Opakovanie ročníka nie je trest, hovorí ministerstvo školstva. Ničíte deťom budúcnosť, oponujú odborníci

Pandemická situácia uzavrela od októbra 2020 pre väčšinu žiakov brány škôl. Prezenčne sa s určitými obmedzeniami mohli vzdelávať len deti zo sociálne znevýhodnených rodín a marginalizovaných komunít. Dištančné štúdium v ich prípade neprichádzalo do úvahy, lebo nemali prístup na internet.

Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky sa v školskom roku 2019/2020 do dištančného vzdelávania nezapojilo asi 52-tisíc žiakov a žiačok základných a stredných škôl (7,5 percenta žiackej populácie). Približne 128-tisíc žiakov a žiačok, zhruba 18,5 percenta žiackej populácie, sa neučilo prostredníctvom internetu. Dá sa predpokladať, že v tomto školskom roku bude tento počet ešte vyšší.

Vo februári povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS), že žiaci nebudú pre pandémiu hodnotení známkou neprospel. Podotkol, že nie je personálne ani kapacitne možné, aby desaťtisíce z nich opakovali ročník.

Ministerstvo sa nedostatočne snaží, žiaci majú medzery v učive

Pár mesiacov nato rezort zmenil rétoriku. Dňa 26. mája 2021 vydalo ministerstvo usmernenie, ktoré sa týka hodnotenia žiakov základných škôl v školskom roku 2020/2021. Vyplýva z neho, že bude možné, aby žiaci základných škôl opakovali ročník.

„Intenzívne sme o opakovaní ročníka komunikovali s riaditeľmi, asociáciami riaditeľov, školami aj poradňami, keďže o opakovanie ročníka pre niektorých žiakov žiadali školy, poradne, ako aj niektorí rodičia,“ tvrdí ministerstvo.

Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Štátny pedagogický ústav uviedol, že označenie vzdelávacích výsledkov žiaka ako nedostatočné je demotivujúcim prvkom a znižuje vieru žiaka vo vlastný pokrok, úspech a možnosti uplatnenia.

Organizácia Centrum vzdelávacích analýz vypracovala verejnú výzvu, ktorú podpísali viaceré osobnosti z mimovládnych organizácií a občianskych združení venujúcich sa v podmienkach Slovenska školstvu. Vo výzve analytici žiadajú, aby ministerstvo usmernenie upravilo tak, aby opakovanie ročníka nebolo možné. Argumentujú, že značná časť žiakov nemala počas pandémie prístup k vzdelaniu, a to nie vlastným pričinením.

Dištančné vzdelávanie sa vraj nedá považovať za plnohodnotnú náhradu prezenčného vyučovania, čo sa zrejme odrazí aj na úrovni vedomostí žiakov. Školy boli navyše v tomto školskom roku zatvorené dlhšie než počas minulého roka.

Ministerstvo: Urobili sme, čo sa dalo. Odborníci: Nestačí

Gröhlingov rezort oponuje. Školy sa sťažené podmienky usilovali reflektovať. Využívali online vzdelávanie, komunikáciu cez telefón či pracovné listy. Využívali aj prezenčnú výučbu v malých skupinách – päť žiakov plus jeden pedagogický zamestnanec pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Napriek tomu sa časť žiakov do výučby vôbec nezapájala. Ministerstvo tvrdí, že by to znamenalo ich neúspech a výrazné zaostávanie za rovesníkmi v ďalších ročníkoch. Z takýchto následkov však odborníci vinia práve rezort.

„Do letných škôl a doučovania sa nepodarilo zapojiť dostatočný počet detí, minimum škôl sa zapojilo aj do pilotného overovania upraveného obsahu vzdelávania. Navyše, letné školy neboli realizované spôsobom, aby mohli tieto straty vykompenzovať (trvali príliš krátko a dostatočne sa nesústreďovali na rozvíjanie dôležitých zručností, najmä v oblasti čitateľskej a matematickej gramotnosti). Školy zo strany ministerstva školstva nedostali dostatočnú podporu na prácu s ohrozenými deťmi, a tak nemusia vidieť inú možnosť, ako nechať žiakov, aby si ročník zopakovali,“ varuje analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Tu už hovoríme priamo o rómskych deťoch. Percentá ich zapojenia do výučby sú alarmujúce.

