Štát chce zrušiť 14 detských pohotovostí. Kraje, záchranári aj nemocniční lekári sú proti

V pondelok sa na ministerstve zdravotníctva prvýkrát konalo stretnutie k návrhu ministerstva zdravotníctva, ktoré chce stabilizovať lekárov v pediatrických ambulanciách. Deti nemá kto liečiť a môže byť ešte horšie.

Podľa tohtoročnej analýzy ministerstva zdravotníctva máme na Slovensku primárnych pediatrov o pätinu menej, než by sme potrebovali – počtom 229. V najbližších piatich rokoch môže táto sféra zaznamenať radikálny exodus.

„V súčasnosti máme na Slovensku zhruba 980 pediatrov a z toho je 49 percent v dôchodkovom veku. Keby odišli do dôchodku, okolo 700- až 800-tisíc detí by ostalo bez pediatra a musela by sa o nich postarať tá druhá polovica lekárov, ktorá ostane pracovať. Nepredstavujte si to však tak, že ide o mladých 30-ročných doktorov,“ povedala v nedávnom rozhovore pre Štandard šéfka slovenských pediatrov Elena Prokopová.

Takmer dve tretiny súčasných pediatrov sú pár rokov pred obdobím dôchodku, dokonca máme 24 lekárov starších ako osemdesiat rokov.

Vychovať pediatra pritom trvá desať rokov. Podľa štatistík nám na Slovensku ročne pribudne v priemere 40 až 50 detských lekárov a väčšina z nich si volí prácu v nemocniciach.

Pohotovostí bude menej

Rezort sa pokúša vyjsť ambulantným lekárom v ústrety. V januári schválil reformy pre primárnu pediatriu, v rámci ktorej už lekárov odbremenili od vypisovania rôznych potvrdení pre školy.

Aby rezort detských lekárov udržal, chce zredukovať sieť ambulantnej pohotovostnej služby (APS) pre deti a dorast. Tieto služby zabezpečujú vo väčšine tí istí lekári, ktorí cez deň prevádzkujú svoje pediatrické ambulancie.

„Lekári v dôchodkovom veku (70- aj 80-roční) prichádzajú domov po službe pred 23 hodinou a nasledujúci deň ráno ošetrujú pacientov v ambulanciách, nemajú patričný oddych. Ich prípadným odchodom príde región nielen o APS, ale aj o ambulanciu cez deň,“ zdôvodnil prudké zmeny rezort.

Podľa vyhlášky by malo na Slovensku fungovať 61 pevných bodov. V skutočnosti však sedem pohotovostí nefunguje, lebo v nich nemá kto pracovať. Ide oBánovce nad Bebravou, Malacky, Moldava nad Bodvou, Púchov, Revúca, Veľký Krtíš a Zlaté Moravce.

Napriek tomu chce ministerstvo zatvoriť ďalších štrnásť pohotovostí, čím by ich počet klesol z 54 na 40. Konkrétne v mestách Dubnica nad Váhom, Galanta, Kráľovský Chlmec, Medzilaborce, Myjava, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Ružomberok, Sabinov, Senica a Šaľa.

A budú otvorené kratšie

Ďalším ústupkom je, že ostávajúce pohotovosti by po novom boli otvorené od 16. do 20. hodiny a počas dní pracovného pokoja od ôsmej do 20. hodiny. V týždni by tak lekári strávili na službe o dve hodiny kratší čas a počas sviatkov by získali k dobru až tri hodiny voľna.

Podľa údajov rezortu zdravotníctva rodičia po 20. hodine služby APS buď vôbec nevyhľadávajú, alebo sa ich počty mesačne pohybujú v jednotkách. Podľa Palkoviča takýto krok navyše koreluje s dostupnosťou alebo otvorenosťou lekární a zabezpečí aj dodržiavanie Zákonníka práce, podľa ktorého by práca nemala byť kontinuálne pätnásť hodín.

