Všeobecný lekár sa niekedy nachádza na hrane zákona. Nie je schopný postarať sa o niekoľkotisíc pacientov

Čo predchádzalo založeniu vlastnej ambulancie v Šenkviciach?

V roku 2013 som skončila medicínu na Masarykovej univerzite v Brne. Ostala som tam pracovať ako sekundárna lekárka a urobila som si prvú atestáciu z geriatrie. Potom sa nám narodilo druhé dieťa a s manželom sme sa rozhodli vrátiť na Slovensko. Naskytla sa mi možnosť spraviť si atestáciu zo všeobecného lekárstva doplnkovou formou prípravy, čo trvalo pol roka a dva týždne kurzov. Druhú atestáciu som ukončila v júni minulého roku.

Nebáli ste sa prechodu do ambulantnej sféry?

V Česku som pôsobila na urgentnom internom príjme na klinike, takže okrem chorých ľudí sme ešte učili aj medikov. Bola to úžasná škola, ale nechcela som v tom pokračovať. Vedela som, že na Slovensku sa nechcem zamestnať v nemocnici, takže všeobecné lekárstvo mi prišlo veľmi vhodné.

Prečo ste zakotvili práve v Šenkviciach?

Kúpili sme si pozemok v obci a bývame tu. Na Bratislavskom samosprávnom kraji som sa dozvedela, že v okrese nie je žiaden voľný obvod, preto som sa rozhodla ísť cestou novozaloženej ambulancie a obec Šenkvice mi poskytla priestory.

Neobávate sa súčasnej zlej situácie v ambulantnom sektore?

Nebyť príspevku z plánu obnovy, nezaložila by som si novú ambulanciu. Vyžaduje si to obrovské vstupné investície a len teraz prenikám do ťažkého boja so zdravotnými poisťovňami o to, čo zaplatia a čo už nie.

Koľko dnes stojí založenie ambulancie obvodného lekára?

Našťastie mi s nehnuteľnosťou pomohla obec – zrekonštruovala rozvody, vymaľovala priestory, zabezpečila výmenu vody a iné služby. Nepoznám presnú cenu nákladov, ale keďže sme s manželom stavali dom, viem si odvodiť, že to nebolo lacné. Ja som mala na starosti materiálno-technické vybavenie, ktoré ma stálo 25-tisíc eur. Mala som povolenie z Bratislavského samosprávneho kraja, takže som musela začať ambulovať, ale príspevok z plánu obnovy mi prišiel až spätne. Odvtedy sa mi ráta aj množstvo kapitovaných pacientov, ktoré nesmiem prekročiť do určitého dátumu, aby som dostala ďalšiu dotáciu.

Nie je zvláštne, že nesmiete presiahnuť určitý počet kapitovaných pacientov, keď práve na základe toho dostávate platby od poisťovní?

Možno vám budem vedieť odpovedať o tri mesiace. Momentálne som len na začiatku, pre ministerstvo zdravotníctva ide o pilotný projekt a zisťuje chyby za pochodu. Výzvu by som určite odporučila aj iným. Myslím si, že lekári o ňu majú záujem, ale problémom sú nastavené podmienky – napríklad musí ísť o nového lekára, ktorý nikde nepracoval a musí prechádzať do horšieho okresu. Keby som pracovala v Senci, nemohla by som si založiť ambulanciu v Pezinku, lebo podľa analýzy ministerstva majú oba okresy rizikovo nedostatkový počet obvodných lekárov. Tieto podmienky sa podľa mňa budú upravovať, lebo sa to príliš neosvedčilo. Aj platby sa zrejme budú musieť upraviť, lebo už prvá suma 20-tisíc eur na zariadenie ambulancie mi na dnešnú dobu pripadá na hrane. Možno s ďalšou platbou 15-tisíc eur sa nám už bude ľahšie dýchať.

Koľko kapitovaných, teda poistených pacientov zatiaľ máte?

Pracujem od 1. marca a mám okolo dvesto pacientov. V júni nesmiem mať viac ako deväťsto pacientov. Postupný nábeh už nie je taký prudký ako na začiatku, takže ma to asi ani nebude ohraničovať.

Koľko ich chcete najviac, aby ste sa im zvládli venovať?

Hovorí sa, že aby všeobecný lekár zvládol robiť medicínu správne, má mať najviac 1 600 pacientov. Páči sa mi, že v súčasnosti môže primárna sféra napríklad dispenzarizovať pacientov s hypertenziou, ktorým predpisujeme lieky, robíme odbery či vedieme záznamy. Kontrolujeme tiež dyslipidémiu (poruchu tukov v krvi) a obezitu pacientov.

Niektorí špecialisti sa sťažujú, že praktickí lekári len vypisujú výmenné lístky.

Ak má niekto 3 500 pacientov, je pochopiteľné, že sa nestíha venovať hypertonikom. Nie je to o tom, že by nechcel, ale nemá kapacitu. V Pezinskom okrese má lekár bežne nad 2 500 pacientov, čo si nedokážem predstaviť. Atestáciu som si robila v ambulancii s dvetisíc pacientmi a ako som si ráno sadla, nemala som čas ani ísť na záchod či napiť sa vody. Predpisovala som lieky, dvíhala telefóny a liečila. V takomto systéme máte päť minút na pacienta a ak sa mu venujete desať minút, ostatní v čakárni sú nervózni.

Koľko všeobecných lekárov chýba v okrese Pezinok?

