Po zrušení núdzového stavu ostali zdravotníci pri pacientoch, hromadné výpovede zatiaľ nepodávajú

Jedným z najhlasnejších argumentov na predlžovanie núdzového stavu bola potreba udržať počas pandémie slovenské zdravotníctvo. Len prostredníctvom núdzového stavu mohla vláda určiť nemocnice za subjekty hospodárskej mobilizácie.

To jej umožnilo reprofilizovať lôžka, rýchlejšie zaobstarávať zdravotnícky materiál či refundovať neštátnym nemocniciam finančné zvýšenie v dôsledku pandémie a príplatkov pre zdravotníkov.

Najdôležitejšia však bola možnosť uložiť zdravotníckemu personálu pracovnú povinnosť. Mesiace trvajúci núdzový stav ich tak obral o právo vziať si dovolenku, dať výpoveď či štrajkovať. Pre vyčerpanosť, vysoký vek a zlé finančné ohodnotenie sa predpokladalo, že zdravotníctvo v popandemickom období opustí veľa pracovníkov.

V nemocniciach je pritom ešte stále hospitalizovaných viac než osemsto covid pacientov. Personálne poddimenzované zdravotníctvo preto musí siahnuť na dno svojich síl aj bez hromadných výpovedí či dovoleniek.

Núdzový stav sa končí a spolu s ním pracovná povinnosť

Núdzový stav obmedzoval práva všetkých ľudí. Cieľ bol preto jasný: zrušiť ho, ale zároveň udržať zdravotníkov v systéme, aby sa mal kto postarať o pacientov. Koaličná strana Sloboda a solidarita (SaS) tak chcela urobiť za každú cenu. Predseda SaS Richard Sulík prišiel s návrhom novelizovať zákon o hospodárskej mobilizácii tak, aby mohol zdravotníkom uložiť pracovnú povinnosť aj mimo núdzového stavu. Reakcie zdravotníckych organizácií na seba nenechali dlho čakať, Štandard o tom písal tu.

Núdzový stav skončil uplynutím polnoci z piatka (15. mája) na sobotu. Súčasne s ním sa novelizoval spomínaný zákon o hospodárskej mobilizácii a prezidentka ho vzápätí podpísala. Po novom umožní vláde počas mimoriadnej situácie prijať v zdravotníckom sektore opatrenia, ktoré mohla doteraz prijať len počas núdzového stavu. Pracovnú povinnosť pre zdravotníkov však neobsahuje.

„Verím, že reči o masovom odchode zdravotníckych pracovníkov sa nepotvrdia. Vydržme, kým pandémia nepominie, a ja spravím všetko pre to, aby sa pracovné podmienky zdravotníkov, ich status či platové ohodnotenie zlepšili,“ odkázal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

„Osobne by som si dovolenku nevzala, ani keby sa skončil núdzový stav. Ešte chvíľu to potrvá, vydržíme a potom budeme pomýšľať na dovolenku, všetci na ňu čakáme,“ povedala v nedávnom rozhovore pre Štandard Diana Schickhoferová, zdravotná sestra z covidového oddelenia.

Ako teda vyzerá situácia v nemocniciach a nastavenie iných medicínskych pracovníkov? Zdá sa, že všetci zdravotníci sú pre svoje povolanie zapálení rovnako.

Dovolenky sa poctivo plánujú, o pacientov je postarané

Hoci je na relevantné skúmanie dosahov ešte priskoro, predpoklady politikov o bleskových hromadných výpovediach a dovolenkách zo strany zdravotníkov sa zatiaľ nenapĺňajú.

Všetky opýtané nemocnice pre Štandard potvrdili, že tieto dva javy neregistrujú. Personálny kolaps oddelení určite nenastane. Vedúci plánujú dovolenky tak, aby sa mal o pacientov kto postarať.

„Aj počas vrcholu pandémie sme jednotlivé oddelenia manažovali tak, aby sa personál mohol prestriedať, oddýchnuť a načerpať sily do nasledujúcich dní. Práca zdravotníkov je tak zodpovedná a náročná, že ani v súčasnom pandemickom období, ale ani mimo neho, nie je možné nekontrolovane odchádzať na dovolenky a systém vyberania si voľna, na ktoré má zamestnanec nárok, musí byť spravodlivý, celoročne priebežne manažovaný, ale najmä nesmie ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pacienta,“ uviedla Sylvia Galajda, hovorkyňa Nemocnice Poprad.

„Ide o organizovaný a plánovaný proces, snažíme sa nastaviť systém tak, aby bola zabezpečená plná prevádzka a najmä, aby sme dobehli operačné programy,“ povedala Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin.

