Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štátna skúška z dejepisu v Rusku obsahuje aj otázky o prebiehajúcej vojne na Ukrajine

Názorná verzia jednotnej štátnej skúšky z dejepisu v Rusku pre rok 2025 obsahuje aj otázky o vojne na Ukrajine a okupovaných územiach. Informuje o tom web Verstka s odvolaním sa na návrhy nových variantov skúšky, ktoré zverejnil Federálny inštitút pedagogických meraní.

V jednej z úloh majú študenti priradiť geografické objekty k historickým udalostiam a dátumom. Konkrétne jedenásťroční žiaci musia uviesť, že "mesto Cherson sa stalo súčasťou Ruskej federácie počas špeciálnej vojenskej operácie v dvadsiatych rokoch tohto storočia".

Rovnako sa od študentov očakáva priradiť historické udalosti k ich účastníkom. Napríklad meno Volodymyra Žogu (veliteľa práporu Sparta v Doneckej ľudovej republike), ktorý zomrel v bojoch v marci 2022, je treba spojiť so špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine.

Otázky o vojne na Ukrajine a anektovaných územiach sa prvýkrát objavili v ruskej jednotnej štátnej skúške z dejepisu už v roku 2023.

Vtedy jedna z otázok vyžadovala, aby žiaci v chronologickom poradí zoradili podpísanie "dohôd o prijatí Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruska".

(max)

Minúta  |  

Melóny za 6 miliónov dolárov? Americkí policajti našli v napodobeninách dve tony pervitínu

Colná a pohraničná služba USA na hraniciach s Mexikom zhabala drogy za takmer šesť miliónov dolárov. Tisícky kíl metamfetamínu pašeráci zabalili do balíkov pripomínajúcich melóny.

"K odhaleniu došlo, keď policajti narazili na 29-ročného muža jazdiaceho na ťahači s návesom, ktorý hľadal vstup do Spojených štátov z Mexika. V návese mal zásielku melónov," priblížili policajti na webovej stránke.

Prehliadkou napočítali až 1 220 balíkov "melónov", v ktorých našli viac ako dvetisíc kilogramov metamfetamínu. Vodič putoval do vyšetrovacej väzby.

(max)

Minúta  |  

Scholz o vrahovi z mestských slávností: Niečo také v našej spoločnosti nemôžeme akceptovať

Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu vyzval na prísny trest pre útočníka, ktorý na mestských slávnostiach v meste Solingen nožom zabil troch ľudí. Zároveň prisľúbil mestu pomoc.

"Niečo také v našej spoločnosti nemôžeme akceptovať a nikdy si na to nezvykneme. Musíme konať s plnou prísnosťou zákona," cituje Scholza agentúra DPA.

Nemecký kancelár označil piatkový útok v Solingene za hrozný zločin a dodal, že po útoku telefonoval so starostom Solingenu. "Budeme pomáhať mestu a jeho obyvateľom všetkým, čo máme k dispozícii... S úzkosťou dúfame, že sa podarí zachrániť životy zranených. Stojíme pri príbuzných obetí, zranených i pri celom meste," uviedol.

Útok v Solingene sa odohral v piatok večer na námestí Fronhof počas osláv 650. výročia založenia mesta. O život prišli dvaja muži a jedna žena. Zranenia utrpelo osem osôb, z toho päť vážne.

Na festivale v Nemecku zabíjal muž s nožom. Polícia zadržala 15-ročného mladíka

Mohlo by Vás zaujímať Na festivale v Nemecku zabíjal muž s nožom. Polícia zadržala 15-ročného mladíka

(tasr)

Minúta  |  

Predstavitelia Hamasu pricestovali do Káhiry. Na mierových rokovaniach sa však nezúčastnia

Delegácia Hamasu priletela v sobotu podľa DPA do egyptskej metropoly Káhiry z Kataru, kde sídli politický úrad hnutia. Ďalšie kolo mierových rokovaní o prímerí a výmene rukojemníkov medzi Hamasom a Izraelom sa má konať v nedeľu, píše AFP.

Sprostredkovatelia z Egypta a Kataru plánujú delegáciu Hamasu oboznámiť so stavom rokovaní. Predstaviteľ hnutia Hamas, ktorý však chcel zostať v anonymite, pre AFP uviedol, že toto oboznámenie neznamená účasť hnutia na rokovaniach.

