Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko zavádza povinnú vojenskú službu aj pre ženy

Podľa nového dánskeho zákona schváleného v júni tohto roka zaradia všetky občianky Dánska, ktoré dovŕšia 18 rokov po nadobudnutí platnosti tejto legislatívy, do národnej odvodovej lotérie rovnako ako mužov.

Doteraz mohli ženy do armády vstúpiť len dobrovoľne a v roku 2024 tvorili približne štvrtinu brancov.

Zmena je súčasťou širšieho posilňovania dánskej obrany v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine a rastúce záväzky v rámci NATO.

Povinná služba sa zároveň predlžuje zo štyroch na jedenásť mesiacov. Zahŕňa päť mesiacov základného výcviku a šesť mesiacov operačnej služby.

Dánsko očakáva, že počet brancov sa do roku 2033 zvýši z 4 700 na 7 500 ročne.

Podľa predstaviteľov armády aj politikov je reforma potrebná na zabezpečenie širšej základne regrútov a úplnej rodovej rovnosti v obrane štátu.

Podobné opatrenia už prijali aj Švédsko a Nórsko.

Dánsko pôvodne plánovalo zavedenie tejto zmeny až v roku 2027, ale pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu ju urýchlilo.

(ap, red)

  |  

Trump rozhodol o zrušení sankčného režimu proti Sýrii

Americký prezident Donald Trump v pondelok formálne zrušil americké sankcie proti Sýrii.

Cieľom tohto kroku označil to, že chce umožniť vojnou zničenej krajine opätovné začlenenie do globálnej ekonomiky. 

Sankcie zostávajú v platnosti voči zosadenému exprezidentovi Bašárovi Asadovi, jeho blízkym spolupracovníkom, porušovateľom ľudských práv, obchodníkom s drogami a osobám spojeným s chemickými zbraňami.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď Izrael zvažuje nadviazanie diplomatických vzťahov s novým sýrskym vedením.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asaad Hasan Šajbání označil krok Spojených štátov za otvorenie dverí k obnove a rozvoju krajiny a za odstránenie hlavnej prekážky hospodárskeho zotavenia.

Sankcie boli pôvodne uvalené na režim Bašára Asada za brutálne zásahy proti opozícii a za porušovanie ľudských práv.

Po decembrovom zvrhnutí Asadovho režimu ozbrojenými skupinami vedenými Ahmadom Šarom začala Sýria pod novým vedením podnikať kroky k obnoveniu medzinárodných vzťahov.

Trump sa v máji stretol s prezidentom Šarom na summite v Rijáde a oznámil zámer zrušiť sankcie, čo podporili aj Turecko a Saudská Arábia.

(tasr, red)

  |  

Dánsko preberá šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie

Dánsko od utorka preberá od Poľska rotujúce šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Severská krajina nastupuje do čela EÚ v období rastúcich globálnych konfliktov, zvyšujúceho sa obchodného napätia a pred začiatkom náročných rokovaní o dlhodobom rozpočte Únie.

EÚ sa zároveň čoraz viac sústreďuje na posilnenie konkurencieschopnosti a obranyschopnosti.

Pod heslom „Silná Európa v meniacom sa svete“ sa dánske predsedníctvo plánuje zamerať na obranné projekty v reakcii na hrozby zo strany Ruska a na podporu hospodárskeho rastu.

Kodaň chce tiež dosiahnuť pokrok v legislatíve týkajúcej sa nelegálnej migrácie a klimatickej politiky. Výzvou bude aj pretrvávajúca maďarská blokáda prístupových rokovaní s Ukrajinou.

V júli má byť predstavený návrh nového viacročného rozpočtu EÚ na obdobie 2028 – 2034, čo odštartuje náročné rokovania medzi členskými štátmi.

Dánsko bude tiež viesť diskusie o reforme farmaceutických pravidiel a klimatických cieľoch Únie.

Oficiálna otváracia ceremónia predsedníctva sa uskutoční vo štvrtok v Aarhuse.

Po Dánsku prevezme predsedníctvo Cyprus.

(tasr, red)

  |  

Irán vylučuje rýchle obnovenie jadrových rokovaní s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok večer vylúčil rýchle obnovenie rokovaní o jadrovom programe so Spojenými štátmi americkými.

Uviedol, že Teherán najprv potrebuje záruky, že počas rozhovorov nebude opäť napadnutý, a preto podľa neho rokovania nemôžu začať v blízkej dobe.

Zdôraznil, že „dvere diplomacie nikdy nezatvoria“, ale Irán je pripravený brániť sa v prípade akejkoľvek agresie.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil možnosť obnovenia rokovaní už tento týždeň, no Biely dom aj Teherán neskôr potvrdili, že žiadne stretnutie zatiaľ naplánované nie je.

Dôvodom napätia je aj nedávna eskalácia konfliktu, keď Izrael 13. júna zaútočil na iránske ciele a Spojené štáty následne bombardovali tri iránske jadrové zariadenia.

Irán na to odpovedal útokom na americkú základňu v Katare.

Ministri zahraničných vecí krajín G7 vo svojom spoločnom vyhlásení podporili prímerie medzi Izraelom a Iránom a vyzvali na obnovenie rokovaní o jadrovom programe Teheránu.

G7 zároveň apeluje na všetky strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii a destabilizácii regiónu.

(tasr, red)

  |  

Lev XIV. rokoval s pravoslávnymi zástupcami o zbližovaní kresťanov

Pápež Lev XIV. prijal vo Vatikáne delegáciu Ekumenického patriarchátu Konštantínopolu pri príležitosti sviatku sv. Petra a Pavla. Delegáciu viedol metropolita Emmanuel z Chalkedónu, píše Catholic News Agency.

Pápež zdôraznil, že cieľom je dosiahnuť plné viditeľné spoločenstvo medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou, čo si podľa neho vyžaduje trpezlivý dialóg a vzájomné počúvanie.

Pripomenul aj historické kroky pápeža Pavla VI. a patriarchu Athenagorasa, ktorými položili základy zmieru. Lev XIV. ocenil dlhodobú blízkosť patriarchu Bartolomeja a vyzdvihol tradičnú výmenu delegácií ako znak už existujúceho spoločenstva medzi oboma cirkvami.

Katolícka a pravoslávna cirkev sú rozdelené od veľkej schizmy v roku 1054, snahy o zblíženie prebiehajú desaťročia.

(mja)

  |  

Rezort financií znížil odhad rastu hrubého domáceho produktu

Slovenská ekonomika podľa Ministerstva financií SR v roku 2025 porastie o 1,3 percenta, čo je o 0,6 percentuálneho bodu menej ako vo februárovej prognóze.

Dôvodom sú globálna neistota, oslabenie investícií a možné zavedenie ciel zo strany USA. Aj napriek spomaleniu má rast HDP na Slovensku prevýšiť priemer eurozóny.

Ministerstvo zároveň očakáva mierny pokles zamestnanosti o 0,2 percenta, no reálne mzdy by mali rásť o päť percent a inflácia dosiahne 3,9 percenta.

Do roku 2026 sa predpokladá zlepšenie situácie a zrýchlenie rastu ekonomiky. Opozičné PS však kritizuje vládu za to, že konsolidáciou verejných financií podľa nich brzdí hospodársky rast.

(tasr, mja)