V prvej fáze od septembra 2023 sa vyradí sedem pohotovostí, ktoré už fungujú len na papieri. Do konca budúceho roka potom avizovaných štrnásť prevádzok. Podľa výpočtov rezortu by aj po takomto škrte ostali pohotovosti dostupné do pol hodiny pre 96,5 percenta obyvateľstva. Pacienti by sa jednoducho presmerovali do najbližších miest.

Zmeny vítajú len ambulantní lekári

Ministerstvo tvrdí, že návrh vypracovalo spoločne s lekármi a tí ho schvaľujú. To však platí len pre ich ambulantnú časť. 

Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti informovala, že iné riešenie nie je. „Inak prestarnutí a unavení pediatri ukončia svoju činnosť, zanechajú zdravotné obvody bez náhrady a skolabuje nielen väčšina pevných bodov APS, ale aj sieť základnej primárne pediatrickej starostlivosti,” uzavrela spoločnosť.

Nehrozí vraj, že by ťažko choré deti nedostali zdravotnú starostlivosť, lebo ambulantná pohotovostná služba nie je pre osoby, ktoré sú bezprostredne v ohrození života, napríklad infarkty, otravy, vdýchnutie cudzieho telesa či vážne zranenia. Tie sa majú riešiť na urgentnom príjme v nemocnici.

APS sa má využívať pre pacientov, ktorých zdravotný stav sa náhle zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Ide teda o prípady, keď by pacient za normálnych okolností využil služby všeobecného lekára – napríklad vysoké teploty, alergické reakcie, bolestivé stavy či závraty. Podľa pediatrov tieto stavy dokážu počkať do druhého dňa.

Na stranu ambulantných pediatrov sa stavajú aj špecialisti zo Združenia ambulantných poskytovateľov (ZAP). „V niektorých regiónoch sa lekári vzhľadom na nenaplnenú sieť ambulancií striedajú v APS niekoľkokrát za mesiac, čo je neudržateľné tempo, ktoré nevyhnutne povedie k zatvoreniu ešte existujúcich ambulancií. Zlúčenie APS, ako i skrátenie ordinačných hodín bude mať podstatne menší dosah na dostupnosť zdravotnej starostlivosti či zaťaženie nemocníc v porovnaní s reálne hroziacim rizikom zatvárania desiatok pediatrických ambulancií bez náhrady, ktoré by svojich pacientov už neošetrili vôbec,“ uviedla na podporu návrhu Jaroslava Orosová zo ZAP.

Po zatvorení pohotovostí preťažia pacienti urgentné príjmy

Inak sa na vec pozerajú nemocniční lekári.

Šéf LOZ Peter Visolajský pre Štandard hovorí, že nemocniční lekári sú službami preťaženejší než tí ambulantní. „V Nitre je na tridsať pohotovostných služieb mesačne 46 obvodných lekárov, z toho jedenásť je mladších ako 50 rokov. Vychádza im jedna šesťhodinová služba na mesiac. V nemocnici je nás na 30 celodenných služieb sedem, z toho dvaja dôchodcovia a štyria neatestovaní lekári,“ opisuje situáciu Visolajský.

Ak sa skrátia ordinačné hodiny na pohotovostnej ambulancii, dospelí pacienti sa podľa neho presunú na dnes už preťažené centrálne príjmy nemocníc. Ľudia totiž pohotovosti nadužívajú a prichádzajú aj s maličkosťami ako sopeľ či vybratie kliešťa. „Tam sa nielen sťaží práca a zvýši sa riziko pochybenia lekárov, ale na urgentoch sa ešte predĺžia už dnes neúnosné čakacie lehoty pacientov na ošetrenie, ktorí sú tam často v ohrození života,“ zdôraznil Visolajský.

Aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) upozorňuje na to, že lekári na detských oddeleniach v nemocniciach nemôžu počas služby nahrádzať detské ambulantné pohotovosti.

