Návod na psychické zdravie v ťažkej dobe: mediálna diéta, príjemné veci, kvalitný spánok a pohyb

Strach z pandémie strieda panika z vojny v susednom štáte. Ceny potravín, energií, pohonných hmôt i ceny nehnuteľností stúpajú. Neistota číha na každom kroku a ľudia čelia v osobnom živote rôznym výzvam. Vskutku nežijeme pokojné ani šťastné časy.

Štandard preto prináša zopár rád, ktoré vám pomôžu udržať si duševné zdravie, eliminovať úzkosť a vyčistiť si hlavu od negatívnych myšlienok a pocitov.

Dezinformácie sú bežnou súčasťou vojny, nenechajte sa strašiť

Vo vojne je prvou obeťou pravda. Informačná vojna je súčasťou tej konvenčnej. Aj vďaka sociálnym sieťam a internetu prúdia informácie rýchlo a často sú neoverené či vymyslené. Odporúča sa preto mediálna diéta.

„Médiá sú plné rôznych, často protichodných informácií. Nenechajte sa vystrašiť prvoplánovými titulkami. Majú väčšinou len upútať vašu pozornosť. Overujte si informácie z viacerých kvalitných a dôveryhodných zdrojov. Správy dočítajte a dopočúvajte vždy do konca – vyhnete sa unáhleným záverom,“ radí Wiktoria Fiurášek, psychologička online poradne MOJRA.

Hoci žijeme v informačnej dobe a je pre nás prirodzené priebežne kontrolovať, čo je nové vo svete, nemali by ste stráviť získavaním informácií celý deň. Informácie sú spravidla negatívne a môžu vo vás utvrdiť pocit strachu a úzkosti. „Vymedzte si na správy určitý čas a zvyšok dňa venujte iným aktivitám, ktoré vás rozptýlia,“ dodáva psychologička. Predídete tomu, že vás správy pohltia a budete mať zlý životný pocit.

Dožičte si príjemné veci a nezabúdajte na koníčky

Keďže sú správy v poslednom období skôr negatívne, mali by sme ich podľa psychológov prekryť tými pozitívnymi. Aspoň raz denne si nájdite niečo pekné a príjemné, vďaka čomu prídete na iné myšlienky.

„Nájdite si čas na aktivitu, ktorá vás baví. Ak už nejaký koníček máte, tak sa mu venujte pravidelne. Pokiaľ nie, tak nájdite niečo nové, čo vás napĺňa, pri čom si môžete oddýchnuť a prídete na iné myšlienky,“ vysvetľuje rolu relaxu Fiurášek.

Ak zistíte, že nie ste schopný ďalej si plniť rodinné či pracovné povinnosti, netreba sa hanbiť požiadať o odbornú pomoc. „U väčšiny ľudí negatívne pocity pozvoľna odznejú a aj posttraumatický stresový syndróm zvládnu. Existuje však skupina ľudí, ktorá bude potrebovať psychoterapeutickú aj psychiatrickú intervenciu, lebo sami to nezvládnu,“ zdôrazňuje klinický psychológ Martin Balko.

Nezabúdajte na šport a komunikáciu s blízkymi

Aj pohyb zohráva kľúčovú rolu v našom psychickom zdraví. Fyzická aktivita zvyšuje hladinu endorfínov – chemických látok, ktoré napĺňajú organizmus energiou a zlepšujú náladu. Cvičenie znižuje hladinu stresových hormónov a odpútava našu pozornosť od negatívnych informácií a pocitov.

Okrem toho sa treba zamerať aj na svojich blízkych. Samota nám neprospieva, lebo človek je tvor spoločenský. Usilujte sa preto udržať väzby – partnerské, rodinné aj priateľské. Komunikácia je zlaté pravidlo. Rozprávajte sa s druhými o tom, aký ste mali deň, čo cítite. Na oplátku zasa prejavte záujem o nich. „Je dôležité nepodľahnúť prežívaniu a zotrvať vo svojich dobrých zaužívaných zvykoch aj v stálych vzťahoch, ktoré sú emočne sýtené,“ hovorí Balko.

Peknou formou odreagovania a komunikácie môže byť pomoc utečencom a tým, ktorí sa majú horšie než my. Pozitívna aktivita nám navyše nedáva priestor na vytváranie pesimistických scenárov.

Spánok, meditácie či dychové cvičenia

Pre duševné zdravie je veľmi dôležitý dostatočne dlhý a kvalitný spánok. „Minimálne hodinu pred spaním odložte mobilný telefón. Pokiaľ ho už v spálni musíte mať, tak rozhodne vypnite zvuk aj vibrácie. Pred spaním spálňu dôkladne vyvetrajte, nepite kofeínové či sladené nápoje. Vhodné je vypiť šálku bylinkového čaju, napríklad z medovky,“ prízvukuje psychologička.

Psychológovia na upokojenie odporúčajú napríklad jogu, relaxačné masáže či meditácie. Pomôcť môžu aj dychové cvičenia.