Preskočiť na obsah
  |  

Azylová reforma EÚ je pomalá, sťažuje sa nemecký kancelár Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok žiadal rýchlejšie uskutočnenie azylovej reformy Európskej únie. Po príchode na summit EÚ, kde bude migrácia poprednou témou, vyjadril pochybnosti o dohodách o prijímacích centrách v tretích krajinách mimo Únie.

Scholz povedal, že je preňho dôležité, aby sa dohoda 27 štátov EÚ o reforme azylového systému realizovala „nie len postupne, ale urýchlene".

„V Nemecku predložíme potrebné zákony Spolkovému snemu veľmi rýchlo, no bolo by dobré, keby to všade v Európe mohlo byť zavedené rýchlejšie," uviedol kancelár.

Azylovú reformu prijatú na jar tohto roka vnímajú viaceré členské krajiny ako nedostatočnú na riešenie problémov nežiaducej migrácie. Vzhľadom na prechodné obdobia by sa jej zavedenie mohlo natiahnuť až do júna 2026.

Členské štáty EÚ by podľa reformy mali okrem iného mať jednotné postupy na vonkajších hraniciach, aby sa rýchlo zistila odôvodnenosť žiadosti o azyl. Migranti z tzv. bezpečných štátov by mali byť umiestnení v prísne kontrolovaných prijímacích centrách.

Scholz zdôraznil, že presun azylového konania do centier v štátoch mimo EÚ, na čom sa už dohodli Taliansko a Albánsko, sa môže týkať len malého počtu migrantov. Pripomenul, že vlani do Nemecka prišlo neregulárne viac ako 300 000 ľudí a centrá s kapacitou 1000 alebo 2000 ľudí by tomu nezabránili.

Nemecko podľa kancelára v uplynulých mesiacoch znížilo počet žiadostí o azyl o takmer 50 percent inými opatreniami. „Pravdepodobne najlepšie je pustiť sa do práce, nie nič nerobiť a potom si niečo vymyslieť," dodal.

  |  

Zrušenie škôl v rómskych komunitách môže zhoršiť prístup k vzdelaniu

Aj keď Európska únia nalieha na desegregáciu škôl, nie je to podľa expertky Únie miest Slovenska (ÚMS) pre oblasť školstva Márie Wagingerovej také jednoduché.

Problematiku je nutné podľa nej riešiť na všetkých úrovniach, od ministerstva po miestnu samosprávnu, no vždy v spolupráci s vedením školy.

"Ak budeme trvať na zrušení škôl, ktoré sa nachádzajú v čisto rómskych komunitách, tak sa môže stať, že sa zvýši nedostupnosť vzdelávania pre tieto deti a v dôsledku vzdialenosti, zvýšených nákladov na cestovanie a podobne budeme následne hovoriť o zvýšenej miere predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky a efekt bude opačný," skonštatovala s tým, že aj segregovaná škola je lepšia ako žiadna.

Pre oblasť školstva je podľa expertky ÚMS potrebné zamerať sa na kvalitu poskytovaného vzdelávania v školách so žiakmi z rómskych komunít a motivovanie zamestnancov, aby v nich chceli učiť.

"Motivovať je však potrebné najmä deti a ich rodičov, aby bolo vzdelanie pre nich prioritou. Len tak vieme zlepšiť ich následné uplatnenie na trhu práce a znížiť nezamestnanosť," doplnila Wagingerová.

Upozornila na to, že pokrok vo vzdelávaní je bez riešenia primárnych problémov rómskych komunít nedosiahnuteľný. Pokiaľ nemajú prístup k pitnej vode, nemajú kanalizáciu, obec nemá vysporiadané pozemky, tak podľa nej len ťažko možno očakávať zmenu. To pritom samosprávy nevyriešia bez podpory štátu.

"Téma má byť jeho priorita, pretože za 30 rokov samostatnosti Slovenska sme sa výrazne nikam neposunuli. Práve naopak," uzavrela Wagingerová.

