazala a obchodovala sa okolo 83 157 USD. Pokles súvisí so sklamaním investorov z plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na zriadenie strategických kryptorezerv, ktoré sa budú skladať zo skonfiškovaných bitcoinov, ale nepočítajú s ich nákupom.

Trump podpísal príkaz na vytvorenie kryptorezerv, ktoré budú zahŕňať bitcoiny zhabané v rámci trestných a občianskych konaní. Súčasťou rezerv budú aj ďalšie kryptomeny ako ether, XRP, solana a cardano, pričom vláda ich využitie zatiaľ nekonkretizovala.

Podľa niektorých investorov by tento krok mohol z dlhodobého hľadiska podporiť cenu bitcoinu, no trh momentálne reagoval negatívne. Hlavný investičný riaditeľ Bitwise Asset Management Matt Hougan tvrdí, že ide len o krátkodobé zhoršenie nálady na trhu.

(tasr, red)

  |  

Mimoriadnu schôdzu k návrhu progresívcov Žiga nezvolá

Mimoriadnu schôdzu parlamentu iniciovalo PS kvôli zrušeniu transakčnej dane. Opoziční partneri však vyzývali, aby progresívci návrh stiahli. Dôvodom je, že koalícia má po vymenovaní Rudolfa Huliaka (nom. Smeru) za ministra športu, len 75 poslancov. Technicky tak nie sú schopní otvoriť schôdzu parlamentu.

Tú však potrebujú, aby zložil sľub náhradník Huliaka Miroslav Radačovský.

Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený riadením Národnej rady, však navrhovanú schôdzu k transakčnej dani ani nezvolá.

Dôvodom je, že program schôdze je totožný s návrhom, ktorý parlament vlani v decembri odmietol a neprešla povinná šesťmesačná lehota.

Že sa koalícii podarí otvoriť schôdzu, na ktorej by Radačovský zložil sľub, dúfa napríklad Tibor Gašpar (Smer). Premiér Robert Fico (Smer) pritom podľa viacerých partnerov rokuje aj so skupinou okolo poslanca Samuela Migaľa o podpore vlády, čím by si koalícia zabezpečila dostatok hlasov.

(tasr, max)

  |  

Rast priemyselnej výroby v Nemecku bol v januári najrýchlejší za päť mesiacov

Priemyselná produkcia v Nemecku sa po decembrovom útlme v januári zotavila, pričom tempo rastu prekonalo očakávania. Výrazne ju podľa nemeckého štatistického úradu Destatis podporil automobilový sektor a potravinársky priemysel.

Nemecká priemyselná produkcia vzrástla v januári oproti decembru o 2 percentá, čo je najrýchlejší rast za päť mesiacov. V poslednom mesiaci minulého roka zaznamenalo Nemecko pokles priemyselnej výroby o 1,5 percenta, pričom analytici očakávali, že bude miernejší a dosiahne 1,5 percenta.

Pod nečakane výrazný rast priemyselnej produkcie sa podpísal najmä automobilový sektor, ktorého produkcia vzrástla o 6,4 percenta. Ešte výraznejšie vzrástla produkcia potravinárskeho sektora, pričom rast dosiahol 7,5 percenta.

Zvýšila sa aj výroba v energeticky náročných sektoroch, a to o 3,4 percenta. O pol percenta klesla produkcia v energetickom sektore, v stavebníctve vzrástla o 0,4 percenta.

(tasr, juh)

  |  

Kyjev zintenzívňuje výrobu dronov, investuje do nich miliardy dolárov

Ukrajina plánuje v roku 2025 nakúpiť približne 4,5 milióna bezpilotných lietadiel (FPV), čo je viac ako dvojnásobok vlaňajších nákupov. Ministerstvo obrany na tento plán vyčlení viac ako 2,6 miliardy dolárov, pričom až 96 percent dronov vyrobia ukrajinskí výrobcovia.

FPV drony sú malé, lacné a pilotované zo zeme, často zasahujúce ciele plné výbušnín. Obe strany konfliktu ich čoraz viac využívajú ako efektívnu alternatívu k delostrelectvu. Ukrajinské drony minulý mesiac zničili o 22 percent viac cieľov než v januári.

Ukrajina súčasne investuje do vývoja dronov s dlhým doletom a bezpilotných pozemných vozidiel s cieľom znížiť závislosť od západnej pomoci.

Najvyšší ukrajinský generál Olexandr Syrskyj zdôraznil, že Kyjev si nemôže dovoliť zaostávať v technologickej vojne. „Musíme sa vyzbrojovať a posilňovať vlastnými zdrojmi,“ vyhlásil.

(reuters, juh)

  |  

Felix Banaszak: Podpora Merzových plánov je stále menej pravdepodobná

Nemeckí Zelení váhajú s podporou plánov budúceho kancelára Friedricha Merza na zvýšenie štátneho dlhu a vytvorenie 500-miliardového infraštruktúrneho fondu.

Podľa spolulídra strany Felixa Banaszaka „dnes sme od schválenia ďalej než v predchádzajúcich dňoch.“

Zelení požadujú viac opatrení na ochranu klímy a väčší podiel financií pre spolkové krajiny, pričom chcú zvýšiť ich podiel z fondu zo 100 na 200 miliárd eur.

Merz, ktorý chce uvoľniť limity dlhu na financovanie rastu a modernizáciu armády, varoval, že „nepriateľské Rusko a nespoľahlivé USA môžu Európu vystaviť nebezpečenstvu.“ Očakávané zvyšovanie štátneho dlhu minulý týždeň nadchlo trhy v nádeji na oživenie nemeckej ekonomiky.

Predstavitelia konzervatívcov a SPD tvrdia, že Zelení sa snažia posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu, no napokon návrh podporia. Nový parlament od 25. marca môže schválenie ešte viac skomplikovať, keďže pribudnú poslanci z pravicových a ľavicových strán, ktorí môžu reformy blokovať.

(reuters, red)