Preskočiť na obsah
  |  

Izraelská armáda našla v základniach Hizballáhu moderné ruské zbrane

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre Le Figaro poznamenal, že podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006 môže mať zbrane južne od rieky Lítání iba libanonská armáda.

"Avšak v tejto oblasti Hizballáh vykopal stovky tunelov a úkrytov, kde sme objavili množstvo najmodernejších ruských zbraní," povedal izraelský premiér.

Denník The Washington Post citujúc izraelských predstaviteľov informoval, že pri izraelských útokoch v Libanone boli nájdené ruské a čínske protitankové zbrane.

Izraelská armáda v noci na 1. októbra začala s pozemnými zásahmi voči cieľom libanonského militantného hnutia Hizballáh v pohraničnej oblasti južného Libanonu. Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti severnej hranice, ktorú má Izrael spoločnú s Libanonom, a likvidácia infraštruktúry využívanej Hizballáhom na útoky na sever Izraela.

"Nová občianska vojna v Libanone by bola tragédiou. Rozhodne nie je našim cieľom ju vyprovokovať. Izrael nemá v úmysle zasahovať do vnútorných záležitostí Libanonu," povedal Netanjahu pre Le Figaro.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva od začiatku izraelských útokov v Libanone zahynulo najmenej 1 373 ľudí. AFP však zdôrazňuje, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší.

(tasr, le figaro, afp)

  |  

Britský parlament bude diskutovať o návrhu legalizovať eutanáziu

Návrh predložila poslankyňa Kim Leadbeaterová z vládnucej Labouristickej strany. V budúcnosti by museli sudca a dvaja lekári potvrdiť želanie pacienta, ktorý chce ukončiť svoj život.

Eutanázia je zatiaľ všade okrem Škótska považovaná za trestný čin, za ktorý hrozí maximálny trest odňatia slobody 14 rokov.

Predloženie návrhu zákona do Dolnej snemovne je formálnym krokom. Prvá rozprava je naplánovaná až na 29. novembra. Súčasný premiér Keir Starmer ešte ako opozičný líder oznámil, že je za legalizáciu eutanázie. Jeho labouristi majú v dolnej komore parlamentu pohodlnú väčšinu.

"Nie je to o ľuďoch so zdravotným postihnutím, nie je to o ľuďoch s duševnými chorobami. Toto je skôr o nevyliečiteľne chorých," povedala Leadbeaterová o zákone pre britskú stanicu BBC.

Odpor voči eutanázii vyjadrila cirkev. Hlava anglikánskej cirkvi, arcibiskup z Canterbury Justin Welby, varoval pred nebezpečným vývojom, keď viac ľudí bude chcieť ukončiť svoj život za asistencie lekára.

Zákon musí po Dolnej snemovni schváliť aj horná komora, Snemovňa lordov, ktorej členom je aj Welby a ďalších 25 anglikánskych biskupov.

(tasr, dpa)

  |  

Sektu AllatRa vyšetrujú aj pre podozrenie z prepojenia na ministerstvo vnútra

Podľa medializovaných informácií by medzi sympatizantmi sekty mal byť aj zamestnanec rezortu vnútra. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že pri počte 50-tisíc zamestnancov rezortu je štatisticky možné, že sa takéto prípady vyskytnú.

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite vyšetruje činnosť sekty AllatRa a hnutia Tvorivá spoločnosť. Šutaj Eštok povedal, že nemôže poskytnúť bližšie informácie k prípadu, pretože ide o živé vyšetrovanie, píše spravodajský web agentúry SITA.

Minister zdôraznil, že všetci štátni zamestnanci musia konať apoliticky a profesionálne. Ak budú existovať dôkazy o porušení zákona, rezort bude konať.

Kontakt so sektou udržiava podľa medializovaných informácií aj prokurátorka Lucia Pavlaninová, hoci tá to popiera. Zároveň sa vzdala funkcie vedúcej prokurátorky oddelenia trestného boja proti organizovanému zločinu na Krajskej prokuratúre Žilina.

Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh sa však rozhodol podať na Pavlaninovú disciplinárny návrh. Skonštatoval, že „postupom prokurátorky spočívajúcom v neoznámení skutočností, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie nezaujatosti prokurátora, mohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia“. Balogh zároveň potvrdil, že spis bol predložený na preskúmanie generálnej prokuratúre.

