Čo nás čaká v novom roku

Vo svojej pastoračnej praxi sa občas stretávam s typom otvorených otázok, na ktoré nepoznám odpoveď. Najčastejšie mi ich kladú snúbenci pred sobášom: „Povedzte, čo nás v našom manželstve čaká?“ Toto je otvorená otázka v úzkom zmysle slova, lebo necháva takmer všetko otvorené. Takmer preto, lebo sa dá spresniť či usmerniť malou zmenou opytovacieho zámena.

Stojíme na začiatku ďalšieho kalendárneho roka a okrem bilancovania sledujeme v neistej situácii rôzne prognózy v každej oblasti života. Radi by sme dostali odpoveď na otázku, čo nás čaká v oblasti zdravia, vzťahov, ekonomiky, mieru… Sme prirodzene zvedaví.

A práve tu sa môže prejaviť benefit žitého kresťanstva, ktoré nás nechce zneistiť či znepokojiť otázkou: „Čo ma čaká?“ Lebo kresťan sa môže opýtať: „Kto ma čaká?“ Práve na túto otázku dáva totiž odpoveď aj Biblia.

Jednou takou odpoveďou je aj situácia, keď je dvanásťročný Ježiš na púti v Jeruzaleme so svojimi rodičmi. Stratí sa im a oni ho nakoniec po troch dňoch hľadania nachádzajú v chráme. A celú situáciu im vysvetlí jednoduchou protiotázkou: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49) Oni sa znepokojili situáciou, ktorá im spôsobila stres, starosti, nepríjemnosť… A Ježiš im dáva odpoveď na otázku kto: Môj Otec!

Celé pôsobenie Ježiša Krista na zemi je poznačené týmto motívom: Vzťah s Otcom. Všetci poznáme vyjadrenia typu: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.“ (Jn 4,34) „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10,30) „Lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Jn 5,30) A krátko pred odchodom sa rozpráva so svojím Otcom slovami: „Všetko, čo je moje, je tvoje a všetko, čo je tvoje, je moje.“ (Jn 17,10)

A myslím si, že jeden z najkrajších obrazov Boha Otca ukazuje Pán Ježiš v podobenstve o márnotratnom (stratenom) synovi (porov. Lk 15,11-32); všetci poznáme jeho znenie i jeho výklad. Vieme, že aj tu ide o vzťah – vzťah k otcovi: Dvaja synovia nemajú vzťah so svojím otcom. Jeden ho chce prerušiť drasticky – chce, aby otec zomrel: žiada si podiel dedičstva ešte pred otcovou smrťou. Druhý syn, ten starší, síce zostáva s otcom, ale tiež s ním nemá vzťah – on má vzťah s príkazmi, ktoré mu otec dal; nikdy ich podľa svojich slov neporušil, ale ani nenadviazal s otcom vzťah.

Toto môžeme objavovať na prahu nových etáp stále nanovo: Otcovo srdce. Otcovu lásku. Otcovu prítomnosť. Stojíme na prahu nového kalendárneho roka a nevieme, čo nás čaká, ale vo viere vieme kto. Niektorí si dávame predsavzatia. Ako kresťania si môžeme dať aj jedno spoločné: Aby sme sa viac snažili objaviť v našich životoch lásku nášho Otca.

Prakticky nám to možno zmení naše plány, tak ako sa zmenili plány Jozefa a Márie v evanjeliu: mohli byť už dávno doma v Nazarete, namiesto toho sa museli vrátiť do Jeruzalema a tri dni hľadať Ježiša. Aj my si možno do budúceho roka robíme plány.

A niektoré z nich možno nevyjdú – azda aj preto, lebo v nich nepôjde o nášho Otca. A možno mnohému nebudeme ani celkom dobre rozumieť a budeme sa pýtať: „Prečo?“ Ani Panna Mária a Jozef nerozumeli. Ale evanjelium viackrát zachytáva, čo urobila Bohorodička s obsahom, ktorému nerozumela: zachovávala ho vo svojom srdci. A výsledkom jej dlhoročného uvažovania bola neskôr jednoduchá, ale hlboká rada obsluhujúcim na svadbe v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám (Ježiš) povie.“ (Jn 2,5)

Táto veta z Máriinho hĺbavého srdca uviedla do pohybu všetky Kristove zázraky počnúc šesťstolitrovou nádielkou vína pre svadobčanov.

Prvého januára grécko- i rímskokatolíci zároveň liturgicky sprítomňujú udalosť, keď Pán dostáva na ôsmy deň po svojom narodení meno Ježiš. Všetci dostávame ponuku začať nový rok s týmto menom vo svojom srdci. Lebo človek možno nevie, čo ho čaká, ale môže si nasadiť okuliare kresťanstva a uvidieť – kto.

Okuliare viery mi umožnia vidieť, že v neznámej situácii, na neznámych miestach i v neznámych ľuďoch ma čaká známy Ježiš Kristus. Otvorenú otázku Čo nás čaká? tak môžeme spresniť odpoveďou na otázku: Kto? Optika kresťanstva nám umožní jasnejšie zaostriť na osobu Boha, ktorý svoju prítomnosť prisľúbil aj v poslednej vete evanjelia podľa sv. Matúša. Túto prítomnosť pripomína aj známy novoročný vinš:

Pán nech je pred nami a vedie nás.

Pán nech je za nami a tlačí nás.

Pán nech je pod nami a nesie nás.

Pán nech je nad nami a žehná nás.

Pán nech je vôkol nás a chráni nás.

Pán nech je v nás a premieňa nás – na svoj obraz.