Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán v chaose. Teherán je vyľudnený a Chameneí hľadá útočisko v Rusku

Eskalácia napätia medzi Izraelom a Iránom spustila masový útek obyvateľov z Teheránu. Ľudia utekajú na východ a sever krajiny. Cesty sú ochromené dopravnými zápchami, benzínky kolabujú a v obchodoch chýbajú základné potraviny.

Paniku znásobilo varovanie izraelského ministra obrany, že „Teherán zaplatí“. Podľa exilového portálu Iran International sa najvyšší vodca Alí Chameneí ukryl do podzemného bunkra, v ktorom sa zdržiava s rodinou.

Izrael údajne vyslal odkaz, že žiadna lokalita vrátane Mašhadu vzdialeného 2 300 kilometrov nie je v bezpečí. Diplomatické zdroje tvrdia, že Chameneí môže byť zlikvidovaný, ak neukončí jadrový program.

Jeho okolie údajne rokuje s Moskvou o možnom úniku z krajiny. Ruská strana vraj prisľúbila bezpečný koridor. Vlastné únikové trasy si pripravujú aj iní predstavitelia režimu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Leyenová: EÚ má na samite G7 štyri priority vrátane tlaku na Rusko a Irán

Ursula von der Leyenová oznámila, že Európska únia prináša na samit G7 v Kanade štyri hlavné priority.

Prvou je obnova stability a predvídateľnosti v globálnej ekonomike. Podľa nej narastajúce obchodné napätie a neistota brzdia investície a znižujú výdavky domácností.

Druhou prioritou je ekonomická bezpečnosť. G7 musí reagovať na neférové praktiky netrhových ekonomík, diverzifikovať dodávateľské reťazce a chrániť citlivé sektory, ako je oceliarstvo či farmácia.

Tretím bodom je tlak na Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Leyenová pripomenula, že vďaka sankciám klesli ruské príjmy z ropy a plynu o 80 percent, a zdôraznila potrebu ďalšej finančnej pomoci Ukrajine po roku 2026.

Poslednou témou je situácia na Blízkom východe. EÚ podporuje Izrael a zároveň požaduje trvalé riešenie konfliktu a trvá na tom, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

Leyenová vyjadrila aj solidaritu s Kanadou, ktorú trápi vlna rozsiahlych požiarov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rakúsko navrhne Viedeň ako miesto rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v pondelok do Viedne na svoju prvú návštevu Rakúska od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Počas pobytu sa plánuje stretnúť s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a kancelárom Christianom Stockerom.

Počas návštevy prezidenta Zelenského má Rakúsko navrhnúť Viedeň ako platformu na rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Informáciu priniesla Ukrajinska pravda s odvolaním sa na tlačovú kanceláriu vicekancelára a predsedu SPÖ Andreasa Bablera.

V minulosti sa zvažoval aj Vatikán, no Moskva túto možnosť odmietla. Zelenskyj sa vyjadril, že je pripravený rokovať v akomkoľvek formáte.

Hoci Rakúsko nie je členom NATO a deklaruje vojenskú neutralitu, v politickej rovine zaujíma aktívne postoje. Štát doteraz poskytol Ukrajine a jej susedom pomoc v hodnote takmer 300 miliónov eur.

Návštevu kritizovala krajne pravicová strana FPÖ, ktorá ju označila za porušenie neutrality, a otvorene podporuje proruské postoje.

Zelenskyj po návšteve odcestuje na samit G7 v Kanade.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Kyjev žiada tvrdšie sankcie pred G7, cieľom je Putinova ropa a flotila

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval podľa portálu Jevropejska pravda pred samitom G7 na tvrdšie energetické sankcie voči Rusku.

Reagoval tak na nedávny ruský raketový útok na energetickú infraštruktúru v Kremenčuku, ktorý označil za súčasť širšej kampane na zničenie ukrajinského civilného energetického systému.

Sybiha navrhuje strop na cenu ruskej ropy vo výške 30 dolárov, obmedzenia pre takzvanú tieňovú flotilu a ďalšie kroky, ktoré by podľa neho zasiahli ruský režim tam, kde ho to najviac bolí – v energetike.

Zároveň kritizoval Putina za predstieraný mierový postoj a pokračujúci teror voči Ukrajine.

K výzve na sprísnenie sankcií sa pridala aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá zdôraznila potrebu zvýšiť tlak na Moskvu.

EÚ už pripravuje 18. balík sankcií, no zatiaľ čelí váhaniu zo strany Donalda Trumpa, ktorý tvrdí, že nové opatrenia by mohli skomplikovať snahy o prímerie.

(jevropejska pravda, lup)

Minúta  |  

Vlna podnetov na slovenské podniky: otváracie hodiny musia byť v maďarčine

Podnikatelia v Nových Zámkoch čelia vlne upozornení za nedodržiavanie zákona o menšinových jazykoch. Úrad vlády ich vyzýva, aby informácie o otváracích hodinách vo svojich prevádzkach uvádzali okrem slovenčiny aj v maďarčine.

Dôvodom je podľa Denníka N séria podnetov, ktoré zasielajú aktivisti z facebookovej skupiny Érsekújvár, én így szeretlek (v preklade "Milujeme Nové Zámky").

Hlavným iniciátorom je administrátor skupiny Róbert Hanckó, ktorý spolu s ďalšími členmi monitoruje porušenia jazykového zákona a odosiela podnety úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny.

V posledných týždňoch tak podnikatelia dostávajú hromadné výzvy na doplnenie nápisov v maďarčine.

Splnomocnenec Ákos Horony potvrdil, že po zjednodušení systému na elektronické podávanie podnetov Úradu vlády SR prišlo viac ako 400 hlásení, čo považuje za prekvapivý nárast.

Úrad tieto prípady posudzuje a podnikateľom môže nariadiť aj pokutu. Umožňuje to zákon o používaní jazykov menšín z roku 2011.

(max)

Minúta  |  

Lukašenko: Zemiaky len dvakrát týždenne, inak to škodí postave

Alexandr Lukašenko odporučil Bielorusom jesť zemiaky maximálne dvakrát týždenne, údajne pre štíhlu líniu. Jeho výrok však prišiel v čase, keď krajinu trápi nedostatok tejto základnej potraviny, uvádza portál Echo24.

Podľa miestnych úradov v niektorých oblastiach chýbali zemiaky v obchodoch, preto sa využili štátne rezervy. Lukašenko zároveň priznal, že časť úrody skončila v Rusku, kde ceny zemiakov výrazne stúpli po zlej minuloročnej sezóne. Farmári tam predávali výhodnejšie.

Situáciu označil za dôsledok možného sprisahania proti vláde. Neuviedol však, kto má za ním stáť.

Bielorusko medzitým zrušilo zákaz dovozu zemiakov a cibule z EÚ, čo podľa pozorovateľov potvrdzuje závažnosť situácie.

Lukašenko zároveň vyzval na pestovanie dostatočného množstva zemiakov pre domáci trh aj export. Odporučil ich konzumovať iba ako kašu alebo pečené.

Podľa expertov krízu spôsobilo nepriaznivé počasie ako mrazy a sucho, ktoré znížili úrodu.

(echo24, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.