KOŠICE - Mnohí záhradníci a ovocinári očakávajú s malou dušičkou príchod troch májových zmrzliakov: Pankráca, Serváca a Bonifáca. V ničom za nimi nezaostáva v danom smere ani svätá Žofia, ktorú kvôli tomu [daždivému počasiu, pozn. red.] pasovali naši predkovia do úlohy ich uplakanej kuchárky.
Dnešní chalupári a záhradkári sa netaja, že zeleninové priesady a zemiaky vysádzajú až po sviatku troch zamrznutých mužov a ich vernej služobnice, lebo ak sa rozhodnú pre skorší termín, ľahko sa môže stať, že kvôli prízemným mrazom ich námaha vyjde navnivoč a prácu si budú musieť zopakovať.
Spomínaní svätci a svätica nemôžu za to, že práve na ich meniny vypáli väčšinou takéto nehostinné chladné, neraz až arktické počasie, ktorému dominujú sneženie, dážď a studený vietor.
Naši predkovia dlhým pozorovaním dospeli k záveru, že hoci mesiac máj si spájali tradične s krásnym slnečným počasím, v čase od 12. do 14. mája sa to zvrtlo a rozkvitnuté ovocné stromy, kvety a krehké zeleninové sadeničky boli ohrozené. Vidieť v sadoch a viniciach počas spomínaných sviatkov horieť ohne, aby dym z nich ochránil úrodu pred mrazom, nebolo vtedy, ale ani dnes, nič výnimočné.
A akoby to nestačilo, na Žofiu (15. máj) gazdovia a vinohradníci museli chrániť aj vinič. Verili, že im pri tom pomáha aj patrón vinohradníkov, svätý Urban (25. máj). Tento svätec by podľa pranostiky spolu so zimou mali konečne zliezť z prípecka, a privolať slnko.
To, že naši predkovia boli nielen vnímaví, ale aj múdri, potvrdzujú aj pranostiky, ktoré sa viažu k spomínaným dňom: Na ľadových svätých mráz všetky kvety spáli, Pán Serboni [skratky mien troch zamrznutých, vytvorili pseudonym záhadného muža, pozn. red.] páli stromy, Deň Pankráca osožný je poliam, škodný viniciam, Svätá Žofia víno vypíja. Pankrác, Servác, Bonifác – zamrznutí svätí, Žofia ich potvrdí a Urban uzavrie.
Pankrác sa narodil v starovekej Frýgii [oblasť dnešného Turecka, pozn. red.]. Zomrel mladý, mal len 14 rokov. V Ríme počas prenasledovania kresťanov ho sťali, bolo to práve 12. mája 304. Aj kvôli predčasnému skonu je považovaný za patróna detí, mladej vegetácie najmä kvietkov, ale aj pomstiteľa tých, ktorí krivo prisahajú.
Servác pochádzal z Arménska, traduje sa, že mal jasnovidecké schopnosti. Stal sa biskupom. Životné cesty ho priviedli do mesta Tongeren v Belgicku. Neskôr sa dostal do najstaršieho holandského mesta Maastricht, kde 13. mája 384 zomrel na zimnicu. Miestni ho vnímajú ako svojho ochrancu a patróna.
Bonifác vymenil život v rodnom Ríme za účinkovanie v meste Tarzus na juhu Turecka, kam prišiel so svojim sprievodom. Postavil sa na ochranu trýznených kresťanov. Netajil sa, že je jedným z nich, napokon umučili aj jeho, ponorili ho do kotla s vriacou smolou.
Žofia sa narodila v 3. storočí v Ríme. V roku 305 za vlády cisára Diokleciána počas prenasledovania kresťanov ju tiež utýrali. Sväticu vyobrazujú s palmou, knihou, dcérami, korytom a mečom. Je ochrankyňou pred jarným mrazom. Sedliaci ju v minulosti vzývali v prosbách za dobrú úrodu.