Ak odhodíme rúška, chorobnosť nevzrastie, hovorí infektologička

Čo do stavu pandémie COVID-19 sa Slovensko vracia do normálu. Klesajú počty pozitívnych prípadov na koronavírus, hospitalizácií aj výjazdov zdravotných záchranárov. Po rokovaní vlády to v stredu uviedol šéf Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Matej Mišík s tým, že to umožňuje rušenie väčšiny protipandemických opatrení.

Pokiaľ ide o počty infikovaných ľudí, Slovensko je v súčasnosti takmer na polovičných číslach oproti vrcholu omikron vlny zo začiatku februára, keď za stredu (9. marca) pribudlo vyše 12-tisíc nakazených. Treba však dodať, že v marci sa oproti februáru robilo približne o tretinu menej testov. Pozitivita testov je naďalej vysoká.

„Mnohé okresy, rovnako aj priemer Slovenska je na sedemdňovej incidencii vyše tisíc. Týždenne je pozitívne testované viac ako percento populácie. Osobné riziko infekcie je naďalej veľmi vysoké,“ upozornil Mišík.

V nemocniciach je však priaznivejšia situácia. Hospitalizovaných je 2 454 pacientov, čo je zhruba o tisíc pacientov menej než na vrchole tretej vlny (3 571 pacientov), keď sme v zdravotníckych zariadeniach čelili „humanitárnej katastrofe“.

Znižujú sa aj týždenné priemery mŕtvych v dôsledku covidu, avšak len veľmi mierne. V týždni od 23. februára do 2. marca zomieralo v priemere 48 ľudí. Uplynulý týždeň sa toto číslo znížilo na 41 zosnulých.

Od pondelka sa uvoľnia takmer všetky opatrenia

Vo štvrtok hygienici rozhodli, že sa opatrenia uvoľnia predčasne.

Pôvodne mala prvá fáza uvoľňovania trvať až do 25. marca. V nej sa do prevádzok aj na podujatia dostali všetci bez dokladu o bezpríznakovosti – teda aj nezaočkovaní a neotestovaní. Podujatia sa však delili na dve skupiny: nízkorizikové a vysokorizikové. Pri tých prvých bola maximálna účasť päťsto osôb alebo 50 percent kapacity priestoru. Na vysokorizikových podujatiach sa mohlo zúčastniť maximálne 50 osôb.

Toto delenie sa zruší, rozhodol Úrad verejného zdravotníctva v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva.

Od pondelka 14. marca sa rušia kapacitné obmedzenia na hromadných podujatiach i obmedzenia prevádzkových hodín. Obchody budú môcť ostať otvorené aj do 22. hodiny a podujatia sa prestanú deliť na nízkorizikové a vysokorizikové. Divadlá, koncertné siene, športové súťaže, fitnes, wellness či aquaparky budú môcť využiť plnú kapacitu priestoru – v exteriéri aj v interiéri.

Pri prílete už nepotrebujete negatívny test

Čoraz viac sa upúšťa aj od testovania.

Od februára platí na Slovensku režim „základ“ a ľudia sa nepotrebujú preukazovať negatívnym testom ani očkovaním proti COVID-19. Zrušilo sa aj testovanie v zamestnaní, hoci ministerstvo stále odporúča pracovať z domu.

Ďalšie uvoľnenie opatrení podľa rezortu zdravotníctva znamená, že nie je nutné regulovať ceny testovania prostredníctvom štátom dotovaného manipulačného poplatku.

Zruší sa preto antigénové testovanie, ktoré vo viacerých nemocniciach stálo občanov päť eur. Zároveň sa zruší aj povinné PCR testovanie po prílete na Slovensko z rizikových krajín.

Rúška ešte ostanú, ale črtá sa priestor na ich úplné zrušenie

Tváre si však pri niektorých príležitostiach neuvidíme. Nosenie respirátorov bude totiž naďalej povinné v interiéri vrátane prostriedkov verejnej dopravy a v exteriéri na hromadných podujatiach. Výnimku z ich nosenia budú mať po novom napríklad televízni moderátori. Od 28. februára majú počas vyučovania výnimku aj žiaci základných a stredných škôl.

Susedné Česko v stredu zrušilo nosenie rúšok v spoločných priestoroch. Povinné ostanú len v hromadnej doprave, zdravotníctve a sociálnych službách. Podľa tamojšieho ministra zdravotníctva Vlastimila Válka by sa mohli rúška v apríli v Česku úplne zrušiť.

Niektorí odborníci upozorňovali, že vďaka prekrytiu horných dýchacích ciest sme sa okrem COVID-19 vyhli celému radu ďalších ochorení. Vírusy, ktoré takéto ochorenia vyvolávajú, však nezmizli. Naša imunita by preto nemala byť pripravená na takýto rázny krok a mohlo by to viesť k zvýšeniu chorobnosti.

Infektologička Diana Vološinová takýto scenár nepredpokladá. „Je pravda, že nosením rúšok a obmedzením kontaktu sa znížilo šírenie vírusových ochorení v populácii. Rúška sme však nenosili 24 hodín denne. V komunite sme prichádzali stále, aj keď v zmenšenej miere, do kontaktu aj s inými mikroorganizmami. Nie som názoru, že by nám odložením rúšok závažne vzrástla chorobnosť na bežné ochorenia dýchacích ciest,“ hovorí Vološinová pre Štandard.

Ani Peter Husa, prednosta Kliniky infekčných chorôb vo fakultnej nemocnici Brno, si nemyslí, že vďaka noseniu rúšok sa znížila naša antivírusová imunita.

Prekrytie horných dýchacích ciest nemusí byť povinné navždy, ale v tomto roku majú svoj význam. Lekár by ponechal rúška vo vnútorných priestoroch s kumuláciou väčšieho počtu osôb. „Presný počet ľudí je otázkou diskusie. Školy by som však z tohto opatrenia vynechal,“ uvádza Husa.

(tasr, est)