(mja)

  |  

Taliansko zakázalo cestovanie za účelom náhradného materstva

Taliansky parlament v stredu znemožnil párom odísť do zahraničia s cieľom získať tam dieťa prostredníctvom náhradného materstva. Návrh podala vládnuca strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.

Senát hornej komory parlamentu schválil zákon pomerom hlasov 84 ku 58. Minulý rok ho odobrila dolná komora parlamentu.

Legislatíva rozširuje zákaz náhradného materstva, ktorý v Taliansku platí už od roku 2004, aj na tých, ktorí odchádzajú do iných štátov, kde je to legálne. Za porušenie zákona hrozí trest odňatia slobody až do dvoch rokov a pokuta vo výške milión eur.

„Materstvo je úplne jedinečné, absolútne sa nedá nahradiť a je základom našej civilizácie,“ povedala počas parlamentnej rozpravy senátorka za stranu Bratia Talianska Lavinia Mennuniová. „Chceme vykoreniť fenomén turistiky za náhradným materstvom,“ dodala.

Začiatkom tohto roka Meloniová označila náhradné materstvo za „neľudskú“ prax, ktorá zaobchádza s deťmi ako s produktmi v supermarkete, čím sa priklonila k postoju katolíckej cirkvi.

(mja)

  |  

Biden prisľúbil Zelenskému vojenskú pomoc za takmer pol miliardy dolárov

V nadchádzajúcich mesiacoch USA poskytnú Ukrajine ďalší vojenský materiál vrátane stoviek rakiet protivzdušnej obrany, delostreleckých systémov, munície, stoviek obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty ako aj ľahkých obrnených vozidiel.

Americký prezident Joe Biden v stredajšom telefonickom rozhovore prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 425 miliónov dolárov. Oznámil to Biely dom.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu chcel Biden telefonátom uistiť Zelenského, že sa do konca svojho funkčného obdobia postará o zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

V balíku pomoci budú najmä prostriedky protivzdušnej obrany (PVO), munícia vzduch-zem a obrnené vozidlá.

 Zelenskyj podľa Bieleho domu informoval Bidena o svojom pláne dosiahnuť víťazstvo Ukrajiny vo vojne nad Ruskom a obaja lídri sa dohodli, že poveria svoje tímy, aby prerokovali ďalšie kroky.

(tasr)

  |  

EÚ a štáty Perzského zálivu sa zaviazali k strategickému partnerstvu

V rámci "Partnerstva pre udržateľnú prosperitu a bezpečnosť" sa dohodli na viacerých pilieroch spolupráce: zvýšení obchodných vzťahov, investícií a hospodárskej spolupráce či posilnení energetickej spolupráce.

Členské krajiny EÚ a Perzského zálivu sa v stredu v Bruseli zaviazali k strategickému partnerstvu, ktoré chcú povýšiť na ďalšiu úroveň, a vyjadrili sa aj ku konfliktom na Ukrajine a na Blízkom východe. Vyplýva to zo záverov prvého samitu Rady pre spoluprácu EÚ a Perzského zálivu (EÚ-GCC).

Rokovania, ktoré trvali približne tri hodiny zahŕňali širšiu škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy, až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. Ako však poukázali niektorí poslanci Európskeho parlamentu, vôbec sa nevenoval citlivej otázke ľudských práv.

Obe strany sa v podobe 12-stranového dokumentu dohodli, že sa zapoja do podpory multilaterálnych, regionálnych, bilaterálnych iniciatív s cieľom posilnenia ďalšej spolupráce a že podobné stretnutia uskutočnia každé dva roky. Ďalší samit by mal byť v Saudskej Arábii v roku 2026.

Ohľadom vojny na Ukrajine, závery nehovoria o zákaze tretích krajín dodávať zbrane Rusku, čo pred samitom presadzovala EÚ. Obe strany potvrdili právo na suverenitu a územnú celistvosť štátov, teda aj Ukrajiny, privítali sprostredkovateľské úsilie GCC pri výmene vojnových zajatcov a zjednocovaní rodín a uznali úsilie EÚ a Švajčiarska prispieť k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine.

(tasr)