Európa sa pripravuje na ďalší prudký rast cien plynu. V hre môže byť aj prídelový systém

Nižšie toky plynu z Ruska už pred jeho februárovou inváziou na Ukrajinu a následné ďalšie obmedzenie dodávok viedli k nárastu cien komodity v Európe za uplynulý rok o takmer 400 percent. Zdraženie plynu zvýšilo náklady aj na výrobu elektriny.

Európa obvinila Rusko, že využíva dodávky energie ako zbraň v rámci toho, čo Moskva nazvala „ekonomickou vojnou“ so Západom pre konflikt na Ukrajine. Moskva zase obviňuje Európu a západné sankcie z technických problémov a z prerušenia dodávok plynu.

Plynovodom Nord Stream, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, vyvážalo Rusko približne tretinu plynu pre Európu. Plynovod však bežal len na 20 percent kapacity ešte predtým, ako ho Moskva tento týždeň odstavila pre údržbu (dôvodom bola aj úsporná politika európskych obchodníkov po pandémii). Odstávka mala trvať tri dni a dodávky sa mali obnoviť 3. septembra.

Očakávalo sa, že ruský štátom kontrolovaný energetický gigant Gazprom obnoví toky na úrovni 20 percent, čo povedie k poklesu referenčnej ceny plynu na burze v Amsterdame z rekordného maxima, ktoré dosiahol 26. augusta.

Ale potom, čo Rusko zrušilo obnovenie prevádzky Nord Stream 1 s tým, že zistilo poruchu počas údržby, ceny pravdepodobne opäť stúpnu, domnievajú sa analytici.

Obrovské náklady na energiu spojené s prudkým nárastom cien plynu už prinútili niektoré energeticky náročné odvetvia, vrátane výrobcov hnojív a hliníka, obmedziť produkciu. A vlády v Európskej únii (EÚ) zase vyčlenili miliardy eur na programy pomoci domácnostiam, aby zvládli rekordnú infláciu.

Ďalší vývoj cien plynu bude závisieť od schopnosti Európy nakúpiť a prepraviť plyn z iných zdrojov.

Európa minulý týždeň predčasne dosiahla svoj cieľ naplniť zásobníky na plyn do novembra na 80 percent. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe sú zásobníky v EÚ momentálne naplnené na 81 percent, pričom nemecké zásobníky sú plné na 85 percent.Po výpadkoch v dodávkach plynu však hrozí, že plyn zo zásobníkov sa začne využívať ešte pred zimou.

Analytici odhadujú, že ceny plynu budú od septembra 2022 do konca októbra 2023 musieť dosiahnuť v priemere 400 eur za megawatthodinu (MWh), aby prilákali dostatok predajcov, ktorí pošlú plyn do EÚ.

Klaus Müller, šéf nemeckého Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur) v auguste totiž upozornil, že aj keby boli nemecké plynové zásobníky naplnené na 100 percent, ak sa úplne zastavia toky ruského plynu, budú prázdne za dva a pol mesiaca.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu uviedol, že jeho krajina sa pripravuje na úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska.

Nemecko, najväčší spotrebiteľ plynu v Európe, je v druhej fáze trojstupňového núdzového plánu na riešenie nižších dodávok. Prechod do tretej etapy by znamenal prídelový systém pre priemysel.

Po ruskej invázii na Ukrajinu Európa rýchlo spustila plány na zníženie svojej závislosti od ruských energií a na prechod k alternatívnym dodávateľom plynu a iných palív a urýchlenie výroby čistej energie. To si však vyžaduje čas.

Aj Nemecko začalo s výstavbou terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG), aby mohlo prijímať komoditu od iných dodávateľov namiesto z Ruska. Medzitým si rozhodlo prenajať štyri tzv. plávajúce terminály a vo štvrtok oznámilo, že si prenajme ešte piaty.

Prvý terminál v prístavnom meste Wilhelmshaven by sa mal dostať do prevádzky koncom tohto roka a druhý pri meste Brunsbüttel začiatkom budúceho roka. Ďalšie dva budú spustené v nadchádzajúcom roku.

Piaty terminál by mohol fungovať od roku 2024.

(tasr, red)