Moderné tempo je pre človeka neprirodzené, a preto tí normálni ochorejú. To sa vravievalo pred niekoľko desiatkami rokov. Tvrdenie nás dnes stavia doprostred súčasnej diskusie: Preceňujeme prácu? Mali by sme prejsť na štvordňový pracovný týždeň?
„Ak nevydržím pracovať do jednej v noci, nemôžem byť profesorom,“ lamentoval dvadsaťročný Max Weber (1864 – 1920), neskôr slávny sociológ, svojej manželke Marianne. Nakoniec získal profesúru. No vo veku tridsaťštyri rokov sa prvýkrát psychicky zrútil a po niekoľkých ďalších kolapsoch ukončil svoju akademickú kariéru. Weber sám spájal svoju chorobu s pracovným preťažením.
Dnes by sa mohol čudovať. Mnohí sa domnievajú, že Japonsko, kedysi raj pracujúcich, je obrazom postrastovej ekonomiky, kam možno smerujú aj európske krajiny. V prieskume japonského Inštitútu pre politiku trhu práce z roku 2022 sa dočítame, že šesťdesiat percent ľudí mladších ako tridsaťpäť rokov sa hlási k téze: „Keby som mohol, nepracoval by som vôbec.“
Je odpoveďou na naše potreby ešte viac práce, alebo by sme sa mali radšej od práce odpútať? Prečítajte si esej Terezy Matějčkovej: