Preskočiť na obsah
  |  

Moderné tempo je pre človeka neprirodzené, a preto tí normálni ochorejú

Moderné tempo je pre človeka neprirodzené, a preto tí normálni ochorejú. To sa vravievalo pred niekoľko desiatkami rokov. Tvrdenie nás dnes stavia doprostred súčasnej diskusie: Preceňujeme prácu? Mali by sme prejsť na štvordňový pracovný týždeň?

„Ak nevydržím pracovať do jednej v noci, nemôžem byť profesorom,“ lamentoval dvadsaťročný Max Weber (1864 – 1920), neskôr slávny sociológ, svojej manželke Marianne. Nakoniec získal profesúru. No vo veku tridsaťštyri rokov sa prvýkrát psychicky zrútil a po niekoľkých ďalších kolapsoch ukončil svoju akademickú kariéru. Weber sám spájal svoju chorobu s pracovným preťažením.

Dnes by sa mohol čudovať. Mnohí sa domnievajú, že Japonsko, kedysi raj pracujúcich, je obrazom postrastovej ekonomiky, kam možno smerujú aj európske krajiny. V prieskume japonského Inštitútu pre politiku trhu práce z roku 2022 sa dočítame, že šesťdesiat percent ľudí mladších ako tridsaťpäť rokov sa hlási k téze: „Keby som mohol, nepracoval by som vôbec.“

Je odpoveďou na naše potreby ešte viac práce, alebo by sme sa mali radšej od práce odpútať? Prečítajte si esej Terezy Matějčkovej:

  |  

Benjamin Netanjahu kritizoval plány izraelskej armády, že každý deň zastaví boje v oblasti jednej z hlavných ciest v Pásme Gazy

Benjamin Netanjahu kritizoval plány izraelskej armády, že každý deň zastaví boje v oblasti jednej z hlavných ciest v Pásme Gazy, aby umožnila dodávky humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.

Armáda oznámila, že zastaví operácie od hraničného priechodu Kerem Šalom po Cestu Saláh ad-Dína a v oblasti severne od tohto úseku každý deň od rána do večera miestneho času. "Keď premiér počul dopoludnia správy o 11-hodinovej humanitárnej prestávke, obrátil sa na svojho vojenského tajomníka a dal jasne najavo, že je to preňho neprijateľné," povedal podľa Reuters nemenovaný izraelský predstaviteľ.

Reakcia premiéra Netanjahua poukazuje na politické napätie v súvislosti s prísunom pomoci do Pásma Gazy, kde medzinárodné organizácie varujú pred rastúcou humanitárnou krízou. Izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir myšlienku taktických prestávok odsúdil. Vyhlásil, že o nich rozhodol "hlupák", ktorý by mal prísť o prácu.

Ide o najnovší zo série sporov medzi členmi vládnej koalície a armádou o vedenie vojny v Pásme Gazy. Pred týždňom z vlády odišiel centristický bývalý generál Benny Ganc, ktorý Netanjahua obvinil, že nemá v Gaze skutočnú stratégiu.

(tasr, reuters)

  |  

Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša

Pellegrini na post poradcu oslovil aj Jozefa Banáša, a to na pozíciu pre oblasť kultúry a médií. Uviedol to nový prezident v rozhovore pre TV Markíza.

Peter Pellegrini o tom s niekdajším diplomatom a známym spisovateľom v súčasnosti rokuje.

"Je to človek, ktorý je dnes najúspešnejší spisovateľ. Má najviac prekladané knihy do rôznych svetových jazykov. Mohol by priniesť zaujímavý pohľad na to, čo sa dnes v spoločnosti deje," povedal prezident.

Poradcom pre medzinárodné právo, právne a ústavnoprávne otázky sa má stať profesor Miroslav Slašťan z Univerzity Komenského. Ako prvého však oficiálne už pred nejakým časom predstavil aj Jána Kubiša pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku.

(tvnoviny)

  |  

Samit o mieri na Ukrajine naplnil očakávania aspoň nejakého pokroku

Samit o mieri na Ukrajine naplnil očakávania aspoň nejakého pokroku. Po návrate z dvojdňového podujatia to v nedeľu uviedol český prezident Petr Pavel.

Cieľom samitu bolo na najvyššej politickej úrovni nájsť čo najširšiu zhodu na podmienkach spravodlivého, trvalého a úplného mieru na Ukrajine a začať vlastný mierový proces. Témami rozhovorov boli aj konkrétne dôsledky ruskej agresie v humanitárnej oblasti, potravinovej bezpečnosti či jadrovej bezpečnosti.

Pavel tiež priblížil, že pracovné skupiny na summite našli pomerne všeobecnú zhodu v preberaných témach, ku ktorým patrili aj sloboda plavby na moriach, ochrana civilistov, výmena vojnových zajatcov a návrat detí. Odrazilo sa to podľa neho v prijatí záverečného vyhlásenia, ktoré podporila väčšina zúčastnených štátov.

Viac si prečítajte tu:

(tasr)

  |  

V Kyjeve sa konal prvý pochod Pride od začiatku invázie

V Kyjeve sa konal prvý pochod Pride od začiatku invázie, zúčastnilo sa ho za prísnych bezpečnostných opatrení asi 500 ľudí.

Účastníci nedeľňajšieho pochodu žiadali legalizáciu registrovaných partnerstiev a tvrdé tresty za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie či rodovej identity.

Pochodu sa zúčastnilo aj niekoľko ukrajinských vojakov a diplomatov z veľvyslanectiev niektorých západných krajín. Z bezpečnostných dôvodov sa však mohol pochod tiahnuť len niekoľko desiatok metrov a účastníci boli po niekoľkých minútach nasmerovaní do metra v podzemí.

Ukrajinské médiá pritom informovali, že súbežne s pochodom Pride pochodovalo v centre Kyjeva aj niekoľko stoviek čiastočne zamaskovaných podporovateľov pravicových organizácií. Tí sa údajne snažili zabrániť v pokračovaní demonštrácie príslušníkov LGBTQ komunity. Polícia vraj musela od seba oddeliť dvoch demonštrantov.

Prvý pochod Pride sa konal na Ukrajine v roku 2013. Vzhľadom na vyhlásenie stanného práva na Ukrajine je v súčasnosti mimoriadne ťažké získať povolenie na konanie demonštrácií.

(tasr, dpa)

  |  

Na oficiálnej webovej stránke prezidenta Slovenskej republiky nahradilo štandardu logo Petra Pellegriniho

Prezidentskú štandardu nahradilo logo Petra Pellegriniho. Na oficiálnej webovej stránke prezidenta Slovenskej republiky sa namiesto štandardy objavilo logo čerstvo inaugurovaného prezidenta. Jeho kancelária túto zmenu neohlásila, a zatiaľ ani žiadnym spôsobom neokomentovala.

(max, prezident.sk)