Preskočiť na obsah
  |  

Orbán skritizoval Zelenského víťazný plán, označil ho za "viac než desivý"

Predseda maďarskej vlády ostro kritizoval víťazný plán ukrajinského prezidenta na sociálnej sieti pred štvrtkovým samitom Európskej únie v Bruseli.

"To, čo včera (v stredu, pozn. red) načrtol v ukrajinskom parlamente, je viac než desivé. Som jedným z tých, ktorí naliehajú na Európsku úniu, aby zmenila svoju súčasnú stratégiu. Únia vstúpila do tejto vojny so zle organizovanou, zle vykonanou a zle vypočítanou stratégiou, za ktorú je v prvom rade zodpovedná predsedníčka Európskej komisie (Ursula von der Leyenová, pozn. red). Túto vojnu prehrávame, takže stratégia nefunguje. Treba ju zmeniť!" napísal Viktor Orbán.

Predseda vlády Maďarska dodal, že to neznamená, že sú potrebné nebezpečnejšie zbrane a rakety s dlhým doletom, ale že namiesto vojnovej stratégie treba prejsť na mierovú stratégiu.

"Potrebujeme prímerie a mierové rozhovory! Dnes budem tiež naliehať, aby nemecká kancelárka a francúzsky prezident začali v mene celej Európskej únie čo najskôr rokovať s Rusmi, aby sme našli východisko z tejto situácie," uzavrel maďarský ministerský predseda.

Cieľom Zelenského plánu, ktorý má predstaviť aj v Bruseli, je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku. Jedným z bodov plánu je aj pozvánka do NATO.

(tasr)

  |  

Kyjev vníma NATO ako bezpečnostný dáždnik

Členstvo v NATO Ukrajina vníma ako bezpečnostný dáždnik, ako krok, ktorý posilní krajinu a poskytne jej istotu, že nedôjde k opätovnému ohrozeniu územnej celistvosti.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas tlačovej konferencie s novinármi v rámci summitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Zelenskyj pripomenul, že počas stretnutia s lídrami EÚ povedal, že Ukrajina musí byť "v silnej pozícii" pred ďalším mierovým summitom s Ruskom, a to je aj podstatou jeho "plánu víťazstva", že Ukrajina nechce byť silná len na fronte, ale v budúcnosti aj ako štát ako taký.

Potvrdil tiež, že aj bez výraznejšej podpory pre tento plán a popri tom ako bude ďalej brániť svoje územie pred agresormi, Kyjev bude pracovať na príprave budúcoročného mierového summitu.

Na otázky či bude Ukrajina pokračovať v boji proti Rusku, aj keď západní spojenci nepodporia jeho plán víťazstva, odpovedal kladne. Vyjadril však nádej, že spojenci zo Západu dodržia svoje záväzky posilniť obranyschopnosť Ukrajiny, v opačnom prípade by to bola dobrá správa iba pre Rusko.

Viacero otázok sa týkalo pozvánky Ukrajiny do NATO. Zelenskyj uviedol, že už len samotná perspektíva vstupu do Aliancie je nádej pre Ukrajincov a dodáva mu silu.

"NATO je bezpečnostný dáždnik pre nich, je to jediná nádej a istota. A ľudia sú naše najdôležitejšia zbraň," povedal. Doplnil, že splnenie záväzkov o dodávkach zbraní s dlhým doletom, ktoré umožnia zasiahnuť ciele na ruskom území, bude signálom, že Ukrajina nie je osamotená, a šancou na skoršie ukončenie vojny.

Potvrdil, že o tomto pláne a o vstupe do NATO hovoril aj s predstaviteľmi USA, Joeom Bidenom, Kamalou Harrisovou aj Donaldom Trumpom. Exprezidentovi USA vysvetlil, ako Rusko porušilo Budapeštianske memorandum a naznačil, že Ukrajina nechce jadrové zbrane na svoju obranu a ako záruka bezpečnosti jej postačí členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Zelenskyj odpovedal aj na otázky o severokórejských vojakov na bojisku. Podľa neho ukrajinská tajná služba má informácie, že niekoľkí severokórejskí dôstojníci už boli rozmiestnení na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom. Upozornil, že rovnaké zdroje tvrdia, že Severná Kórea je pripravená vyslať celkovo 10.000 vojakov po boku ruskej armády do boja proti Ukrajine, čím by došlo k priamemu zapojeniu ďalšej krajiny do vojny. Irán Rusku síce pomáha zásielkami dronov, ale vojakov neposiela.

Ukrajinský prezident pobyt v Bruseli, po stretnutí s lídrami EÚ, predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou a zástupcami médií využije na stretnutie s ministrami obrany členských krajín NATO. Aj im predloží a vysvetlí svoj plán víťazstva. Vo štvrtok večer sa očakáva jeho spoločné vystúpenie pre médiá s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

(tasr)

  |  

Príspevok zamestnávateľov pre deti zamestnancov má zlepšiť zdravie detí

Cieľom príspevku z dielne SNS je tiež zabezpečiť, aby mali všetky deti prístup k športovým aktivitám. Návrh koaličnej strany, ktorý ide v parlamente do druhého čítania, v uplynulých dňoch kritizovala Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

"Nejde len o ďalší zákon, ide o reálnu pomoc rodinám, ktoré čelia rastúcim nákladom spojeným so športovými aktivitami ich detí. Týmto krokom sa snažíme zlepšiť zdravie detí na Slovensku a zabezpečiť, aby mali všetky deti bez ohľadu na finančné možnosti rodičov prístup k športovým aktivitám," uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Pripomenula, že príspevok by mal byť povinný pre zamestnávateľov s viac ako 49 pracovníkmi. Príspevok má byť vo výške 55 percent oprávnených výdavkov na športové aktivity dieťaťa, maximálne do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.