„Urgentné príjmy sú určené výlučne pre dospelých a lekári v nich nemajú špecializáciu na starostlivosť o deti. Ďalším dôležitým faktom je, že lekári na detských oddeleniach nemôžu počas služby nahrádzať detskú ambulantnú pohotovostnú službu, pretože skolabuje starostlivosť o ťažkých pacientov na detských oddeleniach a ďalšie zvýšenie práce už aj tak personálne poddimenzovaných oddelení prinesie prehĺbenie ich vyčerpania, odmietanie takýchto služieb až nezáujem o prácu na oddelení,“ skonštatovala asociácia.

Nesystémové riešenia a presun zodpovednosti na oddelenia môžu podľa organizácie spôsobiť ich reálny kolaps. „Nemôžeme a nesmieme si zatvárať oči ani pred tým, že klesá počet lôžkových detských oddelení a po realizácii pripravovanej optimalizácie siete nemocníc ich počet klesne ešte výraznejšie, čo vyvoláva otázky o ďalšom zabezpečení starostlivosti o detských pacientov. Cesta pacienta sa schováva za vágne frázy, bez reálnych odpovedí,“ podotkla ANS.

Záchranári očakávajú viac výjazdov

Nevôľu s návrhom rušiť pohotovosti a skrátiť ich ordinačné hodiny vyjadrili aj záchranári. „Určite pribudne počet výjazdov. Stalo sa to aj v roku 2018, keď sa APS zrušili v noci a ostali len do 22. hodiny. Teraz ešte môže operačné stredisko rodičov odporučiť na najbližšiu pohotovosť, ale po novom si budú volať záchranku, hoci tá je pre život ohrozujúce stavy,“ hovorí pre Štandard František Majerský, prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov.

Šéf záchranárov dodáva, že ministerstvo s nimi tento návrh neprerokovalo, čo považuje za chybu.

„Chápem, že pediatri nechcú na pohotovostiach slúžiť, ale roky sa všetky problémy zdravotníckeho systému prenášajú na záchrannú zdravotnú službu. Nefunguje sieť všeobecných a špecializovaných lekárov, a keď sa ľudia nedokážu dostať na vyšetrenie, volajú na 155 a stúpa počet výjazdov záchranárov a chýbame tam, kde sme mali byť, alebo prídeme neskoro,“ uzatvára Majerský.

Kraje robia petície

Hoci ministerstvo tvrdí, že návrh prediskutovalo aj so samosprávnymi krajmi, tie sa na pondelkovom stretnutí vyjadrili rázne proti redukcii pohotovostí.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pripomína, že okrem detských pohotovostí sa majú zrušiť aj pôrodnice. „Rušenie ambulantných pohotovostí pre deti a gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení považujem za krok späť. Navádza to atmosféru, akoby sme sa vracali do 50. rokov minulého storočia,“ konštatoval predseda združenia Jozef Božik.

Niektoré mestá podnikajú aj vlastné kroky. Detskú pohotovosť v Námestove, najväčšom okrese na Orave, kde sa rodí najviac detí, chcú zrušiť, hoci v okrese nie je ani urgentný príjem. Minulý rok vyhľadali pohotovosť rodičia s takmer šesťtisíc deťmi, tento rok ich už bolo vyše 2 400. „Naši lekári doteraz neodmietali slúžiť pohotovostné služby,“ povedala v reportáži TV Joj Mária Šišková, riaditeľka polikliniky v Námestove. Na Hornej Orave sa preto rozbehla podpisová akcia.

Rovnaké kroky podnikla Šaľa, ktorá sa nechce svojej APS vzdať.

Problémy a viac pacientov na urgentoch bude mať aj Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. „Už dnes ošetrujeme na našom pracovisku nielen pacientov z ambulantnej pohotovostnej služby, ale aj z okolia Pezinka, Trnavy, Galanty, Senice, Šale, Piešťan, Myjavy,“ povedala hovorkyňa nemocnice Dana Kamenická.