„Podľa kvalifikovaných odhadov eduRomy sa v prvej vlne pandémie nezapojilo takmer 70 percent týchto offline žiakov do dištančného vzdelávania a viac ako 60 percent týchto žiakov nemalo s učiteľom žiadny kontakt,“ približuje Vlado Rafael, riaditeľ vzdelávacej mimovládky eduRoma.

Predčasné opustenie školy, neuplatniteľnosť na trhu práce

Dosahy môžu byť katastrofálne, niektoré deti by ročník opakovali už viacnásobne. „Pre tieto deti opakovanie ročníka znamená aj to, že sa im tiež výrazne znižujú šance riadne dokončiť základnú školu a dostať sa na strednú školu,“ vysvetľuje Rafael. To môže mať negatívne následky na ich celkovú uplatniteľnosť v dospelosti.

Podľa analytikov z Centra vzdelávacích analýz je správne, aby sa do vyšších ročníkov dostali deti bez adekvátnych vedomostí. Nenesú totiž zodpovednosť za nedostatočné vzdelávacie výsledky v dôsledku mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou.

Ministerstvo školstva trvá na svojom stanovisku. Opakovanie ročníka nie je trest, ale nástroj, ako žiak získa potrebné vedomosti na napredovanie. „Výsledky výskumu ukazujú, že opakovanie ročníka nie je účinné opatrenie na zlepšenie vzdelávacích výsledkov žiakov,“ oponuje Rehúš.

Odnesú si to najmä rómske deti, je to nespravodlivé

O opakovaní ročníka rozhodnú učitelia, podľa ministerstva sú tými najpovolanejšími. S deťmi strávili najviac času a poznajú ich vedomosti. Rezort dúfa, že toto krajné riešenie posúdia citlivo. Štátny pedagogický ústav nabáda, že hodnotenie by malo byť pre každé dieťa motiváciou, podporou, malo by byť spravodlivé, rešpektujúce a objektívne.

Odborníci sa domnievajú, že v mnohých prípadoch to takéto ružové nebude. Školy nedostali zo strany ministerstva školstva dostatočnú podporu na prácu s ohrozenými deťmi. Nemusia preto vidieť inú možnosť, ako nechať žiakov prepadnúť.

„Maturanti vďaka pandémii nemuseli maturovať – pretože sú to onedlho potencionálni prvovoliči a nahlas celospoločensky a sebavedomo svoje požiadavky komunikovali. Rómske deti nemajú žiadne zastúpenie, nemá sa ich kto zastať. Navyše, nemajú žiadny či už praktický, alebo symbolický politický výtlak, preto si ročník zopakujú,“ myslí si Rafael.

Učitelia nevládzu, chýbajú špeciálni pedagógovia

Predpoklady na zázraky nie sú ani na strane vyučujúcich. Väčšinu z nich dištančné vzdelávanie vyšťavilo. Vyplynulo to z prieskumu Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka. Až 95 percent učiteľov vo svojej práci pociťuje stres, takmer 60 percent sa cíti vyčerpane a takmer polovica uvažovala o odchode z profesie.

Zopakovanie ročníka však podľa analytikov nič nevyrieši. Navrhujú vo väčšej miere podporiť program doučovania a zapojiť doň relevantnú časť ohrozených detí. Investovať by sa malo aj do odborného personálu, ktorý by deťom poskytoval individuálnu podporu. Ide najmä o špeciálnych, sociálnych a liečebných pedagógov či školských
psychológov.

„V dlhodobom horizonte pracujeme na zmenách v učive, ktoré školám zadefinujú požiadavky nie na ročníky, ale na skupiny ročníkov (takzvané „cykly“), čo umožní v prípade nutnosti časť učiva presunúť do ďalšieho ročníka a riešiť aj takéto prípady,“ uzavrelo tlačové oddelenie.