"SNS si uvedomuje, že podpora rodín a zdravého vývoja detí je kľúčová, a preto prichádzame s konkrétnym riešením," doplnila Škopcová s tým, že pre firmy s menej ako 49 zamestnancami príspevok povinný nebude, avšak môžu ho poskytnúť dobrovoľne.

Návrh zákona podľa SNS tiež podporuje športové organizácie, ktoré budú oprávnené vydávať účtovné doklady potrebné na uplatnenie príspevku.

"Týmto krokom podporujeme nielen rodiny, ale aj športové kluby a organizácie, čo povedie k zvýšeniu ich ekonomickej aktivity a zapojeniu väčšieho počtu detí do športu," priblížila Škopcová.

Návrh SNS však kritizovali zamestnávatelia z APZD, ktorí so zavedením príspevku nesúhlasia.

"Tento návrh považujeme za nekoncepčný, najmä v kontexte prijatého konsolidačného balíčka, ktorý zvýšil dane, odvody a zaviedol daň z finančných transakcií. Aktuálny návrh, o ktorom rokuje parlament, pridáva k týmto záťažiam ďalšie neprimerané bremeno a môže byť pomyselným klincom do rakvy, ktorý výrazne ohrozí schopnosť firiem ďalej fungovať," uviedol v stredu Marcel Valocka.

Asociácia tiež upozornila, že návrh bol predložený bez diskusie so sociálnymi partnermi a bez analýzy dosahov na podnikateľské prostredie.

(tasr)

  |  

Na Záhorí sa na idúce auto zvalil strom

Na osobné auto spadol počas jazdy medzi obcami Rohožník a Jablonica v okrese Senica odlomený strom. Nikto sa nezranil. Trnavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Polícia v tejto súvislosti vyzýva vodičov, ale aj nemotorových účastníkov premávky na opatrnosť v dôsledku avizovaného silného vetra počas najbližších dní.

(tasr)

  |  

Fico v Bruseli: Prišlo na naše slová, migrácia potrebuje razantné a tvrdé riešenia

Predseda vlády Slovenskej republiky rokoval vo štvrtok na úvod októbrového summitu EÚ v Bruseli o migrácii.

Český premiér Petr Fiala v stredu oznámil, že na zasadnutí Európskej rady sa Česko a viaceré členské krajiny Únie stretnú v snahe presvedčiť ostatné členské krajiny a tiež Európsku komisiu, aby EÚ k tejto otázke zaujala razantnejší postoj.

Podľa Ficovho statusu na Facebooku došlo k tomuto neformálnemu stretnutiu hneď na úvod summitu, a to aj za účasti predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a lídrov Cypru, Česka, Dánska, Grécka, Holandska, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska.

„Prišlo na naše slová, že migrácia potrebuje razantné a tvrdé riešenia. Ukázalo sa ako správne, keď sme kritizovali a hlasovali proti povinným migračným kvótam. Tvrdím to stále, treba jednoznačne chrániť vonkajšie hranice Schengenu a zamerať sa na krajiny pôvodu migrácie," vyhlásil premiér.

Spresnil, že Slovensko je medzi tými členskými krajinami EÚ, ktoré prispievajú k hľadaniu riešenia, a vyjadril spokojnosť s tým, že Európska komisia konečne pochopila urgentnosť tejto situácie.

(tasr)

  |  

Azylová reforma EÚ je pomalá, sťažuje sa nemecký kancelár Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok žiadal rýchlejšie uskutočnenie azylovej reformy Európskej únie. Po príchode na summit EÚ, kde bude migrácia poprednou témou, vyjadril pochybnosti o dohodách o prijímacích centrách v tretích krajinách mimo Únie.

Scholz povedal, že je preňho dôležité, aby sa dohoda 27 štátov EÚ o reforme azylového systému realizovala „nie len postupne, ale urýchlene".

„V Nemecku predložíme potrebné zákony Spolkovému snemu veľmi rýchlo, no bolo by dobré, keby to všade v Európe mohlo byť zavedené rýchlejšie," uviedol kancelár.

Azylovú reformu prijatú na jar tohto roka vnímajú viaceré členské krajiny ako nedostatočnú na riešenie problémov nežiaducej migrácie. Vzhľadom na prechodné obdobia by sa jej zavedenie mohlo natiahnuť až do júna 2026.

Členské štáty EÚ by podľa reformy mali okrem iného mať jednotné postupy na vonkajších hraniciach, aby sa rýchlo zistila odôvodnenosť žiadosti o azyl. Migranti z tzv. bezpečných štátov by mali byť umiestnení v prísne kontrolovaných prijímacích centrách.

Scholz zdôraznil, že presun azylového konania do centier v štátoch mimo EÚ, na čom sa už dohodli Taliansko a Albánsko, sa môže týkať len malého počtu migrantov. Pripomenul, že vlani do Nemecka prišlo neregulárne viac ako 300 000 ľudí a centrá s kapacitou 1000 alebo 2000 ľudí by tomu nezabránili.

Nemecko podľa kancelára v uplynulých mesiacoch znížilo počet žiadostí o azyl o takmer 50 percent inými opatreniami. „Pravdepodobne najlepšie je pustiť sa do práce, nie nič nerobiť a potom si niečo vymyslieť," dodal.