(tasr)

  |  

Štát chce vybudovať dva veľké veterné parky

Vybudovanie parkov by štát realizoval v rámci takzvanej zelenej transformácie. Cieľom sú najmä nové priemyselné investície.

Na konferencii Next Green Generation EU: Energetika budúcnosti, ktorá nezabúda na ľudí, to uviedol Peter Kmec (Hlas), podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Konferenciu zorganizovala Slovenská klimatická iniciatíva spolu s Friedrich Ebert Stiftung.

„Budeme v regiónoch budovať veterné parky. Cieľ je vybudovať dva veľké veterné parky, aby sme vytvorili aj podmienky na zelenú energiu pre veľké investície," priblížil Kmec.

„To sa bude týkať napríklad aj investície Volvo na východnom Slovensku. Bude cieľom vybudovať veterný park na východnom Slovensku, aby aj tento nový priemysel, ktorý bude prichádzať, vedel profitovať z obnoviteľných zdrojov energie," dodal podpredseda vlády.

Často je podľa neho podmienkou prichádzajúcich investorov, že chcú pre svoje potreby zelenú energiu.

(tasr)

  |  

Ochrana slovenčiny je podľa Maďarskej aliancie v súčasnom zákone o štátnom jazyku dostatočná

Strana nevidí dôvod na zmenu a sprísnenie. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia Maďarskej aliancie v reakcii na iniciatívu rezortu kultúry novelizovať zákon o štátnom jazyku.

"Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny," vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.

Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa Gubíka spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov. Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.

Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. "Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonym," dodal Gubík.

Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva - o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.

"Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín," vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry.

Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.

(tasr)

  |  

Nemali ste dať Izraelu 30 dní na zlepšenie situácie v Gaze, kritizuje USA šéf diplomacie EÚ

Josep Borrell vo štvrtok spochybnil postoj Spojených štátov, ktoré dali Izraelu 30 dní na zlepšenie humanitárnej situácie v Pásme Gazy. Za ten čas môže podľa neho za súčasných podmienok zomrieť veľa ľudí.

„USA povedali Izraelu, že musí zlepšiť humanitárnu pomoc pre Gazu, ale dali mu mesačný odklad. Jeden mesiac pri súčasnom tempe zabíjania ľudí" bude stáť veľa ľudských životov,“ povedal Borrell v Bruseli. Dodal, že situácia v Pásme Gazy je katastrofálna.

Americká administratíva tento týždeň upozornila Izrael, že počas nasledujúcich 30 dní musí zvýšiť objem humanitárnej pomoci dodávanej do Pásma Gazy. Ak tak Izrael neurobí, ohrozí vojenskú pomoc, ktorú dostáva od Washingtonu, píše sa v liste adresovanom izraelskému ministrovi pre strategické záležitosti Ronovi Dermerovi a ministrovi obrany Joavovi Galantovi.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin v liste upozornili, že USA v posledných mesiacoch zaznamenali výrazné zníženie objemu pomoci vstupujúcej do Pásma Gazy.

(tasr)

  |  

Muž odovzdával policajtom dôkazy k lúpeži, zrazu vyskočil z okna bytovky

Hrôzostrašná udalosť sa stala na sídlisku v Lučenci vo štvrtok pred deviatou hodinou ráno.

Len 37-ročný muž podozrivý z lúpeže mal podľa portálu tvnoviny.sk vyskočiť zo siedmeho poschodia paneláku počas toho, ako odovzdával mužom zákona za prítomnosti vyšetrovateľa dôkazy z trestnej činnosti.

Podozrivý odišiel do inej miestnosti, z ktorej okna vyskočil. Pôvodne ho mali letecky transportovať do Banskej Bystrice, napokon však zomrel v Lučenci na následky zranení.

Udalosť potvrdila aj policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. "Všetky okolnosti, za ktorých došlo k udalosti, sú predmetom zisťovania a vyšetrovania," spresnila.

V súvislosti s úmrtím muža bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Prípad preveruje aj Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

Mohlo by Vás zaujímať Motorkár narazil do policajného auta

(max)