AKTUALIZOVANÉ Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici dostane peniaze z plánu obnovy na výstavbu nových budov. Výstavba sa má rovnako ako v prípade martinskej univerzitnej nemocnice, ktorá taktiež dostane európske peniaze, realizovať do úrovne hrubej stavby.
Minister zdravotníctva Michal Palkovič začiatkom júna informoval, že z Plánu obnovy nestihneme postaviť univerzitnú nemocnicu na bratislavských Rázsochách. Poukázal vtedy na reputačné riziko, ako aj na niektoré chyby, ktorých odstránenie by trvalo tri až šesť mesiacov. Problémom je aj stav kvality projektovej dokumentácie.
Zároveň Palkovič dodal, že rezort aktívne pracuje na pláne B a peniaze určené na národnú nemocnicu chce prideliť inému štátnemu projektu, ktorý má hotovú štúdiu uskutočniteľnosti.
Rozhodlo sa v prospech Banskej Bystrice
Vláda na pondelňajšom rokovaní schválila, že najvhodnejším kandidátom je nemocnica v Banskej Bystrici a postavia z nej len hrubú stavbu.
„Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica má v rámci okresu a kraja jedinečné postavenie, pretože je v spáde asi 660-tisíc obyvateľov jediným koncovým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom poskytuje nadregionálnu zdravotnú starostlivosť aj pacientom mimo Banskobystrického kraja. Zároveň je v rámci jej medicínskych výkonov z pohľadu optimalizácie siete nemocníc nemocnicou IV. úrovne, a teda jednou z najkomplexnejších a najväčších nemocníc v rámci Slovenskej republiky,“ konštatuje ministerstvo.
Univerzitnú nemocnicu začneme stavať v Martine
Zároveň sa určilo, že aj Univerzitnú nemocnicu Martin postavíme len na úroveň hrubej stavby, lebo verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby bolo neúspešné, čo projekt dostalo do časového sklzu. Z plánu obnovy na ňu poputuje vyše 256 miliónov eur.
Nová nemocnica bude mať vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť, samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom uspôsobený na zmiešanú prevádzku detí a dospelých.
Ministerstvo v materiáli zdôrazňuje, že s nemocnicou sa ráta aj po reforme nemocníc. Už teraz je koncovou nemocnicou pre región severného Slovenska, ale jej význam ešte vzrastie. Majú tam vybudovať novú kardiochirurgiu, takže toto zdravotnícke zariadenie bude mať druhé najvyššie postavenie hneď po koncovej nemocnici v Bratislave.
„O potrebe týchto medicínskych služieb v slovenskom zdravotníctve a v regióne severného Slovenska svedčia dlhé čakacie lehoty na elektívnu intervenčnú kardiológiu a kardiochirurgiu. Priemerná čakacia lehota na elektívny výkon v podmienkach SR je viac ako tri mesiace. Priemerná čakacia lehota na kardiochirurgický výkon sa pohybuje k jednému roku. Slovensko má jednu z najhorších štatistík krajín OECD, v rámci odvrátiteľných úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia,“ konštatuje v materiáli ministerstvo.
Očakáva sa preto, že najmä v špecializovaných odboroch sa dopyt ešte zvýši a spádová oblasť UNM vzrastie.
Časť búrať, časť stavať
Palkovič po pondelkovom rokovaní vlády priblížil, že v Banskej Bystrici sa bude časť nemocnice búrať a časť stavať. Deklaroval, že vypracovaný bude logistický projekt pri búraní, aby sa naplánovalo aj presmerovanie pacientov a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zopakoval, že v Martine sa má vystavať z európskych financií hrubá stavba nemocnice. Ambíciou je však podľa jeho slov dotiahnuť projekt do funkčnej podoby a nezanechať iba skelet nemocnice.
Podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková vysvetlila, že nemocnice sa budú financovať kombináciou zdrojov z plánu obnovy, z výziev i zo štátneho rozpočtu. Pri výbere projektov sa podľa slov Vašákovej nepozerali na to, čo je najviac potrebné, ale čo sa dá ešte stihnúť financovať z plánu obnovy. Vicepremiérka ozrejmila, že hlavnými parametrami boli čas, počet lôžok a rozpočet.
(est)