Hamas podľa vyjadrení svojho predstaviteľa bude trvať na tom, aby Izrael z Pásma Gazy stiahol všetky svoje sily - vrátane územia na hraniciach s Egyptom, ktoré je označované ako Filadelfský koridor. Pod týmto približne 14-kilometrov dlhým koridorom sa podľa izraelskej armády nachádza viacero tunelov hnutia Hamas.

Izrael trvá na udržaní svojej vojenskej prítomnosti v tejto oblasti s cieľom zabrániť pašovaniu zbraní do Pásma Gazy. Izrael a Hamas spolu komunikujú len nepriamo, pripomína DPA a dodáva, že dohodu sa usilujú sprostredkovať Egypt, Katar a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Sicílska prokuratúra vyšetruje potopenú jachtu s podnikateľom ako zabitie z nedbanlivosti

Na lodi plaviacej sa pod britskou vlajkou pri severnom pobreží talianskeho ostrova v pondelok skoro ráno zomrelo sedem ľudí vrátane britského technologického podnikateľa Mikea Lyncha. Štátna prokuratúra v Termini Imerese zaevidovala spis proti neznámym osobám za trestné činy zo stroskotania lode a viacnásobného nedbanlivostného zabitia.

Štátny zástupca Ambrogio Cartosio upozornil, že vyšetrovanie je v ranom štádiu, keďže posledné telo (Lynchovej 18-ročnej dcéry Hannah) sa podarilo nájsť až v piatok. "V tejto fáze absolútne nič nevylučujeme, práve preto, že vyšetrovanie sa môže akokoľvek vyvíjať," povedal podľa agentúry AFP.

Podnikateľ Lynch (59) pozval priateľov a rodinu na svoju 56-metrovú superjachtu, aby oslávili jeho nedávne oslobodenie od obžaloby v prípade rozsiahleho podvodu v USA. V pondelok pred úsvitom ju zasiahla silná búrka, keď kotvila pri dedine Porticello neďaleko Palerma. Loď sa v priebehu minúty potopila.

Na palube bolo 22 ľudí, 15 z nich - vrátane Lynchovej manželky, sa podarilo zachrániť. Pri pátracej operácii vrátane špecializovaných potápačov v stredu a vo štvrtok vyziahli z lode päť tiel vrátane Lyncha, jeho právnikov Chrisa Morvilla a Jonathana Bloomera a bankára spoločnosti Morgan Stanley.

Kapitána lode Jamesa Cutfielda a ďalších preživších už vypočula pohraničná stráž. Loď talianskeho výrobcu špičkových jácht Perini by mala búrke odolať a v žiadnom prípade by sa nemala potopiť tak rýchlo. Okolnosti potopenia by preto mohlo lepšie objasniť vytiahnutie vraku z 50-metrovej hĺbky. Táto operácia však bude pravdepodobne zložitá a nákladná.

Lynch bol v júni na súde v San Franciscu oslobodený od všetkých obvinení v prípade podvodu vo výške 11 miliárd dolárov spojeného s predajom jeho softvérovej firmy Autonomy spoločnosti Hewlett-Packard.

(tasr)

Minúta  |  

Nová iránska vláda sa bude snažiť zvládnuť napätie s USA, vyslovil minister zahraničia Arakčí

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí chce zvládnutím napätie so Spojenými štátmi znížiť tlak na národ a neutralizovať ochromujúce sankcie. V zahraničnej politike je podľa Arakčího ich povinnosťou "znížiť náklady tohto nepriateľstva".

Iránska diplomacia bude podľa ministra uprednostňovať vzťahy so susednými krajinami, africkými štátmi, ako aj s Čínou a Ruskom. Iránsky minister zahraničných vecí zároveň kritizoval európske krajiny za to, že v uplynulých rokoch "prijali nepriateľskú politiku" voči Teheránu. Prioritou sa pre Teherán stanú až vtedy, keď "upustia od svojej nesprávnej a nepriateľskej politiky".

Irán a USA nemajú diplomatické vzťahy od apríla 1980. K prerušeniu väzieb medzi krajinami došlo rok po islamskej revolúcii, ktorá v Iráne viedla k zvrhnutiu Západom podporovaného šáha Mohammada Rezu Pahlavího.

Washington odvtedy uvalil na Teherán sériu sankcií. K ich zmierneniu prispela iránska jadrová dohoda z roku 2015, od ktorej však v roku 2018 odstúpili Spojené štáty pod vedením exprezidenta Donalda Trumpa a následne uvalili na Irán nové sankcie. Jedným z kľúčových vyjednávačov prelomovej jadrovej dohody bol práve Arakčí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.