Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské jednotky zatláčajú ruské sily v regióne Sumy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že ukrajinské sily postupne vytláčajú ruské sily z pohraničnej oblasti Sumy, kde si Moskva v uplynulých týždňoch vybudovala oporný bod.

Ruské sily postupujú do oblasti Sumy od apríla, keď šéf Kremľa Vladimir Putin vyzval na vytvorenie nárazníkovej zóny po tom, ako vyhlásil, že všetky ukrajinské jednotky vytlačili z ruskej oblasti Kursk.

Ukrajinský prezident neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti a nepredložil žiadne dôkazy o ukrajinských postupoch v tejto oblasti.

Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak uviedol, že v Sumskej oblasti sa po vojenskej operácii do Kurska začali koncentrovať ruskí vojaci a technika.

Populárny ukrajinský vojenský blog DeepState, ktorý mapuje pozície ruských vojsk pomocou verejne dostupných zdrojov, informoval o ruských ziskoch v posledných dňoch v okolí dedín vnútri hraníc.
Iní ukrajinskí blogeri vo štvrtok uviedli, že ruské sily postúpili do vzdialenosti 20 km od mesta Sumy a pravdepodobne sa budú pohybovať južným smerom na dediny, aby si zabezpečili vyvýšené pozície mimo mesta.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump vyzval Izrael, aby neútočil na Irán. Dohoda je podľa neho na dosah

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyzval Izrael, aby neútočil na Irán, keďže dohoda o obmedzení iránskeho jadrového programu je podľa neho „dosť blízko“. Varoval, že vojenský zásah by rokovania vykoľajil a mohol vyvolať rozsiahly konflikt na Blízkom východe.

Trump priznal, že dohoda si vyžaduje ďalšie ústupky zo strany Teheránu, no verí v diplomatické riešenie. Zároveň zdôraznil, že USA nedovolia Iránu vyvinúť jadrové zbrane – v prípade zlyhania diplomacie pripustil aj možnosť bombardovania.

Rokovania sprostredkované Ománom majú pokračovať v nedeľu, pôjde už o šieste kolo. Trump v Bielom dome priznal, že diskusie s Iránom sú náročné a že Irán zatiaľ neprejavuje dostatočné odhodlanie uzavrieť dohodu.

USA zároveň znížili diplomatickú prítomnosť v regióne ako preventívne opatrenie v čase možného útoku Izraela. Teherán tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilné účely.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Noemová: Oslobodzujeme LA. Vojaci zostanú v meste, kým nebude pokoj

Ministerka vnútornej bezpečnosti USA Kristi Noemová vo štvrtok oznámila pokračovanie rozsiahlej protiimigračnej operácie v Los Angeles, ktorú označila za „oslobodenie mesta“.

Nasadenie vojenských síl proti protestom vyvolaným imigračnými raziami vyvolalo prudkú reakciu kalifornských predstaviteľov. Senátor Alex Padilla bol dokonca fyzicky odstránený z tlačovej konferencie a krátko zadržaný.

Guvernér Gavin Newsom žiada súdne zrušenie Trumpovho nariadenia, pričom sa odvoláva na porušenie zákona Posse Comitatus Act, ktorý zakazuje armáde podieľať sa na civilnom vynucovaní práva.

Noemová tvrdí, že cieľom je len podpora agentov ICE a ochrana verejného poriadku. Podľa Trumpa zásah obnovil poriadok, no miestne úrady hovoria o prehnanej reakcii.

Protesty sa šíria aj do ďalších miest, pričom sobota má priniesť tisíce demonštrácií naprieč USA – symbolicky v deň Trumpových narodenín.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Ylva Johanssonová bude vyslankyňou EÚ pre ukrajinských utečencov

Bývalá eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová by sa mala stať osobitnou vyslankyňou EÚ pre Ukrajincov. V novej funkcii bude dohliadať na realizáciu dlhodobej stratégie Európskej komisie pre ukrajinských utečencov.

Švédska politička Johanssonová, ktorá bola eurokomisárkou v rokoch 2019 – 2024 a viackrát navštívila Ukrajinu, má skúsenosti aj v teréne. Vlani jej udelili ukrajinský rád za zásluhy, uvádza Politico.

Vyslankyňa má posilniť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a rozvíjať praktické nástroje podpory vrátane týchto centier.

Komisia nedávno oznámila, že plánuje predĺžiť dočasnú ochranu pre viac než 4,3 milióna ukrajinských utečencov v EÚ a predstavila plán na ich integráciu či návrat domov. Súčasťou iniciatívy majú byť aj takzvané „centrá jednoty“ – informačné body spravované v spolupráci s Ukrajinou.

Milióny Ukrajincov sa momentálne nachádzajú v krajinách EÚ ako dočasne chránené osoby. Tento štatút im garantuje pobyt minimálne do marca 2026.

(lipa)

Minúta  |  

Maďarský poradca premiéra: EÚ je v slepej uličke, treba „zmenu režimu“

Politický riaditeľ úradu maďarského premiéra Balázs Orbán ostro skritizoval súčasné vedenie EÚ, ktoré podľa neho nie je schopné riešiť zásadné problémy Únie. Na konferencii Globsec v Prahe vyhlásil, že Európa potrebuje „zmenu režimu“.

Kritizoval najmä podporu Ukrajiny, ktorú podľa neho európske štáty nezvládnu financovať popri vlastnom zbrojení. NATO síce označil za dôležité, no dodal, že Ukrajina doň nikdy vstúpiť nemôže.

Vyzval na posilnenie strategickej autonómie Európy voči Spojeným štátom a ostro sa vyhradil voči politike „zástupnej vojny“, ktorú podľa neho viedla administratíva Joea Bidena cez Ukrajinu proti Rusku.

Zároveň varoval, že výhra Donalda Trumpa spôsobí geopolitické posuny, na ktoré Európa nie je pripravená.

Dodal, že sankcie voči Rusku poškodili priemysel, zvýšili infláciu a zatiahli EÚ do sporov s Čínou aj USA. Európa je podľa neho izolovaná a zraniteľná – preto potrebuje zásadnú vnútornú politickú zmenu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Lídri G7 vydajú po samite len čiastkové vyhlásenia. Témy o vojnách zostanú bokom

Samit lídrov G7, ktorý sa uskutoční od 15. do 17. júna v kanadskej Alberte, tentoraz nebude mať spoločné záverečné komuniké. Namiesto toho plánujú lídri vydať sériu samostatných vyhlásení k vybraným témam ako migrácia, umelá inteligencia, kvantové technológie, lesné požiare či vzácne suroviny.

Kľúčové oblasti ako vojna na Ukrajine, situácia v Pásme Gazy, klimatická zmena či rozvojová pomoc však medzi nimi chýbajú.

Rozhodnutie údajne presadila kanadská strana. Premiér Mark Carney sa totiž snaží znížiť napätie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý zmenil postoj USA k viacerým témam predchádzajúcim samitu. Podľa agentúr DPA a Bloomberg ide o pokus predísť rozporom a zachovať priebeh rokovaní.

Spojené štáty už v uplynulých mesiacoch blokovali viaceré spoločné vyhlásenia G7 týkajúce sa podpory Ukrajiny a odsúdenia Ruska. Podobná situácia nastala aj na samite v roku 2018, keď Trump stiahol svoj podpis zo záverečného dokumentu – takisto počas kanadského predsedníctva.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.