Terchovská kapela Devany: Naše korene poznáme do detailov, podľa toho hráme aj spievame

Keď v Žilinskom kraji výraznejšie zaznie nejaká téma, rada o nej napíšem. Keď však ide o moju rodnú obec, lokálpatriotizmus mi inak ani nedovolí konať. Čitateľom preto v nasledujúcich riadkoch predstavím črtajúci sa mladý talent, ktorý bude čoskoro Terchovú a jej folklór reprezentovať aj v zahraničí.

Ide o skupinu Devany, ktorá vznikla v lete 2022. Umelecký vedúci Andrej Dostál, interpret a pedagóg SZUŠ Akadémia muzika, hľadal, čím by mohol popri desiatkach terchovských muzík prekvapiť publikum. V kraji Jánošíka, o ktorom sa traduje, že v každom druhom dome je nejaký muzikant a v každom prvom spevák, prichádzalo do úvahy len veľké umelecké zoskupenie žien.

Prvotná myšlienka rátala s počtom do tridsať rôzne starých folkloristiek. Nakoniec sa ich našlo deväť vo veku okolo dvadsať rokov: Stanka Bielková, Barbora Rusiňáková, Terézia Rusiňáková, Veronika Valchárová, Lenka Repáňová, Tatiana Repáňová, Terézia Zajacová, Jasmína Vallová a Nikola Jánošíková Laceková.

Názov Devany má symbolizovať, že je ich deväť, ale význam siaha ďaleko do histórie. Devana bola slovanská bohyňa, dcéra Perúna. Toto slovo používal v niektorých básňach aj Pavol Országh Hviezdoslav. Napríklad v kratšej epike „Na Luciu“:

„Postavím sa na grúň v huni —
Devana na druhom grúni:
ona do mňa hnevu šípom,
ja v ňu žarkým Lela vtipom…“

Pôvodne malo ísť o jednorazové vystúpenie na sobotňajšom večernom programe Jánošíkových dní 2022. „Počas skúšok sme zistili, že si rozumieme a u ľudí sme zožali veľký úspech,“ spomína Stanka na okamih, keď im očarení návštevníci terchovského festivalu tlieskali v stoji.

Širokú pozornosť im vyniesol najmä videoklip

Aby mali dievčatá spomienku, svoje vystúpenie nahrali v štúdiu a v septembri k nemu pribudol videoklip. Lokality nahrávania si určili samy, pričom dôraz kládli na prezentáciu Terchovej. Natáčali napríklad na vrchu Oravcové, ktorý je pre dedinu symbolický tým, že sa na ňom nachádza cyrilo-metodský dvojkríž, ďalšej v lesíku pod rozhľadňou Terchovské srdce a aj v terchovskom kostole.

„Vonku bolo sedem stupňov Celzia. Vymrzli sme, pršalo, všade bolo mokro,“ opisuje Terézia. „Všetky sme ochoreli, ale utešovali sme sa, že aj keby to zle dopadlo, aspoň sme pekné a budeme to môcť ukázať v budúcnosti deťom,“ dodáva so smiechom Veronika.

Počasie v konečnom dôsledku dobre dotváralo smutný kolorit piesne. Dievčatá sa totiž v klipe lúčia s chlapcami, ktorí odchádzajú na vojnu. Každá z nich má v úvodnej piesni svoju slohu, na konci sa spieva o silných ženách, ktoré vydržali obdobie, keď boli muži preč a zvládli všetky nástrahy vtedajšej doby. Veronika drží v rukách historickú fotografiu svojho pradeda, ktorý sa zúčastnil na bojoch v prvej svetovej vojne.

Nejde o tradičné terchovské skladby, a predsa sa páčia

Dievčatá sa venujú terchovskému folklóru od detstva a pochádzajú z rôznych ľudových hudieb: Ľudová hudba Bielkovci, Repáňovská muzika či Haštrle.

Inštrumentálna zložka je v zoskupení veľmi silná. Viaceré dievčatá navštevujú konzervatórium. Využívajú sláčikové nástroje, ako husle, viola, violončelo, kontrabas, ale aj klavír a akordeón. „Každá z nás vie spievať a aj hrať,“ vysvetľuje Lenka. Niektoré ovládajú aj tri nástroje.

O svojej všestrannosti hovoria s úplnou pokorou. Zatiaľ čo v hudobnej brandži pôsobia zväčša muzikanti a speváci oddelene, vo folklóre si umelci ťažko predstavia, že by nemali spievať len zato, že hrajú. Obzvlášť medzi Terchovčanmi je bežné, že spievajú, hrajú a tancujú, vie to tam skoro každý umelec.

