Vianočný stromček postavili na mieste, kde by ste to nečakali. Bol to môj tajný sen, tvrdí Dominika Andreánska 

O tajomnom príbehu vianočného stromčeka na vrchole hradu porozprávala pre Trenčiansky Štandard koordinátorka pamiatkovej obnovy hradu a predsedníčka občianskeho združenia Časovrat Dominika Andreánska.

Môžete nám priblížiť históriu utajeného stredovekého svedka našich dejín?

Prvýkrát sa hrad Sivý Kameň v písomných prameňoch spomína v roku 1352, kedy už figuruje ako centrum správy kráľovských majetkov na ľavom brehu rieky Nitry, stavaný musel byť teda minimálne niekoľko desaťročí skôr.

Od 14. storočia prešiel – ako každý z našich hradov – turbulentnými obdobiami, do ktorých sa zapísali vzbury, plienenia, požiare, ale aj následná obnova, prestavba, rozširovanie či ďalšie stavebné aktivity.

Zaujímavosťou Sivého Kameňa je, že od polovice 15. storočia, keď kráľ daroval panstvo Sivý Kameň do dedičného vlastníctva Gregorovi Majténimu a jeho potomkom, ho tento šľachtický rod vlastnil až do záveru jeho existencie.

Poslednou bodkou, kedy už majitelia hradu – šľachtický rod Majténi – hrad ďalej neobnovovali, bolo vyplienenie povstaleckými vojskami Františka II. Rákociho v roku 1703. To už však bola iná kapitola.

Doba sa zmenila, hrozby v podobe tureckých vojsk, keď bolo nevyhnutné chrániť sa v nedobitných hradoch, pominuli a šľachtickí majitelia hradov sa už skôr postupne sťahovali do novovybudovaných pohodlných kaštieľov a kúrií v zázemí, v našom konkrétnom prípade v mestečku Nováky.

Z hradu zostali len skromné zvyšky, ktoré Podhradčania rozobrali a využili na stavbu svojich domov. Z toho mála, čo zostalo, sa postupne stávala romantická ruina, ako ju poznáme dnes.

Čo je hlavnou víziou vášho združenia, ktoré sa aktívne venuje jeho pamiatkovej obnove?

Odkrývať minulosť a tajomstvá múrov ukrytých hlboko v zemi, postupne ich s úctou obnovovať a sprístupňovať verejnosti. Spoznávať hradný život a kultúru v minulosti, keď bol Sivý Kameň hrdým centrom správy rozsiahleho panstva na ľavom brehu rieky Nitry, aj keď dnes je skôr na periférii.

Len keď obnovíme zaniknuté, získame priestor pre život na hrade aj v súčasnosti a to je naším cieľom, postupne vytvárať živú ruinu. Živú neopakovateľnou atmosférou, priestormi, nezriedka podujatiami či spoločnými udalosťami.

Čarovná stredoveká ruina je v tomto období oblečená do vianočného šatu. Povedali by ste nám viac o príbehu „škriatkov“ a vianočného stromčeka?

Vianočný stromček na vrchole sivého hradu bol môj nesplnený a nevypovedaný sen. Škriatkami som nazvala neznámych, ktorí ho tam umiestnili prvýkrát v minulom roku. Len tak, nečakane, nezištne a dobrovoľne. Bolo to obrovské prekvapenie.

V tomto roku sa nám podarilo s „odtajnenými” vianočnými škriatkami zoznámiť, sú to Štefan Ľachký, Tibor, Michal a Ján Michalovičoví, ktorým zo srdca ďakujeme. Verím, že sa z vianočného stromčeka na vrchole hradu stáva tradícia a bude symbolicky žiariť nad dedinou každoročne.

Ako budete tráviť tohtoročné Vianočné sviatky?

Tradične, so stromčekom v izbe, kaprom aj šalátom v žalúdku a pokojom a vďakou v srdci. Som vďačná za maličkosti, aj keď byť na Vianoce spolu je v skutočnosti to najviac, čo môže byť človeku dopriate. Mám toto obdobie rada, obzvlášť vďaka našim dvom malým deťom.

Odhliadnuc od všetkých tradícií však máme aj jednu vlastnú. Zväčša v 1. deň nového roka prichádzame podvečer spoločne na hrad, so svetielkami, aby sme si pripomenuli, že aj v tom ďalšom období bude našou súčasťou a želáme si, nech sa nám spolu darí dobre. Je zaujímavé, ako sa nemá pamiatka dokáže stať „členom rodiny”, však?

Čo by ste zaželali ľuďom z hornej Nitry na Vianoce a do nového roku?

Spokojnosť. Nielen počas vianočných sviatkov, ale aj po väčšinu dní nového roka. Aby sme boli všetci spokojní s tým, čo máme, pretože toho nie je málo. Často sa stačí porozhliadnuť s otvorenými očami aj mysľou, možno aj z vrcholu sivého hradu a uvidíme veci jasnejšie.

Taktiež si pre všetkých nás želám dostatok príležitostí robiť veci lepšie a skvalitňovať tak verejný priestor, pretože to považujem za zásadné pre napredovanie spoločnosti ako celku. My sa o to budeme naďalej snažiť na Sivom Kameni, držte nám palce.