Sedem a výzva z plánu obnovy platila len pre jedného. Každý okres má stanovené množstvo lekárov, ktorí majú tendenciu dostať dotáciu. Okrem toho má výzva ešte alokované pracoviská, v ktorých dostane lekár na zriadenie ambulancie nie 50-, ale až 60-tisícový príspevok. Napríklad v meste Senec by mohli zvýšenú dotáciu dostať až traja lekári.

Aká bude situácia v najbližších piatich rokoch? Chystá sa nejaký obvodný lekár do dôchodku?

Minulý týždeň sme mali sedenie s hlavným lekárom bratislavskej župy. Dozvedeli sme sa zaujímavé veci o liekoch, o tom, ako viesť zdravotnú dokumentáciu, aké sú najčastejšie sťažnosti na všeobecných lekárov a aj o vami spomínanej rajonizácii. Analýze ministerstva zdravotníctva o počte chýbajúcich lekárov sa vyčíta, že nebrala do úvahy lekárov v preddôchodkovom veku. Koncom augusta by preto mala byť nová analýza, ktorá zhodnotí, koľko všeobecných lekárov skutočne chýba.

Čo sa týka nášho okresu, lekári v dôchodkovom veku sú v Pezinku a Báhoni. Bohužiaľ, nedávno umrela aj lekárka v Modre a ešte nevieme, čo bude s jej obvodom. Nemám ružové okuliare, budúcnosť bude ťažká.

Ak skutočne budú mať obvodní lekári okolo tritisíc pacientov, ako sa bude musieť zreformovať systém?

Aj pacienti budú musieť mať zodpovednosť za svoje zdravie. Keďže liečime hypertenziu, dyslipidémiu a obezitu, vidíme, že pacienti čakajú len na lieky. V prvom rade si však musí zdravie udržiavať sám pacient, lebo je rovnocenný partner v liečbe ochorenia. Budeme musieť zmeniť celkové myslenie človeka. Chýba podľa mňa zdravoveda. Pacienti prídu do ambulancie, lebo majú horúčku, ale nedajú si paralen. Keď im poviem, že jeden paralen im nestačí a musia si dať dva, lebo to je účinné na teplotu aj bolesť, sú vyjavení. Nevedia sa ani orientovať vo voľnopredajných liekoch. Chcú, aby som všetko inštruovala. Myslím si, že niektorí ľudia zbytočne navštevujú pacientov. Ak budeme mať tritisíc pacientov, nejaký nižší zdravotnícky personál bude musieť robiť triáž: kto musí ísť k lekárovi, kto ešte vydrží a komu stačia voľnopredajné lieky.

Mali by sa rozšíriť kompetencie zdravotných sestier?

Určite áno. Zdravotná sestra má vysokoškolské vzdelanie a veľa vecí zvládne sama. Napríklad predpis chronických liekov a edukáciu pacientov: akú liečbu majú mať pri obezite či zvýšenej kyseline močovej.

Mali ste problém nájsť si zdravotnú sestru?

Spočiatku veľký, lebo išlo o novú ambulanciu. S niektorými som aj komunikovala, ale potom sa mi už neozvali. Keď sa rozšírilo, že v Šenkviciach vzniká ambulancia, ozvali sa mi zdravotné sestry z dediny a nakoniec som si aj vybrala.

Ako reagovali kolegovia na to, že si chcete otvoriť ambulanciu?

Niektorí to berú veľmi pozitívne, lebo sú preťažení. Bola tu kolegyňa z Pezinka, ktorá má 2 400 pacientov a ďalších štyristo potrebuje niekomu priradiť, lebo je nesmierne unavená. Keďže sme v blízkosti Bratislavy, táto oblasť sa počtom obyvateľov extrémne rozrastá. Developeri stavajú stále nové ulice, stačí sa prejsť po okolitých obciach. Lekár sa potom niekedy nachádza na hrane zákona, lebo nie je schopný postarať sa o toľko pacientov. Stretla som sa však aj s negatívnymi reakciami. Vyčítali mi, že vstupujem do zabehnutej rajonizácie a kvôli mne sa budú rušiť ambulancie.

Koľko čakajú vaši pacienti na vyšetrenie u špecialistu?

Niektorí pacienti sú naozaj veľmi chorí, ale máme extrémne preťažených špecialistov, ktorí by ich mali vyšetriť. Pacientov nemáme kam posielať. Aktuálne riešim človeka, ktorého stále tlačí na stolicu. Obávam sa, aby nemal onkologický problém, ale termín kolonoskopie dostal na august. Ďalší pacient s akútnym ochorením cestoval za kardiológom až do Šamorína. Týchto pacientov sa nezbavíme, chodia do ambulancie každý týždeň, lebo ich zdravotné problémy nemiznú a vyšetrenia sa nevedia dočkať. Aj keď sa snažím pacientom zaistiť vyšetrenie, nikto mi nedvíha telefón a neviem im pomôcť. Máme problém aj so zobrazovacími metódami, na ultrazvuk sa v našom okrese dávajú júnové termíny.

Aké sú reakcie na vašu novú ambulanciu?

Od pacientov veľmi pozitívne. Nestretla som sa ani s jedným človekom, ktorý by bol na mňa nepríjemný. Skôr mi ďakujú a sú nadšení, že nemusia cestovať. V obvode mám skôr starších pacientov, ktorí sú radi, že ich ošetríme.