Prvé dieťa

Keď dieťa zaplače, hneď bežíme k nemu a skúšame prísť na to, prečo plače. Potrebuje prebaliť? Je hladné? Alebo je nebodaj choré? Prvé dieťa postaví rodičov do pozoru. Čo potom, keď príde druhé, tretie a ďalšie dieťa? Väčšinou to už vyzerá ináč. Zaplače? To nič, veď to je bežné, to už dobre poznáme. Zakašle? Určite to nebude nič vážne. Už to neprežívame tak úzkostlivo. V niektorých prípadoch to oslobodzuje. Ale určite nie v prípade dieťaťa, ktoré oslavujú kresťania na Vianoce.

Ako zareagujeme, keď sa blížia Vianoce? No znova – ďalšie narodenie Ježiša Krista! Už koľké v poradí? Už som si zvykol: kúpiť nejaké darčeky, zadovážiť stromček, upratať byt, urobiť poriadok v duši… Toto robíme, keď sa opakujú Vianoce. Ale neprestal som ich brať naozaj vážne? Vidím ešte skutočnú hĺbku Vianoc? Tak ako pri prvom dieťati? Možno sa občas potrebujem znova vrátiť – vrátiť sa k tomu prvému Dieťaťu.

Žiť – nie živoriť, ani žúrovať

Hovoríme, že Vianoce, to nie sú v prvom rade darčeky: je to skôr dar, ktorý na Vianoce Boh dáva nám. Keď kupujeme alebo vyrábame darčeky my, väčšinou sa riadime podľa istých pravidiel. Jedným z nich je, že ak je pre nás niekto dôležitý, chceme mu dať osobný dar – nech to nie je len niečo formálne. Ale dať takýto osobný dar sa mi podarí vtedy, ak danú osobu naozaj dobre poznám: viem, čo potrebuje, čo jej chýba, čo ju poteší – vtedy je ten dar naozaj osobný. A práve takýto dar nám Boh dáva na Vianoce. Je to osobný dar v pravom a plnom zmysle slova. Lebo Boh nás pozná najlepšie – dokonca lepšie, ako sa poznáme my sami.

Boh vie, čo potrebujeme: žiť, a nie nie živoriť, nie prežívať, nie „žúrovať“ – ale žiť život v plnosti, radosti a Láske. A toto je život, ktorý prináša Boh v betlehemskom Dieťati.

Dieťa si priam žiada, aby sme sa k nemu priblížili, aby sme sa ho dotkli, aby sme ho objali. A práve v tomto objatí sa začína skutočný život. Boh toto náručie naplno otvára v Betleheme a nezavrie ho ani na kríži.

Božia prax na zemi

Ďalším častým pravidlom pri kupovaní darčekov je, aby to bol praktický darček. Jedno dievča to vystihlo naozaj pekne. Na otázku, ako vníma Vianoce, táto dcéra lekára odpovedala: „To je jednoduché. Boh má v nebi dom, ale na zemi si otvoril prax.“ Pekný pohľad na Vianoce. Akú prax si Boh otvára? Prax budovania mostov.

Do vianočnej scénky v našom spoločenstve som vložil aj veršík: „Veď on preto zišiel z tej nebeskej vlasti, aby v našich srdciach odstránil priepasti.“ Dnes sa často skloňuje slovo polarizácia. Raz je kameňom úrazu vírus, inokedy vojna, nezriedka ideológia. Boh neprichádza, aby polarizoval, ale aby budoval mosty; aby sa sám stal mostom medzi nebom a zemou i medzi nami navzájom.

V spomenutej vianočnej scénke sa preto objavili aj slová, že sa síce „musíme chrániť pred nákazou tela, no je tu horší vírus a je ho tak veľa“. Preto môžeme v tomto obraze povedať, že darom Vianoc je Láska, ktorá nás môže zmeniť: môže nám premeniť srdce, dať nám novú DNA, novú prirodzenosť, aby sme sa čím viac podobali Bohu. A toto je ten praktický dar par excellence na každý jeden deň.

Cenovka

A čo to presne znamená, to nám odhaľuje tretie pravidlo, ktoré dodržiavame pri kupovaní darčekov. Z kupovaných darčekov dávame dole cenovky – lebo sa vraj nepatrí, aby ten druhý videl, koľko som investoval. Boh nie je takto falošne skromný, on nedáva dole cenovku. Jasne ukazuje, že neinvestoval iba niečo zo svojho času, síl či prostriedkov – Boh sa investuje celý.

Na ikone Narodenia Pána jasne vidíme „cenovku“ tohto daru: Pán Ježiš je na nej zavinutý do plienok; boli to vlastne niekoľko metrov dlhé plachty. Svätý Ján Zlatoústy a mnohí iní práve v tých plienkach vidia obraz plachiet, do ktorých bolo o vyše tridsať rokov neskôr zavinuté jeho mŕtve telo. Aj jasle, do ktorých je Pán Ježiš na ikone uložený, nápadne pripomínajú rakvu. Jaskyňa, v ktorej sa narodil, naznačuje jaskyňu, do ktorej bude uložený po svojej smrti.

Mnohým to pripadá morbídne, kazí to romantiku Vianoc. Možno… Dokiaľ nevidíme, že toto je Božia cenovka – aby sme pred očami mali dar, ktorý prináša. Aby sme ten dar aj otvorili. Táto cenovka nám potom ukazuje aj našu vlastnú cenu.