Samit NATO: Najväčšími odporcami vstupu Ukrajiny do Aliancie sú USA a Nemecko

Chancellor Scholz speaks ahead of NATO summit Olaf Scholz pred začiatkom samitu NATO. Foto: ČTK / DPA / Britta Pedersen

Spojené štáty a Nemecko sú hlavnými odporcami vstupu Ukrajiny do NATO, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron pred výročným samitom Aliancie vo Washingtone.

Podľa Macrona tieto dve krajiny prejavili „silný odpor“ voči možnosti pozvania Kyjeva do Aliancie „Nakoniec to bude rozhodnutie spojencov, či pozvú Ukrajinu do NATO,“ povedal.

Francúzsky prezident pripomenul rozhorčenie Ukrajiny z nedostatočného pozvania na poslednom samite NATO v litovskom Vilniuse. Ten bol sklamaním pre Ukrajinu, ktorá od členov Aliancie očakávala časový horizont prijatia. Spojenci sa v Litve zhodli len na potvrdení doterajšieho oficiálneho postoja o tom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a jedného dňa sa stane plnohodnotným členom. Členské štáty však nešpecifikovali rok, v ktorom by sa tak mohlo stať.

„Ukrajinci boli dosť nahnevaní, keď dospeli k záveru, že dvere sú otvorené, ale nie až tak veľmi. A myslím si, že scenár washingtonského samitu je rovnaký,“ domnieva sa Macron.

Macron v utorok svojim výrokom upozornil, že najsilnejší štát NATO a ekonomicky najsilnejšia európska krajina majú k ústrednej požiadavke Ukrajiny, ktorá sa usiluje o členstvo v NATO a zapojenie západných štátov do vojny, rovnaké stanovisko.

Washington a Berlín pristupujú k budúcnosti Ukrajiny v NATO opatrne a zdôrazňujú, že Ukrajina je v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Zároveň poukazujú na to, že Kyjev musí prijať aj potrebné reformy v oblasti demokratických inštitúcií a vykonať modernizáciu ozbrojených síl.

Vstup nového štátu do NATO musí byť potvrdený konsenzom všetkých 32 členských štátov. „Koniec koncov to, či Ukrajina vstúpi do NATO, bude na rozhodnutí spojencov,“ poznamenal francúzsky prezident.

Pred samitom aliancie na tento neuralgický bod upozornilo viacero expertov. „Je pravda, že tak prezident Biden, ako aj bývalý prezident Trump varovali, že konflikt by mohol prerásť do „tretej svetovej vojny“. Z rovnakého dôvodu, ako by Spojené štáty nemali ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine dnes, by sa nemali zaväzovať ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine v budúcnosti,“ uviedlo 60 expertov v nedávno zverejnenom otvorenom liste.

Macronov komentár a širší kontext samitu ukazuje na hlbšie domáce problémy vo viacerých štátoch NATO. Macronova strana prehrala predčasné parlamentné voľby, víťazom je radikálna ľavica, ktorá sa opiera aj o moslimské hlasy. Macron čelil doma kritike aj za koketovanie s vyslaním francúzskych vojakov na Ukrajinu.

Americký prezident Biden čelí tvrdej domácej kritike, aby odstúpil z kampane a nekandidoval v novembrových voľbách na prezidenta. Ak by tak urobil, dá sa očakávať, že by vznikol tlak, aby hneď aj rezignoval na post a prezidentkou sa stala Kamala Harrisová. Jeho mandát je preto tiež oslabený.

Voľby do Európskeho parlamentu oslabili doma aj nemeckého kancelára Olafa Scholza. SPD skončila až tretia za AfD, ešte viac prepadli koaličné strany Zelení a FDP.

Presne v opačnej pozícii je Viktor Orbán, maďarský premiér, ktorého vláda predsedá momentálne EÚ. Orbán nedávno prekvapivo navštívil Moskvu a Peking a urobil gesto, ktoré naznačilo, že k vojne na Ukrajine môže Západ zvoliť aj iný prístup.

Paradoxom vzniknutej situácie je, že Ukrajina a Zelenský sa pri prípadnom víťazstve Trumpa budú možno najviac spoliehať na Viktora Orbána, ktorý bude mať k Trumpovi otvorené dvere.

(fed, dpa)


Ďalšie články
Únia ponúkla sieti X tajnú dohodu o cenzúre, tvrdí Musk. Iné spoločnosti ju vraj prijali

Únia ponúkla sieti X tajnú dohodu o cenzúre, tvrdí Musk. Iné spoločnosti ju vraj prijali

Na pozadí vyšetrovania, ktoré Európska komisia vedie proti sociálnej sieti X (predtým Twitter) v zmysle zákona o digitálnych službách, mal eurokomisár Thierry Breton ponúknuť tajnú dohodu majiteľovi Elonovi Muskovi. Dohoda mala spočívať v tichom obnovení opatrení, ktoré by sa dali jednoslovne nazvať cenzúra. O tejto údajnej dohode informoval sám Musk na svojom...
Inštitút pre štúdium vojny: Ukrajinské sily budú počas nasledujúceho polroka hlavne v defenzíve

Inštitút pre štúdium vojny: Ukrajinské sily budú počas nasledujúceho polroka hlavne v defenzíve

Ukrajinská armáda vedie obmedzené protiútoky na viacerých frontoch, v závislosti od príchodu západnej pomoci by mohli byť postupne schopní uskutočniť početnejšie protiútoky. Konštatoval to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Západní a americkí predstavitelia predpovedajú, že ukrajinské sily budú počas nasledujúcich šiestich mesiacov hlavne v defenzíve, pričom rozsiahla protiofenzíva sa očakáva až...