Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ uvalila vysoké clá na ruské hnojivá, hrozí nedostatok a zdražovanie

Európska únia od 1. júla 2025 nariadila nové clá na dovoz dusíkatých a zmiešaných hnojív z Ruska.

Nové tarify budú vo výške 40 eur za tonu dusíkatých hnojív a 45 eur za tonu zmiešaných hnojív. Do roku 2028 sa majú zvýšiť na 315, respektíve 430 eur za tonu.

Podľa údajov Eurostatu ruské hnojivá v súčasnosti predstavujú približne 25 percent celkového dovozu hnojív do Európskej únie.

Podľa analytikov môže nariadenie týchto ciel viesť k zníženiu dovozu ruských hnojív do EÚ približne o štvrtinu.

Odhaduje sa, že náklady na dovoz by mohli vzrásť o viac ako 14 miliónov eur mesačne. Cieľom nových opatrení je znížiť závislosť EÚ od ruských a bieloruských dodávateľov hnojív a podporiť diverzifikáciu zdrojov.

Niektoré poľnohospodárske organizácie upozorňujú, že vyššie ceny hnojív môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a ceny potravín.

Európska komisia uviedla, že bude situáciu monitorovať a v prípade potreby prijme ďalšie opatrenia na zabezpečenie stability trhu.

(gazeta.ru, red)

Minúta  |  

Zelenskyj vyjadril podporu Azerbajdžanu v spore s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že telefonoval s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom a vyjadril mu podporu v aktuálnych sporoch Azerbajdžanu s Ruskom.

Dôvodom napätia sú najmä víkendové zásahy ruskej polície, pri ktorých v Jekaterinburgu zadržali predstaviteľa azerbajdžanskej diaspóry Šahina Šiklinského a podnikateľa Jusifa Chalilova.

Po policajných raziách zomreli dvaja azerbajdžanskí občania – podľa ruských úradov na infarkt a za nejasných okolností, podľa Baku však v dôsledku policajného násilia.

Zelenskyj na sociálnej sieti X poďakoval Alijevovi za podporu Ukrajiny a vyjadril mu jednoznačnú podporu v čase, keď Rusko podľa jeho slov brutálne prenasleduje azerbajdžanských občanov a ohrozuje Azerbajdžanskú republiku.

Zároveň mu vyjadril sústrasť po úmrtí dvoch Azerbajdžancov v Rusku.

Azerbajdžan v reakcii zrušil všetky spoločné kultúrne podujatia s ruskými inštitúciami a prehľadal kanceláriu ruskej agentúry Sputnik, kde zadržal troch ruských novinárov.

Vzťahy medzi Baku a Moskvou sú napäté už od decembra minulého roka, keď Azerbajdžan obvinil Rusko zo zostrelenia civilného lietadla, pri ktorom zahynulo 38 ľudí.

(tasr, red)

Minúta  |  

Americká rozvojová pomoc prechádza pod ministerstvo, odborníci bijú na poplach

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok oficiálne oznámil ukončenie činnosti Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Od 1. júla už USAID nebude poskytovať zahraničnú pomoc; programy, ktoré sú v súlade s politikou vlády a podporujú americké záujmy, bude po novom spravovať priamo ministerstvo zahraničných vecí. 

Rubio rozhodnutie obhajuje tvrdením, že rozvojové ciele boli len zriedka splnené, nestabilita sa často zhoršila a protiamerické nálady rástli. Podľa neho ide o koniec „éry vládou schválenej neefektívnosti“.

Zrušenie USAID vyvolalo kritiku mimovládnych organizácií aj odborníkov.

Nedávno publikovaná štúdia v časopise The Lancet varuje, že tento krok môže v najbližších piatich rokoch viesť k viac ako 14 miliónom úmrtí po celom svete, pričom tretinu z nich budú tvoriť malé deti. 

USAID bola jednou z najväčších humanitárnych agentúr na svete a jej programy v minulosti podľa štúdie zabránili až 91 miliónom úmrtí, najmä v súvislosti s HIV/AIDS, maláriou či podvýživou.

