Koniec domácich úloh. Škola v Hlohovci inšpiruje, deti majú viac času na záľuby a rodinu

V Základnej škole s materskou školou Koperníkova v Hlohovci sa rozhodli vo februári dať domáce úlohy do roviny dobrovoľného precvičovania a upevňovania učiva.

K tomuto kroku pristúpila škola v súlade s modernizáciou vyučovacieho procesu, názormi psychológov a v záujme odstraňovania stresov žiakov z domácej prípravy. Ukázalo sa, že žiaci majú v sebe veľa snahy a zodpovednosti.

Inšpirovali sa Fínskom

Riaditeľka hlohoveckej základnej školy Denisa Králičová hovorí, že inšpiráciu čerpali vo fínskom modeli vzdelávania, ktorý nepozná domáce úlohy. Na školskej porade sa učitelia zhodli, že by túto časť škandinávskeho systému chceli na mesiac vyskúšať.

Povinné domáce úlohy nahradili odporúčania. „Ak dieťa chce, urobí si ich a ak nie, predmet je pre neho uzavretý a mimo vyučovania sa ním nemusí zaoberať,“ opisuje riaditeľka. Čitateľ možno očakáva, že deti pri toľkej benevolencii zleniveli, ale opak je pravdou. Na prvom stupni si podľa riaditeľky zväčša deti dobrovoľné cvičenia aj tak plnili, ale odbúral sa im skľučujúci pocit povinnosti, čo ich viac motivovalo.

Zvyšok výučbových povinností sa však nezmenil. „Neznamená to, že nepíšeme testy, diktáty a písomné práce. Ako žiak v teste obstojí, je na jeho zodpovednosti. On rozhodne, či si učivo zopakuje, aby ho na druhý deň vedel. Keďže sa doma štúdiu nemusí venovať, rodičia dieťa netlačia,“ dodáva učiteľka.

Viac času s rodinou, menej stresu

Takýto postup má viacero výhod. Ak má dieťa rezervy v predmete, môže si splniť dobrovoľné úlohy, lebo vníma, že slúžia najmä na objavenie medzier, a nie trestanie zo strany učiteľa.

Ak všetko pochopí na hodine, má zasa čas zamerať sa na iné predmety a nemusí zbytočne písať domácu úlohu. Ak malo dieťa predtým napríklad päť úloh, ale problémy len s jedným predmetom, po novom má priestor venovať sa iba tomu predmetu, v ktorom má rezervy.

„Vzniká im väčší časový priestor na venovanie sa koníčkom, čas strávený s rodinou či kamarátmi,“ pokračuje vo vymenúvaní výhod Králičová.

Systém sa páči aj učiteľom. Vnímajú pozitívne, že na začiatku hodiny sa môžu namiesto kontrolovania úloh zamerať na precvičenie prebratého učiva alebo jeho opätovný výklad. Kontrola úloh zaberala vraj približne desať minút z výučby, preto si učitelia nosili prácu domov, aby neuberali z výučbového procesu. Teraz im namiesto toho ostane čas pripraviť sa na ďalší deň.

„Učiteľ sa môže na začiatku hodiny opýtať, či si niekto spravil dobrovoľné cvičenia a ohodnotiť to pluskou alebo jednotkou, ale zvyšok povinností v tomto smere nemá,“ vysvetľuje riaditeľka.

Mohlo by to platiť plošne, inšpirovať sa chcú aj ďalšie školy

Istú dávku opatrnosti v tejto „vzdelávacej zmene“ javili niektorí rodičia. Urobené domáce úlohy totiž považovali za znak toho, že ich potomok je pripravený na nasledujúce vyučovanie.

Postupom času však podľa Králičovej prijali, že dieťa si nastaví časový rámec, ktorý chce jednotlivým predmetom venovať. Potrebovali si len zvyknúť a teraz novoty akceptujú.

Deti podľa výsledkov v ničom nezaostávali, preto vedenie školy tento koncept rovno rozšírilo na všetky triedy a predĺžilo ho do konca školského roka. Stotožnili sa s tým učitelia, žiaci aj rodičia. Či zostanú hlohoveckí žiaci bez úloh aj v budúcom školskom roku, sa rozhodne až v júni.

Podľa špeciálnej pedagogičky Svetlany Síthovej by sa mohol tento koncept u nás uplatniť aj plošnejšie. „Pri správnom nastavení systému a uchopení cieľa je možné realizovať dobrovoľné domáce úlohy celoplošne. Príklady si môžeme brať z mnohých krajín, ktoré koncept domácich úloh nepoznajú vôbec,“ hovorí odborníčka.

Ministerstvo školstva zatiaľ nad takýmto riešením nepremýšľa, ale škola na Koperníkovej ulici už slúži ako vzor aj pre iné. „Minulý týždeň mi volal riaditeľ základnej školy v Moravanoch nad Váhom. Chce sa s nami stretnúť a získať námet, lebo tento koncept ich oslovil. Som rada, že slúžime ako inšpirácia,“ uzatvára Králičová.

Ak to dieťa nepochopí na hodine, ťažko si vypracuje úlohu

Témy sa chopil aj bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Ten upozorňuje, že podľa údajov PISA v roku 2015 strávili 15-ročné deti na Slovensku 18,5 hodiny týždenne štúdiom po vyučovaní – skoro o 1,5 hodiny viac ako je svetový priemer. „Ak teda niekedy rodičia žiadajú menej domácich úloh, majú na to dôvod. V tejto oblasti sme v nadpriemere,“ konštatuje exminister.

Špeciálna pedagogička a bývalá štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová to pokladá za vítaný návrh. „Každé dieťa, každý žiak a žiačka pracujú v škole. Ich centrálna nervová sústava, konkrétne kognícia, pamäť, sústredenie – laickou rečou: ich mozog – je naplno zaťažený. Domáce úlohy si vyžadujú zapojenie tých istých oblastí mozgu. Výsledkom je neraz preťaženie detí či postupné nadobúdanie pocitu neúspechu,“ opisuje negatíva prílišnej záťaže žiakov.

Domáce úlohy by podľa nej nemali byť povinnosťou celoplošne pre všetkých žiakov a za ich nevypracovanie by sme deti nemali trestať. „Pokiaľ žiak na hodine neporozumel učivu, nie je schopný vypracovať ani domácu úlohy, čím pociťuje dvojnásobné zlyhanie,“ vysvetľuje Síthová.

Exminister dodáva, že čas strávený pôvodne kontrolou úloh môžu teraz učitelia využiť produktívnejšie. „Do popredia sa dostávajú inovatívne metódy vyučovania – skupinové aktivity, projekty, medzipredmetová výučba, vyučovanie prírodovedných predmetov vonku v teréne,“ načrtáva Gröhling.