Úspech medzi domácimi však Devany prekvapil. Ich skladby sú takzvané štylizované, čiže upravené a nezodpovedajú klasickým terchovským spevom. Spievajú štvor- až päťhlas, ale napriek tomu im fanúšikovia autentického terchovského dvojhlasu písali, že z videoklipu majú zimomriavky a veľmi sa im páči.

Najväčší hlasový rozsah má vraj Nikola, ktorá v minulosti vyhrala tretie miesto v celoštátnej súťaži Slávik Slovenska. Vyššie tóny spievajú ešte Stanka a Barbora, druhý hlas Táňa, Lenka a Jasmína, Veronika sa cíti komfortnejšie v nižších tónoch a Terezky majú zasa krásny falzet.

Na texte a pôvode pesničiek panuje pevná zhoda. „Sme patrioti a budeme spievať len terchovské piesne. Naše korene poznáme do detailov a na tom chceme stavať,“ vysvetľuje Dostál. Tomu zodpovedajú aj terchovské kroje, ktoré majú na sebe vo videoklipe – v prvej polovici čisto biele, no od časti v terchovskom kostole divák vidí tradičný farebný kroj aj s účesom.

Najťažšie je stretnúť sa, potom už vládne dobrá nálada

„Je dosť náročné stretnúť sa, lebo každá z nás buď študuje, alebo pracuje v inom meste,“ hovorí Stanka a opisuje, že ona mala skúšky prvú polovicu januára a keď už mala konečne voľno, začalo skúškové obdobie ostatným dievčatám.

Síce nebývajú na skúškach v plnom počte, ale každá príde pripravená. Ich zodpovednosť chváli aj ich umelecký vedúci.

„Fungujú ešte Devany? Nerozhádali sa?“ je vraj častá otázka, ktorú Dostálovi dávajú. „Dievčatá spolu vyrastali a vystupovali odmalička v spoločných súboroch, takže vzťahovo fungujú perfektne,“ opisuje atmosféru na skúškach umelecký riaditeľ.

Dievčatá so smiechom prikyvujú. „Keď už konečne máme nejakú skúšku, väčšinu času sa rozprávame a smejeme. Kapela nám robí radosť a posúva nás,“ dodávajú už vážnejšie. Ich skladby totiž nie sú len o klasickej terchovskej hudbe, ktorá je od roku 2013 zaradená do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Museli sa naučiť spievať a hrať rôzne harmónie.

O vystúpenie ich žiadajú aj v Česku

Plány vydať CD zatiaľ nemajú, radšej sa chcú sústrediť na klipy, ktoré sa zdieľaním dokážu za pár hodín dostať k širokému publiku.

Videoklip A veru sokole k ich popularite výrazne dopomohol – na YouTube si ho dosiaľ pozrelo vyše dvanásťtisíc ľudí. Pomohol im aj profesijne. V reakcii naň dostali pozvánku na 9. ročník medzinárodnej hudobnej konferencie Crossroads, kde vystupujú zvučné mená. Zo Slovenska tam nominujú vždy len jednu kapelu. „Účinkujúci si posielajú prihlášky a z nich si vyberajú porotcovia, ale nás oslovili priamo,“ prezrádza Stanka s dôvetkom, že teraz pracujú na nahrávkach, lebo potrebujú repertoár v dĺžke päťdesiat minút.

Majú v pláne ukázať inštrumentálnu aj spevácku časť, diváci sa vraj rozhodne nebudú nudiť. Na javisku nebude stále všetkých deväť dievčat spod Rozsutca. „Nech to nie je len o Devanách, ale aj o osobnostiach Deván. Chceme stavať na tom, v čom vynikajú. Spev dokážu utiahnuť tri najviac zžité dievčatá a zvyšok chceme postaviť na hudobníčkach. Možno použijeme aj cimbal,“ premýšľa nahlas umelecký vedúci.

V hre je aj ich vystúpenie na tohtoročnom medzinárodnom festivale Hudba sveta Žilina. Ostatné vystúpenia sú otázne, lebo sa na nich musia zúčastniť všetky dievčatá, čo je z vyššie opísaných príčin náročné.

„Najväčším úspechom je pre nás to, že sa nám podarilo uchopiť autenticitu terchovskej muziky a spevu a spracovať ju do formy, ktorá vyniká práve farbami jednotlivých hlasov a nástrojov. Naším cieľom je ukázať krásu nášho folklóru aj v takomto šate,“ uzatvárajú Devany.