Vianočný pozdrav „Kristus sa rodí!“ zaznel na Ukrajine tento rok aj skôr

Internetový portál ukrgate.com informoval o tamojšej spoločnej iniciatíve gréckokatolíkov a Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC). Práve na sviatok Narodenia Pána, 25. 12. 2022 (podľa gregoriánskeho kalendára) sa stretli ich predstavitelia, hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vrchný arcibiskup Sviatoslav Ševčuk a metropolita UPC Epifanij (Dumenko) a dohodli sa na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny. Jej úlohou bude zaoberať sa konkrétnymi otázkami komplexnej reformy liturgického kalendára, ktoré potom predloží legislatívnym orgánom týchto cirkví.

V spoločnom vyhlásení vyjadrili cirkevní predstavitelia snahu „o koordináciu postojov k reforme cirkevného kalendára, ktorej potreba sa ukazuje najmä pred najväčšími sviatkami Narodenia Pána a Paschy.“ Časový rámec spoločnej reformy kalendára určuje rok 2025, čo má minimálne dva dôvody. Ten prvý, praktický dôvod spočíva v tom, že po ôsmich rokoch bude dátum slávenia Paschy podľa gregoriánskeho i juliánskeho kalendára opäť rovnaký. Druhým, dôležitejším dôvodom je 1700. výročie Prvého všeobecného snemu v Nicey, na ktorom sa riešila okrem iného aj otázka dátumu slávenia Veľkej noci vo vtedajšej cirkvi.  

O potrebe zmeny kalendára hovoril vrchný arcibiskup Ševčuk v minulosti už viackrát, pričom však opakovane zdôrazňoval potrebu jednotného postupu s pravoslávnymi cirkvami. Spoločným postupom chcel prímas gréckokatolíkov zamedziť ďalšiemu rozdeleniu, ktorého je podľa jeho vlastných slov na Ukrajine už aj tak dosť a jednota cirkvi má prednosť. Arcibiskup pripomenul pokusy o reformu kalendára v niektorých pravoslávnych cirkvách v 20. storočí, ktoré nakoniec pre odmietnutie časťou veriacich i hierarchie spôsobili doteraz pretrvávajúce rozkoly.

Hoci sa päťmiliónová Ukrajinská gréckokatolícka cirkev na svojom území oficiálne ešte riadi juliánskym kalendárom, mnoho veriacich žije a pracuje v zahraničí, kde sa cirkevné sviatky orientujú podľa gregoriánskeho kalendára, a preto sa mnohí ukrajinskí gréckokatolíci v diaspóre tomuto kalendáru prispôsobili už skôr. Arcibiskup uvádza ako príklad svoje pôsobenie v Argentíne v rokoch 2009 až 2011, kde ukrajinskí veriaci presedlali na gregoriánsky kalendár prakticky hneď po svojom príchode. Rovnaké riešenie otázky cirkevného kalendára platí aj pre krajiny ako Taliansko, Portugalsko a Španielsko.

Na Ukrajine samotnej sa však s reformou kalendára až doposiaľ váhalo; proces však urýchlila súčasná dramatická situácia. Pre ukrajinských gréckokatolíkov na Slovensku je tento rok prechodný, keďže niektorí vyslovene prejavili záujem a slávili sviatok Narodenia Pána 25. decembra. Podľa správcu Ukrajinskej gréckokatolíckej misie v hlavnom meste SR o. Igora Marusyna tak urobilo zhruba 50 percent veriacich, pričom ostatní prejavili záujem o slávenie Vianoc ešte s trinásťdňovým posunom, teda 7. januára.

Podobný postoj v otázke kalendára, ako vrchný arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, zdieľa aj konštantínopolský patriarcha Bartolomej I., ktorý pre tlačovú agentúru Zenit nedávno znova potvrdil svoju túžbu po všeobecnom zjednotení kresťanov v tejto problematike. Vo svojich vyjadreniach vkladá rovnako veľké nádeje do blížiaceho sa výročia Prvého nicejského snemu: „Našim cieľom je nájsť v rámci jubilea riešenie pre Veľkú noc. Aj pápež má v tejto otázke najlepšie úmysly a myslím si, že nadišiel ten správny moment tak pre ortodoxné cirkvi, ako aj pre katolíkov, aby sme stanovili spoločný dátum slávenia Kristovho vzkriesenia.“

Ekumenický patriarcha vedome hovorí len o termíne Veľkej noci, keďže viaceré pravoslávne cirkvi dnes už slávia sviatky Vianoc podľa gregoriánskeho, či presnejšie podľa tzv. „neojuliánskeho“ kalendára. Ten bol zavedený na Všepravoslávnom kongrese v Konštantínopole v roku 1923, kde sa všetci účastníci dohodli pre dátumový skok z 9. na 24. marca 1924. neojuliánsky kalendár má vraj až desaťkrát presnejšie zohľadňovať slnečný rok ako gregoriánsky, čo však zrejme pocítia až nasledujúce generácie, keďže prvá markantná odchýlka o jeden deň sa prejaví v roku 2800.

Každopádne sa niektoré cirkvi po počiatočnom zavedení neojuliánskeho kalendára neskôr opäť vrátili k pôvodnej juliánskej verzii. A aby toho nebolo málo, niektoré sa rozhodli pre kompromisný „hybridný“ kalendár, ktorý nesie názov po vtedajšom konštantínopolskom patriarchovi Meletiovi IV. Nepohyblivé sviatky ako Vianoce sa v ňom riadia gregoriánskym, kým pohyblivé sviatky počnúc Veľkou nocou sledujú juliánsky kalendár. Dôvod pre tento kompromis zrejme spočíva v skutočnosti, že pravoslávne cirkvi chcú zachovať predpis Prvého nicejského snemu, podľa ktorého kresťanská Pascha nemá kolidovať s termínom židovskej Veľkej noci, k čomu však podľa gregoriánskeho kalendára z času na čas dochádza.

Reforme kalendára je naklonený aj pápež František, pričom je podľa kardinála Kurta Kocha pripravený pristúpiť aj na kompromisné riešenie, ak by ho prijali všetky cirkvi jednotne. Iniciatívu ukrajinských východných cirkví slávenia Vianoc i Paschy v novom termíne možno teda okrem kontextu vojny zaradiť do širšieho rámca cirkevnej jednoty. Cesta zjednotenia v otázke kalendára je totiž dôležitým momentom priblíženia sa k ideálu zakladateľa kresťanstva, ktorý si želal a modlil sa, „aby všetci boli jedno.“ (Jn 17,21) Na tom sa dnes zhodujú takmer všetci predstavitelia cirkví a cirkevných spoločenstiev, pre ktorých je znak jednoty podstatným znakom nádeje v rozdelenom svete.