Vo Fakultnej nemocnici Trenčín sa pre klesajúci počet covid pacientov začali znižovať reprofilizované lôžka. Zdravotníci sa vracajú na svoje domáce pracoviská. „Hromadné čerpanie dovoleniek u nás nenastalo, poskytovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov je teda zabezpečené,“ skonštatovala Martina Holecová z kancelárie riaditeľa nemocnice.

„Náš zdravotnícky personál je po ťažkých mesiacoch značne fyzicky aj psychicky unavený a je preto pochopiteľné, že si chce oddýchnuť a načerpať nové sily počas dovolenky. Samozrejme, vedúci jednotlivých pracovísk musia rozvrhnúť dovolenky tak, aby bola zdravotná starostlivosť pre pacientov zabezpečená plnohodnotne,“ dostali sme odpoveď z Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Aj na východe Slovenska sa dovolenky čerpajú tak, aby si personál oddýchol postupne a aby pracoviská fungovali v riadnom pracovnom režime. „Zvládnuť túto situáciu je plne v zodpovednosti riadiacich pracovníkov, žiadne problémy sme v tomto smere nezaznamenali,“ uviedol Martin Paulo, výkonný riaditeľ UNLP Košice pre liečebno-preventívnu starostlivosť.

Súkromné nemocnice hlásia rovnaký trend

Rovnako sa situácia vyvíja v sieti súkromných nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare.

„Zdravotnícky personál sa napriek únave a pracovnému vypätiu správa zodpovedne a naďalej kontinuálne zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Aktuálne nemáme avizované žiadne masívne ukončovanie pracovných pomerov či hromadné branie si dovoleniek,“ povedala komunikačná špecialistka Jana Fedáková.

V sieti zdravotníckych zariadení AGEL tiež nezaznamenali žiadny z uvedených problémov. Podľa hovorkyne Martiny Pavlikovej ich ani neočakávajú.

„V rámci zlepšujúcej sa pandemickej situácie a poklesu hospitalizovaných pacientov s koronavírusom bol v každom zdravotníckom zariadení zostavený plán dovoleniek už pred niekoľkými týždňami, aby bola v plnej miere zabezpečená aj zdravotná starostlivosť, aj mali zamestnanci nemocníc možnosť si vybrať dovolenku, respektíve náhradné voľno. A podľa tohto plánu zdravotnícke zariadenia aj postupujú,“ vysvetlila.

Zdravotníkov chcú nemocnice v systéme stabilizovať

V Univerzitnej nemocnici Bratislava, ktorá združuje spolu päť samostatných nemocníc v rôznych mestských častiach Bratislavy, výpovede neregistrujú. Personálnou situáciou sa podľa hovorkyne Evy Kliskej intenzívne zaoberajú. Uvedomujú si totiž zlú situáciu, ktorá v tomto smere panuje v európskych štátoch.

„V rámci našej nemocnice sa situáciu snažíme stabilizovať, posilnili sme náborovú kampaň, sestrám ponúkame finančné a nefinančné benefity, ale tiež možnosť vzdelávania na vysoko špecializovaných pracoviskách koncových nemocníc a po získaní praxe možnosť kariérneho postupu. V Bratislave sme sa zúčastnili veľtrhu práce, ako vystavovateľ. Ďalšou aktivitu, ktorú v tejto oblasti plánujeme v najbližších mesiacoch je nábor študentov na vysokých školách,“ priblížila.

„Výpovede v súvislosti s ukončením núdzového stavu avizované v našom zdravotníckom zariadení nemáme, neevidujeme masové podávanie výpovedí,“ zdôraznila Tatiana Kubinec z Fakultnej nemocnice Nitra.

Zo všetkých opýtaných nemocníc je situácia trochu iná len v Trenčíne. „Na personálnom oddelení máme podané žiadosti o skončenie pracovného pomeru, avšak ich počet je nižší v porovnaní s obdobím mimo koronakrízy. Doposiaľ nám boli podané žiadosti o skočenie pracovného pomeru z dôvodov zmeny trvalého pobytu alebo zmeny zamestnávateľa,“ pripustila Holecová.

V Košiciach je situácia z pohľadu personálu a ukončenia núdzového stavu stabilizovaná. Nezaznamenali žiadne hromadné podávanie výpovedí a nemajú tiež signály o tom, že by sa zdravotníci pripravovali takto postupovať. Aktuálne im však v systéme chýba 80 sestier, preto podnikajú kroky na naplnenie personálnych kapacít.

„Ešte pred vypuknutím druhej vlny pandémie na jeseň 2020 sme upravili a zosúladili mzdy zdravotných sestier so zákonom, čím sme dorovnali neférové odmeňovanie z minulosti. Tým pádom sa približne tretine sestier zvýšili platy. Zároveň pripravujeme nový systém odmeňovania sestier tak, aby sme ich počet stabilizovali,“ uzavrel Paulo.