Putin hovoril na samite BRICS o vznikajúcom multipolárnom svetovom poriadku

Medzi hlavami štátov či vlád sú na samite prítomní čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Podľa agentúry TASS je plným členom aj Saudská Arábia, tá to však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

Prezident Vladimir Putin na samite povedal, že túžbu o vstup vyjadrilo už viac než 30 ďalších krajín. Zároveň vyzval súčasných členov, aby zvážili, ako by mohli riešiť najnaliehavejšie otázky vo svete vrátane „akútnych regionálnych konfliktov“.

Taktiež navrhol, aby okrem rozširovania diskutovali aj o užšej finančnej spolupráci a vzniku aliancie v odvetví umelej inteligencie, ktorá by regulovala a stanovovala etické normy.

Vo svojom prejave hovoril aj o myšlienke vytvoriť burzu obilia medzi krajinami BRICS, ktoré patria medzi „najväčších svetových producentov obilnín, strukovín a olejnín“. Podľa neho by takýto spôsob chránil obchodovanie medzi nimi aj ďalšími krajinami na globálnom Juhu pred vonkajšími zásahmi a „pokusmi o vytvorenie umelého nedostatku potravín“. Neskôr by sa táto burza mohla pretvoriť na obchodovanie s inými komoditami.

Šéf Kremľa sa zorganizovaním samitu v Kazani podľa agentúry AFP snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali. Moskva zároveň dúfa, že BRICS sa stane akousi protiváhou západných medzinárodných organizácií, ako je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7. Tento postoj podporuje aj Si Ťin-pching.

S Putinom sa vo štvrtok na okraj záverečného dňa samitu stretne aj generálny tajomník OSN António Guterres. Proti tejto schôdzke sa ohradila Ukrajina, podľa ktorej Guterres odmietol jej pozvanie na mierový samit vo Švajčiarsku, no na pozvanie „od vojnového zločinca Putina“ do Kazane prišiel.

Hovorca šéfa OSN reagoval, že návšteva v Rusku sa koná v rámci pravidelnej účasti na „organizáciách s veľkým počtom dôležitých členských štátov“. Označil to tiež za príležitosť na „opätovné potvrdenie dobre známych postojov“ Guterresa ku konfliktu na Ukrajine „a podmienok pre spravodlivý mier“.

(tasr)