Rubio a americká vláda však tvrdia, že pomoc bude po novom efektívnejšia a viac zameraná na americké záujmy. 

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ ponúka pomoc pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe

Európska únia je pripravená pomôcť s obnovením rokovaní o iránskom jadrovom programe po nedávnych amerických a izraelských útokoch na iránske ciele.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová to v utorok telefonicky oznámila iránskemu ministrovi zahraničných vecí Abbásovi Arákčímu.

Kallasová zdôraznila, že rokovania by sa mali obnoviť čo najskôr a Teherán by mal pokračovať v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Podľa nej akékoľvek hrozby odstúpenia od zmluvy o nešírení jadrových zbraní len zvyšujú napätie v regióne.

Arákčí v reakcii varoval pred "deštruktívnym prístupom" niektorých európskych krajín, ktoré podľa neho podporili Izrael a USA počas nedávneho konfliktu.

Zároveň vylúčil rýchle obnovenie rozhovorov so Spojenými štátmi a žiadal záruky, že Teherán nebude opäť terčom útokov.

EÚ dlhodobo pôsobí ako sprostredkovateľ v rokovaniach s Iránom.

Bola aj signatárom jadrovej dohody z roku 2015, ktorá viedla k zrušeniu sankcií voči Iránu výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. USA od tejto dohody v roku 2018 odstúpili.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izrael súhlasil s 60-dňovým prímerím v Gaze, Trump vyzýva Hamas na dohodu

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Izrael súhlasil s podmienkami 60-dňového prímeria v Pásme Gazy.

Trump zároveň vyzval palestínske militantné hnutie Hamas, aby dohodu prijalo skôr, než sa situácia v regióne ešte viac zhorší.

Zdôraznil, že jeho zástupcovia mali v utorok produktívne rokovania s izraelskou stranou a Izrael akceptoval všetky potrebné podmienky na uzavretie prímeria, počas ktorého budú všetky strany pracovať na ukončení vojny.

Podľa Trumpa záverečný návrh prímeria predložia sprostredkovatelia z Kataru a Egypta.

Prezident zároveň zvýšil tlak na izraelskú vládu aj Hamas, aby sa dohodli na prepustení rukojemníkov a ukončení bojov v Gaze.

Trump dúfa, že prímerie sa podarí uzavrieť už budúci týždeň, pred plánovanou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome.

Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer viedol vo Washingtone rokovania o prímerí, Iráne a ďalších témach.

Návrh prímeria okrem zastavenia bojov počíta aj s výmenou rukojemníkov a väzňov, ako aj s umožnením humanitárnej pomoci pre obyvateľov Gazy.

(tasr, red)

Minúta  |  

Taliansko zažíva výpadky elektrického prúdu vplyvom horúčav

Výpadky elektrického prúdu zapríčinené podľa všetkého horúčavami postihli v utorok viaceré talianske mestá, konkrétne Bergamo, Florenciu, ako aj časti provincie Miláno.

V centre severotalianskeho Bergama popoludní nefungovali semafory, viacero ľudí uviazlo vo výťahoch a bez elektriny sa ocitli domy, obchody aj viaceré firmy. Energetická spoločnosť Enel uviedla, že pracuje na obnovení dodávok prúdu. Výpadok pripísala pravdepodobnému prehriatiu a rozťahovaniu elektrických káblov v dôsledku horúčav, ktoré sužujú väčšinu Európy. Dodala, že sieť značne preťažujú aj klimatizačné zariadenia.

Výpadok už od rána zažívala tamojšia historická štvrť Città Alta, zatiaľ čo popoludní sa pridali aj rôzne ďalšie oblasti v centre mesta i okolie futbalového štadióna Gewiss.

Podobná situácia nastala aj v centre Florencie. Výpadok tam zrejme taktiež spôsobilo preťaženie siete, ku ktorému došlo zvýšeným dopytom po energii i prehriatím podzemných elektrických káblov. Podľa Enelu sa bez svetla ocitli kancelárie, domy, hotely i obchody.

(tasr, ansa, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.