Švédski demokrati chcú prehodnotiť členstvo v EÚ: Voľby strácajú význam, o všetkom rozhodujú európski politici a byrokrati

Protiimigrační Švédski demokrati sú aktuálne druhou najväčšou stranou v parlamente, ale nie sú súčasťou vládneho kabinetu. V 349-člennom Riksdagu majú 73 zákonodarcov a pravicový blok (spolu so stranami Umiernení, Kresťanskí demokrati a Liberáli) má tesnú väčšinu len vďaka ich hlasom.

Líder tejto pravicovej strany Jimmie Akesson dosiahol úspech vo voľbách najmä vďaka tvrdeniam, že väčšina švédskych problémov je výsledkom desaťročia veľkorysej migračnej politiky a neschopnosti integrovať „nových Švédov“. Priamo kritizoval aj stúpajúce násilie gangov na predmestiach, ktoré sa už nedalo prehliadnuť.

PolitikaRekordný počet prípadov streľby sa stal témou švédskej predvolebnej kampane. Kriminalitu s imigráciou spája už aj vládna strana

V komentári pre lokálny deník Aftonbladet najnovšie Akesson pritvrdil aj v postoji k Európskej únii. Vraj môže byť načase prehodnotiť členstvo Švédska v nej.

Nevolení politici a byrokrati rozhodujú o švédskej legislatíve

Kedysi radikálnejší Švédski demokrati o týchto problémoch hovoria už roky. V minulosti ich ostrakizovali, lebo ich zakladatelia mali v 80. rokoch väzby na fašistické a neonacistické hnutia. Problémoví členovia odišli a strana sa pod vedením Akessona dištancuje od radikálnej pravice.

Aktuálne presadzuje sprísnenie azylovej politiky, deportácie delikventov z radov imigrantov a vymedzuje sa proti islamu. Jej predseda v minulosti požadoval, aby o tom, či Švédsko ostane členským štátom EÚ, rozhodli občania v referende. V roku 2019 tento radikálny postoj zmenil a vyjadril nádej, že zmení Európsku úniu zvnútra.

Najnovšie opäť vytiahol tému takzvaného swexitu, teda vystúpenia Švédska z EÚ a v článku prirovnal členstvo k „zvieracej kazajke“.

„Švédsko sa jednoducho vzdalo významnej časti svojho práva rozhodovať o sebe. Aj keď nás v Únii zastupujú naši vlastní politici, v kontexte sme príliš malí na to, aby sme niečo skutočne zmenili. To znamená, že nemeckí, poľskí či francúzski politici môžu v praxi rozhodovať o tom, aké auto si budete môcť kúpiť, aká bude cena benzínu alebo ktoré stromy si môžete vyrúbať na vlastnom pozemku,“ domnieva sa politik.

Fungovanie tejto inštitúcie podľa neho nezohľadňuje výsledky miestnych volieb, takže tie postupne nebudú mať pre rozvoj Švédska žiadny význam.

„Už len fakt, že viac ako šesťdesiat percent všetkých rozhodnutí vo švédskych obciach a regiónoch je ovplyvnených rozhodnutiami EÚ, je ohromujúci. Politici a byrokrati z iných krajín, ktorých nemôžeme voliť ani zosadiť, majú dnes väčší vplyv na švédsku legislatívu ako ja a moji zvolení kolegovia vo švédskom Riksdagu,“ opisuje Akesson.

Podľa neho treba nájsť spôsoby, ako lepšie chrániť švédske záujmy a získať výnimky zo smerníc EÚ, aby politika vo Švédsku vo väčšej miere korešpondovala s vôľou ľudu. „Ostatné členské štáty využívajú Úniu na svoj vlastný zisk a my musíme urobiť to isté. Nastal čas zaplatiť za všetky stovky miliárd, ktoré sme poslali do EÚ. Už to nie je o tom, čo môžeme urobiť pre EÚ, ale skôr o tom, čo môže EÚ urobiť pre nás,“ zakončil predseda druhej najsilnejšej strany.

Nálady obyvateľstva sú odlišné

Podiel Švédov, ktorí uprednostňujú členstvo krajiny v Európskej únii, pritom od roku 2012 neustále rastie. V lete 2022 tam dosiahla Únia podporu až 64 percent obyvateľstva.

O swexite sa naposledy hovorilo pred pár mesiacmi, keď unikli informácie, že Únia chce zdvojnásobiť dane na nikotínové vrecúška, ktoré sa dávajú pod peru a prinášajú konzumentom silnú nikotínovú nálož. Takéto vrecúška sú v Európe povolené len vo Švédsku. Keďže to rozhorčilo viacerých švédskych vládnych aj európskych politikov a za problém to označila aj predsedníčka Európskeho parlamentu, zakrátko eurokomisia informácie verejne dementovala.