Vianoce na trávniku

Od začiatku sa Boh vydáva napospas človeku. Aj takto by sa dalo opísať tajomstvo Vianoc s pohľadom na našu slobodu. V Ježišovi Kristovi sa nám ukazuje Boh, ktorý vstúpi tam, kde mu človek otvorí dvere. Opäť budeme svedkami reálne zabuchnutých dverí krátko pred jeho príchodom na svet. Ale objavia sa aj skutočné príbehy otvorených dverí.

Pár dní pred Vianocami podľa niektorých ukázali príklad „otvorených dverí“ aj nedávne majstrovstvá sveta vo futbale. Bolo to svedectvo viacerých hráčov, ktorí pri svojich výkonoch prejavili rôznymi spôsobmi navonok svoju vieru. Zákaz viditeľných náboženských sloganov na oblečení, ktorý vydala FIFA, neodradil hráčov od iných spôsobov prejavu svojich postojov. Medzi výstrednejšie patrili tetovania, ako napríklad ruženec či podobizeň Ježiša Krista s tŕňovou korunou na ramene tridsaťpäťročného argentínskeho kapitána Lionela Messiho. Jeho spoluhráč Gonzalo Montiel zasa po rozhodujúcej jedenástke odhalil pred kamerami veľké tetovanie Panny Márie.

Oveľa viac však zarezonovali slová. Čerešničkou nielen na futbalovej torte bolo vyjadrenie najlepšieho hráča turnaja Lionela Messiho, ktorý si bol podľa vlastných slov vopred istý, že mu „Boh daruje toto víťazstvo.“ Toto vyjadrenie len korunovalo výroky iných hráčov, ktorí sa nehanbili verejne priznať k svojej viere. 

Počas majstrovstiev sveta bola dokonca spustená iniciatíva sociálnych médií „Impulzy viery“, ktorá prostredníctvom svojich kanálov každý deň uverejňovala citát kresťanského hráča, a tak oslovila viac ako 700 000 ľudí. Táto iniciatíva jasne ukázala, aké rôznorodé sú náboženské predstavy futbalových hviezd. „Každé ráno vstávam a ďakujem Bohu za to, čo môžem zažiť,“ zneli slová čerstvého držiteľa Zlatej lopty, ktoré zverejnil krátko po víťazstve Argentíny.

V podobnom duchu sa niesli výroky ďalších futbalových hviezd. Cristiano Ronaldo: „Môj talent je dar od Boha.“  Francúzsky útočník Olivier Giroud: „Študujem Bibliu a chcem vedieť viac o Ježišovi“. Brankár Nemecka Manuel Neuer: „Verím v Boha a modlím sa.“ Zahanbiť sa nenechal ani Brazílčan Neymar, ktorý po prehre s Chorvátskom zverejnil na Instagrame modlitbu: „Ďakujem ti za všetko, Bože môj, všetko si mi dal a nemôžem sa na nič sťažovať. Tebe patrí vždy všetka česť a sláva, bez ohľadu na okolnosti.“ Hoci to podľa jeho slov bola „porážka, ktorá najviac bolela“ a jeho tím si za svoju bojovnosť až do konca majstrovstiev titul zaslúžil, „nebola to Božia vôľa,“ komentoval výsledok 30-ročný futbalista.

Jeho tímový kolega Dani Alves ho utešoval na Instagrame slovami, že víťazstvo na majstrovstvách sveta nerobí ľudí lepšími ako sú ostatní. On sám rozumie pod víťazstvom inšpirovanie ľudí tak, ako to robí aj Neymar. „Najväčšou trofejou v našich životoch budú vždy ľudia, ktorých môžeme ovplyvniť naším príkladom v tejto spoločnosti. Na to nám Boh dal tento dar.“ Rovnako ako šťastie, aj bolesť je len pominuteľná, a preto by sme ju mali prijať, no potom nechať odísť a vrátiť sa späť k svojej „misii“.

Aj iný brazílsky útočník Vicinius opísal vyradenie z majstrovstiev ako najhorší deň svojho života, no nezabudol zdôrazniť, že „Božie plány sú väčšie ako tie naše. Vrátime sa silnejší ako kedykoľvek predtým.“ Brazílsky reprezentačný brankár Alisson v mene svojho tímu povedal: „Niektorí dôverujú autám, niektorí koňom, ale my veríme v meno Pána, nášho Boha.“

Nielen celkový výsledok turnaja, ale aj podobné vyjadrenia určite potešili aj najznámejšieho argentínskeho fanúšika pápeža Františka. Argentínsky kuriálny kardinál Leonardo Sandri potvrdil športovú radosť Svätého otca, ktorý už pár hodín pred výsledkom zápasu a turnaja nahral pre víťaza tento odkaz: „Všetci víťazom blahoželajú. Svoje víťazstvo by mali prežiť v pokore. A tí, ktorí nevyhrajú, nech sa radujú tiež; pretože najväčšou hodnotou nie je vyhrať alebo nevyhrať, ale hrať fér a dobre.“

Veľké futbalové hviezdy tak v uplynulých týždňoch ukázali na jednu nenápadnú – betlehemskú. Táto hviezda totiž zjavuje ten najväčší zápas, ktorý vyhral Boh o človeka. Hľadať obetného baránka je často neskoro. Rečnícka otázka „Kde bol Boh, keď…?“ zostáva ťaživou výčitkou. Skúsme ju dať do prítomného času a pootvoriť dvere.